>
Eshop roka 2025 s vykurovacou technikou

DN 25 vs DN 32 - ako zvoliť správnu svetlosť termoregulačnej jednotky

Prečo vôbec riešiť svetlosť termoregulačnej jednotky

Termoregulačná jednotka s čerpadlom a spätným ventilom je v kotlových okruhoch na tuhé palivo komponent, cez ktorý pri rozbehu kotla pretečie prakticky celý objemový prietok vratnej vody. Jej úlohou je udržať teplotu vody vstupujúcej do kotla nad minimálnou prahovou hodnotou (typicky 55 °C, 61 °C, 72 °C alebo 80 °C podľa typu kotla - túto voľbu rozoberáme v samostatnom článku o výbere vhodnej teploty termoregulačnej jednotky), a tým chrániť výmenník kotla pred nízkoteplotnou koróziou a dechtovaním. Zjednodušene: jednotka pracuje ako trojcestný termostatický ventil, ktorý pri nízkej teplote spiatočky prepustí horúcu vodu z kotlového okruhu priamo späť do kotla (bypass), a až po zohriatí systému začne postupne primiešavať chladnejšiu vratnú vodu z vykurovacieho okruhu.

Pri výbere tejto jednotky sa technici bežne sústredia na správnu teplotu otvárania, pretože to je parameter, ktorý priamo ovplyvňuje ochranu kotla. Svetlosť (DN) sa často podceňuje alebo sa vyberie „podľa potrubia, čo tam je namontované", čo je však chyba, ktorá sa v praxi prejaví buď hneď pri spúšťaní systému, alebo neskôr pri plnom výkone kotla v mraze. DN 25 a DN 32 sú v segmente malých a stredných kotlov na tuhé palivo najčastejšie používané svetlosti a rozdiel medzi nimi nie je kozmetický - je to otázka toho, či jednotka dokáže preniesť požadovaný prietok bez zbytočných tlakových strát a bez obmedzovania výkonu čerpadla.

Čo presne znamená DN a prečo sa pri výbere nemýliť s závitom

DN (Diametre Nominal, menovitá svetlosť) je bezrozmerné číslo, ktoré približne zodpovedá vnútornému priemeru potrubia v milimetroch, ale nejde o presný fyzický rozmer - je to normalizovaná hodnota podľa EN 1333. DN 25 zodpovedá približne potrubiu so závitom 1", DN 32 zodpovedá závitu 5/4" (1 1/4"). Bežná chyba v praxi je, že si montér pozrie, aký závit má na kotle prípojka, a automaticky predpokladá, že termoregulačná jednotka musí mať identický závit - bez toho, aby prepočítal skutočný potrebný prietok.

Je dôležité si uvedomiť, že samotná termoregulačná jednotka nemusí mať rovnakú svetlosť ako prípojky kotla. Kotol môže mať hrdlo 5/4", ale pri nižšom výkone (napríklad 15-20 kW) môže DN 25 jednotka bohato postačovať, pretože limitujúcim faktorom nie je priemer hrdla kotla, ale skutočný hmotnostný prietok vody potrebný na prenos tepelného výkonu.

Vizuálne porovnanie prierezov DN 25 a DN 32

DN 25 (1") DN 32 (5/4") 25 mm 32 mm Prierez DN 32 je približne 1,6x väčší ako DN 25

Plocha prierezu rastie s druhou mocninou priemeru, takže rozdiel medzi DN 25 a DN 32 nie je len tých 7 mm navyše - reálna prietoková plocha DN 32 je približne 64 % väčšia ako u DN 25. To má priamy dôsledok na rýchlosť prúdenia vody a na tlakovú stratu armatúry pri danom prietoku.

Ako prietok a výkon kotla určujú potrebnú svetlosť

Základný vzorec, s ktorým pri dimenzovaní pracujeme, je:

Q = m × c × ΔT

kde Q je tepelný výkon (kW), m je hmotnostný prietok (kg/s), c je špecifická tepelná kapacita vody (približne 4,18 kJ/kg·K) a ΔT je teplotný spád medzi vstupom a výstupom z kotla (bežne 15-20 °C pri kotloch na tuhé palivo).

Prepočítané do praktickej podoby pre teplotný spád 15 K platí približný vzťah: prietok v litroch za hodinu sa rovná výkonu v kW vynásobenému približne 57 (pri spáde 15 K) alebo 43 (pri spáde 20 K). Pre bežnú orientáciu v teréne používame zjednodušené tabuľkové hodnoty:

Výkon kotlaPrietok pri ΔT 15 KPrietok pri ΔT 20 KOdporúčaná svetlosť TRJ
do 20 kW~1150 l/h~860 l/hDN 25
20-25 kW~1150-1430 l/h~860-1075 l/hDN 25 (hraničné)
25-40 kW~1430-2290 l/h~1075-1720 l/hDN 32
40-60 kW~2290-3440 l/h~1720-2580 l/hDN 32 (hraničné, posúdiť čerpadlo)

Tieto hodnoty sú orientačné a vychádzajú zo skúseností s bežnými kotlami na drevo, uhlie a peletami v segmente rodinných domov a menších prevádzok. Pri výkonoch nad 40-50 kW je potrebné vždy posúdiť konkrétnu charakteristiku čerpadla integrovaného v jednotke a reálnu tlakovú stratu celého kotlového okruhu, prípadne zvážiť paralelné riešenie alebo väčšiu svetlosť mimo bežného sortimentu DN 25/32.

Prečo nie je "väčšie vždy lepšie"

Mohlo by sa zdať, že najjednoduchšie riešenie je vždy použiť DN 32, aby sa predišlo akémukoľvek obmedzeniu prietoku. V praxi to tak jednoducho nie je, a to z viacerých dôvodov:

  • Pri nízkych výkonoch (napríklad 15 kW kotol) s DN 32 jednotkou môže byť rýchlosť prúdenia v armatúre taká nízka, že sa zhoršuje citlivosť termostatického prvku na zmenu teploty - ventil reaguje pomalšie a menej presne.
  • Obežné čerpadlo integrované v termoregulačnej jednotke má svoju charakteristiku (závislosť dopravnej výšky od prietoku) a pri príliš veľkej svetlosti v malom okruhu môže pracovať v nevhodnej časti charakteristiky, kde je účinnosť nízka a spotreba elektriny neúmerne vysoká voči reálnej potrebe.
  • Väčšia armatúra = väčšie náklady a väčšie nároky na zastavanie v kotlovni, bez reálneho prínosu.

Naopak príliš malá svetlosť pri vysokom výkone spôsobuje druhý extrém, ktorý je z hľadiska bezpečnosti kotla závažnejší - preto sa mu venujeme v ďalšej časti podrobnejšie.

Dôsledky podhodnotenia svetlosti (DN 25 tam, kde patrí DN 32)

Toto je najčastejšia chyba, s ktorou sa stretávame pri reklamáciách a dodatočných úpravách v kotlovniach. Scenár z praxe: zákazník má kotol na tuhé palivo s výkonom 30 kW, pôvodné potrubie v kotlovni je 1" (teda zdalo by sa logické použiť DN 25), montér namontuje termoregulačnú jednotku DN 25; 55 °C a systém pri čiastočnom výkone funguje zdanlivo bez problémov. Problém sa objaví až pri plnom zaťažení kotla v mrazivom počasí, keď je potrebný maximálny prietok:

  • Tlaková strata na armatúre DN 25 pri prietoku blížiacom sa k hornej hranici jej kapacity rastie kvadraticky - zdvojnásobenie prietoku zvyšuje tlakovú stratu približne štvornásobne.
  • Integrované čerpadlo musí prekonávať vyšší odpor, pracuje v časti charakteristiky s nižším prietokom než by bolo potrebné, a reálny prietok cez kotol je nižší, než projektant počítal.
  • Nižší prietok pri rovnakom tepelnom výkone znamená vyšší teplotný spád na kotle - teplota na výstupe z kotla stúpa, miestami až k hraniciam bezpečnostnej termostatickej poistky kotla, čo vedie k cykleniu horáka/ventilátora, zníženiu výkonu alebo až k odstaveniu kotla bezpečnostným termostatom.
  • Pri extrémnych prípadoch dochádza k lokálnemu prehrievaniu vo výmenníku kotla, čo urýchľuje usadzovanie vodného kameňa a tepelné namáhanie materiálu výmenníka.

Zjednodušene povedané: podhodnotená svetlosť nespôsobí okamžitú poruchu, ale systematicky obmedzuje výkonovú rezervu kotla práve v momentoch, keď ju najviac potrebujete - pri najväčšom mraze.

Graf: tlaková strata vs prietok pre DN 25 a DN 32

Prietok (l/h) Tlaková strata DN 25 DN 32

Plná čiara reprezentuje DN 25, čiarkovaná DN 32. Pri nízkych prietokoch je rozdiel minimálny, ale so stúpajúcim prietokom tlaková strata na DN 25 rastie výrazne rýchlejšie - to je presne ten jav, ktorý spôsobuje problémy pri plnom výkone kotla.

Dôsledky nadhodnotenia svetlosti (DN 32 tam, kde stačí DN 25)

Opačný prípad je menej dramatický, ale rovnako nehospodárny. Pri malom kotle (napríklad 12-18 kW) s predimenzovanou jednotkou DN 32 sa stretávame s týmito javmi:

  • Nízka rýchlosť prúdenia v armatúre (pod cca 0,2 m/s) spôsobuje pomalšiu a menej presnú reakciu termostatického prvku na zmenu teploty vratnej vody - jednotka "lenivo" prepína medzi bypassom a primiešavaním, teplota na vstupe do kotla kolíše vo väčšom rozsahu, než by bolo ideálne.
  • Pri veľmi nízkych prietokoch sa môže v armatúre lokálne usadzovať vzduch alebo nečistoty, keďže prúdenie nie je dostatočne turbulentné na ich strhávanie.
  • Investícia do väčšej a drahšej armatúry sa nevyužije - čerpadlo s vyšším príkonom pracuje zbytočne mimo optimálneho bodu.

V praxi je teda cieľom trafiť svetlosť tak, aby pri menovitom výkone kotla pracovala armatúra v rozumnom rozsahu rýchlosti prúdenia, zhruba 0,3 až 1,0 m/s, ideálne okolo 0,5-0,7 m/s.

Praktický postup výberu svetlosti v teréne

Keď riešime konkrétnu zákazku, postupujeme podľa tohto algoritmu:

Krok 1 - Zistiť menovitý výkon kotla

Údaj nájdeme v technickej dokumentácii kotla alebo na výrobnom štítku. Pri starších kotloch bez dokumentácie odhadujeme podľa plochy vykurovaného objektu a typu paliva, prípadne podľa veľkosti vykurovacej plochy výmenníka.

Krok 2 - Určiť predpokladaný teplotný spád

Pri kotloch na tuhé palivo sa bežne projektuje spád 15-20 °C medzi výstupom a vstupom do kotla. Nižší spád (napríklad 10 °C) vyžaduje vyšší prietok pri rovnakom výkone, čo môže posunúť voľbu smerom k DN 32 aj pri nižšom výkone kotla.

Krok 3 - Vypočítať alebo odhadnúť potrebný prietok

Použijeme vzorec Q = m × c × ΔT, prepočítaný na objemový prietok. Pri 25 kW kotle a spáde 15 K vychádza prietok približne 1430 l/h, čo je už na hornej hranici odporúčaného rozsahu pre DN 25 a v mnohých prípadoch má zmysel zvoliť DN 32, najmä ak sa počíta s rezervou výkonu alebo s budúcim prepojením na akumulačnú nádrž.

Krok 4 - Porovnať s charakteristikou čerpadla v jednotke

Termoregulačné jednotky majú integrované obežné čerpadlo s určitou maximálnou dopravnou výškou a maximálnym prietokom. Je nutné overiť, že pri požadovanom prietoku ešte čerpadlo dodáva dostatočnú dopravnú výšku na prekonanie odporu kotlového okruhu (vrátane samotného kotla, potrubia a armatúr).

Krok 5 - Zohľadniť budúcu rezervu a plánované úpravy systému

Ak sa plánuje v budúcnosti pripojenie akumulačnej nádrže, prípadne výmena kotla za výkonnejší, je rozumné zvoliť vyššiu svetlosť už teraz, pretože výmena termoregulačnej jednotky neskôr znamená opätovný zásah do potrubia, vypustenie systému a dodatočné náklady na prácu.

1. Výkon kotla 2. Teplotný spád 3. Prietok 4. Charakteristika čerpadla 5. Voľba DN 25 / DN 32

Prípadové štúdie z praxe

Prípad 1 - rodinný dom, splyňovací kotol na drevo 25 kW

Dom s podlahovou plochou 150 m², splyňovací kotol s menovitým výkonom 25 kW, pripojený na akumulačnú nádrž 1000 l. Pri návrhu sme počítali s teplotným spádom 15 K, čo pri plnom výkone znamená prietok okolo 1430 l/h. Pôvodný návrh montéra počítal s DN 25 jednotkou s otváracou teplotou 61 °C, no po prepočte sme odporučili DN 32, pretože pri plnom výkone kotla a plánovanom neskoršom pridaní solárneho okruhu by DN 25 bola na hranici svojej kapacity a pri súčasnom nasadení s akumulačnou nádržou je žiadúce mať rezervu prietoku pre rýchle nahrievanie nádrže pri rozkurovaní.

Prípad 2 - chata, kotol na uhlie 15 kW

Menšia chata s priamym vykurovacím okruhom bez akumulácie, kotol na uhlie 15 kW. Tu je voľba jednoznačná - termoregulačná jednotka DN 25; 55 °C je plne dostačujúca, prietok pri plnom výkone sa pohybuje okolo 860 l/h, čo je komfortne v strede odporúčaného rozsahu pre DN 25 a rýchlosť prúdenia zostáva v optimálnom pásme pre citlivú reakciu termostatu.

Prípad 3 - nesprávna reklamácia, ktorá sa ukázala ako chyba dimenzovania

Zákazník reklamoval, že kotol na pelety 32 kW sa pri plnom výkone v mraze "neustále odstavuje na bezpečnostný termostat". Pri obhliadke sa ukázalo, že bola namontovaná DN 25 jednotka s teplotou otvárania 72 °C (nesprávne zvolená aj teplota, aj svetlosť - kotol na pelety s automatickým horákom býva citlivejší na prekročenie maximálnej teploty výstupu než kotol na drevo). Po výmene na DN 32 a prehodnotení teploty otvárania na 61 °C (podľa odporúčania výrobcu kotla) sa problém odstránil úplne - kotol pri plnom výkone udržiaval stabilnú teplotu bez cyklenia.

Súvis svetlosti s ďalšími komponentmi okruhu

Správna voľba DN termoregulačnej jednotky nie je izolovaná rozhodnutie - súvisí s celým radom ďalších prvkov v kotlovom okruhu:

  • Odvzdušnenie okruhu: Pri väčšom prietoku v DN 32 okruhu je dôležité mať funkčné odvzdušnenie v najvyšších bodoch systému, pretože vyšší prietok môže strhávať vzduchové bubliny ďalej do systému, kde sa následne hromadia. Odporúčame kombináciu automatického odvzdušňovacieho ventilu 1/2" v najvyšších bodoch a prípadne ručného odvzdušňovacieho ventilu v miestach, kde je potrebná kontrolovaná manuálna obsluha. Podrobný návod na výber nájdete v článku Ako vybrať odvzdušňovací ventil pre vykurovací systém.
  • Prierez potrubia v celom kotlovom okruhu: Nemá zmysel montovať DN 32 jednotku na potrubie, ktoré je v ostatných úsekoch okruhu DN 25 alebo menšie - armatúra by bola obmedzená okolitým potrubím a jej prínos by sa nevyužil.
  • Výkon a charakteristika obežného čerpadla: Ako sme spomenuli, pri DN 32 musí byť čerpadlo integrované v jednotke schopné dodať dostatočnú dopravnú výšku pri vyššom prietoku.
  • Nastavenie teploty otvárania: DN a teplota sa volia spolu, nie nezávisle - vysoký prietok pri nesprávne nízkej teplote otvárania môže spôsobiť, že sa kotol dlho nedostane na bezpečnú teplotu, zatiaľ čo nízky prietok pri vysokej teplote otvárania môže spôsobiť prehrievanie.

Montáž a praktické odporúčania pri inštalácii

Pri samotnej montáži termoregulačnej jednotky (podrobný postup nájdete v článku Montáž termoregulačnej jednotky s čerpadlom a spätným ventilom) platí niekoľko zásad, ktoré priamo súvisia aj so správnou funkciou vzhľadom na zvolenú svetlosť:

  • Jednotka sa montuje vždy v smere prúdenia podľa šípky na telese - pri DN 32 jednotkách je dôraz na správny smer o to väčší, pretože vyšší prietok pri obrátenom smere môže spôsobiť nefunkčnosť zmiešavacieho mechanizmu úplne.
  • Pred jednotku (na vstup studenej/vratnej vody) sa odporúča osadiť filter nečistôt, najmä pri starších systémoch, kde hrozí usadenina z pôvodného potrubia - pri DN 32 je priestor medzi sedlom ventilu a telesom relatívne väčší, ale aj tak sa odporúča ochrana pred hrubými nečistotami.
  • Elektrické napojenie čerpadla musí zodpovedať príkonu obežného kolesa - pri DN 32 jednotkách bývajú čerpadlá s o niečo vyšším príkonom, treba overiť kapacitu istenia v rozvádzači kotlovne.
  • Spätný ventil integrovaný v jednotke zabraňuje samovoľnej cirkulácii pri vypnutom čerpadle - pri väčšej svetlosti DN 32 je dôležité overiť, že spätný ventil skutočne dosedá a nedochádza k spätnému prúdeniu, čo by mohlo za istých okolností ochladzovať kotol aj pri vypnutom čerpadle.

Údržba a dlhodobá funkčnosť

Bez ohľadu na zvolenú svetlosť platí, že termoregulačná jednotka vyžaduje pravidelnú kontrolu, najmä na začiatku a konci vykurovacej sezóny. Odporúčame skontrolovať voľný chod čerpadla (odblokovanie po letnej odstávke), funkčnosť spätného ventilu a tesnosť spojov. Pri DN 32 jednotkách s vyšším prietokom sa o niečo rýchlejšie môžu opotrebovávať tesnenia pri častom cyklovaní teplôt, preto odporúčame kontrolu tesnosti aspoň raz ročne. Všeobecné zásady údržby regulačných a bezpečnostných armatúr nájdete v samostatnom článku Údržba a kontrola regulačných a bezpečnostných armatúr v kúrení.

Zhrnutie - rýchla rozhodovacia tabuľka

ParameterDN 25DN 32
Typický výkon kotlado cca 25 kW25-50 kW
Prietok pri ΔT 15 Kdo cca 1400 l/h1400-2900 l/h
Závit1"5/4"
Riziko pri podhodnotení-obmedzenie prietoku, prehrievanie kotla pri plnom výkone
Riziko pri nadhodnotenípomalšia reakcia termostatu, nízka rýchlosť prúdenia-
Vhodné pri plánovanej akumuláciilen pri nízkych výkonocháno, odporúčané

Rýchlosť prúdenia v armatúre - prečo je dôležitá pre citlivosť termostatu

Pásmo rýchlosti prúdenia v DN armatúre pod 0,3 m/s 0,3 - 1,0 m/s nad 1,0 m/s pomalá reakcia termostatu, usadeniny optimálna regulácia, nízky hluk vysoká tlaková strata, hluk, erózia sedla DN 25 pri 15 kW (~0,5 m/s) DN 25 pri 25 kW (~0,9 m/s, hranica) Rovnaká svetlosť môže byť pri rôznom výkone v inom pásme rýchlosti

Táto schéma ukazuje, prečo nie je správne posudzovať vhodnosť svetlosti len podľa tabuľkovej hranice výkonu, ale aj podľa toho, v akom pásme rýchlosti prúdenia bude armatúra reálne pracovať pri konkrétnom kotle. Rovnaká DN 25 jednotka sa pri 15 kW kotle pohybuje v strede optimálneho pásma, zatiaľ čo pri 25 kW kotle sa už blíži k hornej hranici, kde rastie hluk, tlaková strata aj mechanické namáhanie sedla ventilu pri každom prepínaní medzi bypassom a primiešavaním. Práve táto rezerva (alebo jej absencia) je dôvod, prečo pri hraničných výkonoch odporúčame prikloniť sa k vyššej svetlosti, aj keď tabuľková hodnota by ešte DN 25 pripúšťala.

Časté otázky o výbere DN 25 vs DN 32

Môžem použiť DN 32 jednotku na kotol s pripojením 1" bez redukcie?

Áno, mnohé termoregulačné jednotky DN 32 majú vstupné/výstupné hrdlá s redukciou alebo sa dodávajú s prechodovými tvarovkami. Dôležité je, aby redukcia nebola príliš dlhá a náhla, čo by spôsobilo lokálne turbulencie a zvýšenú tlakovú stratu. V praxi redukcia na krátkom úseku problém zvyčajne nespôsobuje.

Ako poznám, že mám jednotku s nesprávnou svetlosťou, keď je už namontovaná?

Typickým príznakom podhodnotenej svetlosti je, že kotol pri plnom výkone (najmä v mraze) často odstavuje na bezpečnostný termostat, teplota na výstupe z kotla kolíše vysoko nad nastavenú hodnotu, alebo čerpadlo "hučí" pri vysokých otáčkach bez zodpovedajúceho efektu. Príznakom nadhodnotenej svetlosti je naopak pomalé a nestabilné nábehanie teploty pri rozkurovaní a väčšie teplotné výkyvy pri nízkom výkone.

Má zmysel vždy voliť väčšiu svetlosť "pre istotu"?

Nie úplne - pri výrazne predimenzovanej armatúre sa zhoršuje citlivosť regulácie pri nízkych prietokoch a investícia sa nevyužije. Lepšie je urobiť si prepočet podľa výkonu kotla a teplotného spádu, prípadne zvoliť DN 32 len vtedy, keď je výkon kotla na hranici alebo sa plánuje budúce rozšírenie systému (napríklad akumulačná nádrž).

Ovplyvňuje svetlosť jednotky aj výber teploty otvárania?

Nie priamo, teplota otvárania (55, 61, 72 alebo 80 °C) sa volí podľa typu kotla a odporúčania výrobcu, nezávisle od svetlosti. Oba parametre sa však musia zvoliť spoločne tak, aby výsledná kombinácia zodpovedala reálnemu prevádzkovému režimu kotla - podrobne to rozoberáme v článku o výbere vhodnej teploty termoregulačnej jednotky.

Čo sa stane, ak pri výmene starého kotla za výkonnejší nevymením aj termoregulačnú jednotku?

Ak je nový kotol výkonnejší a pôvodná jednotka bola DN 25 navrhnutá tesne na hranici predchádzajúceho kotla, pri novom výkonnejšom kotle sa prejaví obmedzenie prietoku presne tak, ako je popísané v časti o podhodnotení svetlosti - preto je potrebné pri výmene kotla vždy prepočítať aj kapacitu termoregulačnej jednotky, nielen jej teplotu otvárania.

Súvisí výber DN aj s problémami pri odvzdušňovaní systému?

Nepriamo áno - vyšší prietok pri DN 32 môže strhávať mikrobublinky vzduchu ďalej do systému, kde sa následne hromadia vo vyšších bodoch. Ak zároveň máte problém s netesným alebo nefunkčným odvzdušňovacím ventilom, odporúčame pozrieť si článok Prečo odvzdušňovací ventil preteká alebo nefunguje, kde rozoberáme najčastejšie príčiny.

Záver

Voľba medzi DN 25 a DN 32 termoregulačnou jednotkou nie je formálna otázka veľkosti závitu, ale priamy technický výpočet vychádzajúci z menovitého výkonu kotla, predpokladaného teplotného spádu a charakteristiky integrovaného čerpadla. Podhodnotená svetlosť obmedzuje prietok práve pri plnom výkone kotla, keď je ochrana výmenníka najdôležitejšia, a môže viesť k prehrievaniu a cyklenie kotla. Nadhodnotená svetlosť zbytočne zhoršuje citlivosť regulácie pri nízkych prietokoch a predstavuje nehospodárnu investíciu. Odporúčame pri každej zákazke urobiť jednoduchý prepočet podľa tabuľky v tomto článku, zohľadniť plánované budúce úpravy systému (najmä akumulačnú nádrž) a v prípade pochybností zvoliť svetlosť s malou technickou rezervou, nie zbytočne nadhodnotenú. Pri výbere konkrétneho modelu odporúčame prejsť si aj parametre termoregulačnej jednotky DN 25 s teplotou otvárania 61 °C a porovnať ju s potrebami vášho konkrétneho kotla, ideálne v spojení s informáciami z kategórie regulačné a poistné armatúry, kde nájdete aj súvisiace komponenty na kompletné zabezpečenie kotlového okruhu.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Nevypĺňajte toto pole:
Vytvořil Shoptet | Design Shoptak.cz.