Prečo odvzdušňovací ventil preteká alebo nefunguje

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Prečo je odvzdušňovací ventil taký dôležitý a prečo sa o ňom toľko hovorí až keď prestane fungovať

Odvzdušňovací ventil patrí medzi armatúry, na ktoré si spomenieme väčšinou až vtedy, keď niečo nefunguje - teda keď z neho kvapká voda na podlahu kotelne, alebo naopak, keď radiátor "bublá" a hore nehreje, hoci ventil je namontovaný a teoreticky by mal robiť presne to, na čo je určený. Za tie roky, čo sa pohybujem okolo vykurovacích systémov, môžem potvrdiť, že reklamácie na odvzdušňovacie ventily patria medzi najčastejšie servisné zásahy v bežnej prevádzke rodinných domov, bytov aj menších kotelní. Väčšina z nich sa dá vyriešiť bez výmeny celého ventilu - treba len vedieť, kde hľadať príčinu.

Tento článok je zameraný práve na diagnostiku - na to, prečo odvzdušňovací ventil preteká, prečo nefunguje (teda nevypúšťa vzduch, aj keď by mal) a ako sa k problému postaviť systematicky, bez zbytočného "náhodného" vymieňania súčiastok. Ak riešite aj samotný výber ventilu, odporúčam prečítať si tému Ako vybrať odvzdušňovací ventil pre vykurovací systém, kde je rozobraté, aký typ a veľkosť sa hodí pre aký systém. Tu sa sústredíme výlučne na poruchy a ich riešenie.

Ako funguje automatický odvzdušňovací ventil - základ pre pochopenie poruchy

Aby sme vedeli, prečo niečo nefunguje, musíme vedieť, ako to funguje, keď je všetko v poriadku. Automatický odvzdušňovací ventil (napríklad Automatický odvzdušňovací ventil - 1/2") má vo svojom tele plavák, ktorý pláva na hladine vody v komôrke ventilu. Pokiaľ je komôrka zaplavená vodou, plavák stúpa nahor a svojím pohybom uzatvára ihlový uzáver pod vrchným uzáverom (klobúčikom). Keď sa v komôrke nazhromaždí vzduch, hladina vody klesne, plavák klesne s ňou, ihlový uzáver sa otvorí a vzduch cez neho unikne do atmosféry. Následne, keď vzduch odíde a komôrku znova zaplaví voda, plavák vystúpi a uzáver sa opäť uzavrie.

Celý princíp je mechanicky jednoduchý, no práve táto jednoduchosť je dôvodom, prečo je ventil citlivý na nečistoty, usadeniny a mechanické opotrebenie. Ihlový uzáver má priemer sotva pol milimetra až niekoľko desatín milimetra - a presne do tohto priestoru sa vie zaseknúť kúsok hrdze, kalu alebo vodného kameňa.

Najčastejší problém: ventil preteká (kvapká voda aj po odvzdušnení)

Príčina č. 1 - znečistenie ihlového uzáveru

Toto je absolútne najčastejší prípad v praxi, s ktorým sa stretávam. Ventil fungoval, odvzdušňoval, ale po čase začne nepretržite kvapkať, aj keď je systém plne zaplavený vodou a vzduch v ňom žiadny nie je. Dôvod je prostý - medzi ihlu a sedlo uzáveru sa dostala čiastočka nečistoty (okujiny z nových rozvodov, úlomok tesnenia, kal, prípadne aj kryštáliky vodného kameňa pri tvrdšej vode) a uzáver už nedosadne do úplne tesnej polohy. Výsledkom je neustály, aj keď pomalý, únik vody.

Riešenie je vo väčšine prípadov jednoduché - ventil sa dá povyberať (väčšina kvalitných modelov má vymeniteľný vrchný diel s klobúčikom), vnútro sa prepláchne, prípadne sa mechanicky vyčistí ihlička uzáveru. Pri lacnejších alebo starších ventiloch, kde to konštrukcia neumožňuje, je jednoduchšie a časovo výhodnejšie ventil vymeniť za nový - cena automatického odvzdušňovacieho ventilu je taká nízka, že demontáž, čistenie a opätovná montáž starého kusu sa z hľadiska času technika často neoplatí.

Príčina č. 2 - opotrebované alebo stvrdnuté tesnenie

Druhá najčastejšia príčina je degradácia gumového alebo silikónového tesnenia v hornej časti ventilu, kde sedí ihlica. Po rokoch prevádzky, najmä pri systémoch s vyššími teplotami (nad 80 °C) alebo pri systémoch, kde sa do vody dostali nevhodné chemické prísady (napríklad nekompatibilné nemrznúce zmesi), tesnenie stráca pružnosť, stvrdne, prípadne sa trvalo zdeformuje. Vtedy už ani vyčistenie nepomôže - uzáver síce dosadne, ale netesní po celom obvode.

Tu je riešením výmena tesnenia (pri niektorých modeloch dodáva výrobca servisnú sadu), prípadne kompletná výmena ventilu. Pri cene bežného 1/2" automatického odvzdušňovacieho ventilu sa servisná sada často ani nekupuje - je to otázka ekonomiky práce technika.

Príčina č. 3 - nesprávny tlak v systéme

Odvzdušňovacie ventily sú konštruované na určitý rozsah pracovného tlaku, bežne do 6 až 10 bar podľa modelu. Pri prekročení maximálneho tlaku (napríklad pri poruche poistného ventilu alebo pri chybne nastavenej expanznej nádobe) môže dôjsť k deformácii plaváka alebo k vytlačeniu uzáveru z jeho sedla, čo spôsobí trvalé presakovanie. Ak sa ventil pokazí krátko po tom, čo v systéme bol tlakový ráz alebo výpadok poistného ventilu, treba preveriť celý tlakový reťazec, nie len samotný odvzdušňovač - inak sa problém zopakuje aj na novom kuse.

Príčina č. 4 - mechanické poškodenie klobúčika alebo závitu

Pri montáži sa stáva, že technik pri uťahovaní ventilu do fitingu drží kľúčom práve za hornú časť s klobúčikom, nie za šesťhran určený na uťahovanie. Výsledkom je mikroskopická deformácia telesa, ktorá sa prejaví až po pár týždňoch alebo mesiacoch ako pomalé priesakové pretekanie zo spoja medzi hornou a dolnou časťou ventilu. Je to typická "montérska" chyba, ktorá sa na prvý pohľad javí ako výrobná závada, no v skutočnosti ide o nesprávny postup pri inštalácii.

Druhý typ problému: ventil nefunguje - vzduch neodchádza

Zalepený alebo zahrdzavený plavák

Opačný problém ako pretekanie je situácia, keď ventil vôbec nereaguje - vzduch sa v systéme hromadí, radiátor hore chladne alebo "klokoce", ale z odvzdušňovača nič neunikne, ani keď ho ručne pootočíte alebo stlačíte kolík v klobúčiku. Príčinou býva zaseknutý plavák - buď mechanicky (nahromadený kal, piesok z nových rozvodov), alebo korózne - pri starších liatinových alebo oceľových systémoch sa do vody uvoľňuje hrdza, ktorá sa usadzuje vo vnútri komôrky a plavák doslova "zalepí" v hornej polohe.

V praxi to vyzerá tak, že ventil je namontovaný roky, nikdy nekvapká (čo sa mylne považuje za "funguje perfektne"), ale v skutočnosti je dávno nefunkčný a vzduch sa z systému neodvádza - len o tom nikto nevie, pokiaľ sa neobjaví studený radiátor alebo hlučné prúdenie v potrubí.

Nesprávna orientácia alebo umiestnenie ventilu

Automatický odvzdušňovací ventil musí byť namontovaný vo vertikálnej polohe (klobúčikom nahor), inak plavák nefunguje správne - nemôže voľne klesať a stúpať v smere osi. Ak je namontovaný na vodorovné potrubie bez odbočky nahor, alebo je šikmo, mechanizmus sa síce môže pohybovať, ale nespolieha sa naň pri plnom odvzdušnení. Tu nejde o poruchu ventilu, ale o chybu projektu alebo montáže - podrobný postup správneho umiestnenia nájdete v téme Montáž automatického odvzdušňovacieho ventilu - postup a umiestnenie v systéme.

Rovnako dôležité je umiestnenie v najvyššom bode systému alebo aspoň v miestach, kde sa vzduch prirodzene hromadí - na vrchu zvislých stúpačiek, pri rozdeľovačoch, na najvyššom radiátore podkrovia. Ak je ventil namontovaný nízko alebo v mieste, kde sa vzduch fyzicky nedostane, nebude mať šancu zareagovať, aj keby bol technicky úplne v poriadku.

Uzatvorený alebo chybný uzatvárací ventilček pod odvzdušňovačom

Mnohé inštalácie majú pod automatickým odvzdušňovačom vsadený malý guľový kohút, ktorý umožňuje ventil vymeniť bez vypustenia celého systému. Problém nastáva, keď po servisnom zásahu niekto zabudne tento kohút znova otvoriť - ventil je potom úplne odrezaný od systému a prirodzene nefunguje, hoci sám o sebe môže byť úplne funkčný. Je to banálna, ale pomerne častá príčina "záhadnej" nefunkčnosti po údržbe.

Príliš nízky tlak v systéme

Ak je systém podtlakovaný (napríklad pri poškodenej membráne expanznej nádoby alebo po väčšom úniku vody), môže sa stať, že do odvzdušňovača sa naopak nasáva vzduch z okolia cez samotný mechanizmus ventilu, namiesto toho, aby systém fungoval ako uzavretý okruh. Toto sa prejavuje opakovaným "bublaním" aj po dôkladnom odvzdušnení - systém si vzduch neustále berie znova, pretože nie je tlakovo v poriadku. Riešením nie je výmena ventilu, ale doplnenie vody a kontrola expanznej nádoby a tlaku v systéme.

Automatický vs. ručný ventil - rozdielne poruchy, rozdielna diagnostika

Pri ručnom odvzdušňovacom ventile, ako je napríklad Ručný odvzdušňovací ventil - 1/2", je mechanizmus úplne iný - nejde o plavák, ale o jednoduchý kužeľový alebo ihlový uzáver, ktorý sa otvára manuálne skrutkovačom alebo kľúčom. Preto sú aj typické poruchy odlišné:

Pretekanie po uzavretí - najčastejšie spôsobené opotrebovaným alebo poškodeným tesniacim krúžkom vnútri kužeľa, prípadne usadeným kalom na sedle.
Zadrhávajúca alebo úplne zablokovaná skrutka - pri starších typoch, kde sa dlho neotvárali, sa skrutka môže zapečiť alebo zaseknúť koróziou, najmä ak sa v systéme nepoužíva inhibítor korózie.
Vytrhnutý závit pri násilnom otváraní - ak je skrutka zaseknutá a používateľ použije nadmernú silu (napr. klieštami), často sa poškodí vnútorný závit a ventil treba vymeniť celý.

Rozdiely medzi oboma typmi, vrátane toho, kedy je výhodnejší automatický a kedy ručný typ, rozoberá podrobnejšie článok Automatický vs ručný odvzdušňovací ventil - rozdiely a použitie. Vo väčšine moderných systémov sa automatický typ osadzuje v hornej, trvalo neprístupnej časti systému (napr. nad radiátormi v podkroví, na rozdeľovačoch), kým ručný sa používa priamo na radiátoroch, kde je obsluha rukou bez problémov dostupná.

Súvis s kvalitou vody a koróziou v systéme

Veľa problémov s odvzdušňovacími ventilmi má korene hlbšie, než len v samotnej armatúre - v kvalite vody v systéme. Pri systémoch, kde dochádza k opakovanému dopĺňaniu čerstvej vody (napríklad pri netesnostiach alebo pri nesprávne dimenzovanej expanznej nádobe), sa do obehu dostáva nový kyslík, ktorý následne spôsobuje koróziu oceľových a liatinových komponentov. Produkty tejto korózie - čierny magnetitový kal, hrdzavé čiastočky - sa potom usadzujú práve v najvyšších a najchladnejších miestach systému, čiže presne tam, kde sú namontované odvzdušňovacie ventily.

Z praxe môžem povedať, že v systémoch, kde sa odvzdušňovač kazí opakovane (napríklad raz za 1-2 roky je nutná výmena alebo čistenie), takmer vždy ide o systém s chronickým dopĺňaním vody alebo s nevhodnou úpravou vody. V takom prípade nepomôže len výmena ventilu - treba riešiť príčinu, ideálne namontovať aj kalový filter alebo separátor nečistôt pred citlivé armatúry a skontrolovať tesnosť celého okruhu.

Súvis s nízkoteplotnou koróziou kotla

Zaujímavým, no často prehliadaným súvisom je vzťah medzi kvalitou vody, tvorbou kondenzátu v kotle na tuhé palivo a correct fungovaním odvzdušňovacích a regulačných armatúr. Pri kotloch na tuhé palivo, ktoré pracujú s nedostatočnou teplotou vratnej vody, dochádza k nízkoteplotnej korózii výmenníka - kyslé splodiny horenia kondenzujú na stenách kotla a postupne ho poškodzujú. Tomuto javu sa predchádza osadením termoregulačnej jednotky, ktorá zaisťuje, že do kotla sa nevracia voda chladnejšia, než je technicky bezpečné.

Prečo to spomínam v súvislosti s odvzdušňovačmi? Pretože zanesený alebo nesprávne fungujúci systém s nekvalitnou vodou zaťažuje rovnako aj termoregulačné jednotky - ich spätný ventil a termostatický element sú citlivé na kal a usadeniny presne tak, ako ihlový uzáver odvzdušňovača. Ak riešite opakované problémy s odvzdušňovačmi, odporúčam skontrolovať aj stav Termoregulačnej jednotky s čerpadlom a spätným ventilom DN 25, 55 °C alebo jej varianty DN 25, 61 °C, ktorú máte v systéme - rovnaká príčina (znečistená, chemicky agresívna alebo nedostatočne upravená voda) totiž často postihuje viacero armatúr naraz. Podrobnejšie o voľbe správnej teploty termoregulačnej jednotky pojednáva článok Aká teplota termoregulačnej jednotky je vhodná pre kotol na tuhé palivo, a o výbere svetlosti téma DN 25 vs DN 32 - ako zvoliť správnu svetlosť termoregulačnej jednotky.

Praktické scenáre z bežnej servisnej praxe

Scenár 1: Nový radiátor, ktorý "stále bublá"

Klasický prípad po výmene radiátora alebo po rozšírení systému. Technik namontuje nový radiátor s ručným odvzdušňovačom, odvzdušní ho pri spúšťaní, všetko je v poriadku. O týždeň radiátor znova bublá. Príčina býva jednoduchá - pri plnení systému zostal vzduch zachytený v dlhšom horizontálnom úseku potrubia bez vlastného odvzdušnenia, a tento vzduch sa postupne, pri každom cykle ohrevu a chladnutia vody, uvoľňuje a putuje do radiátora. Riešením nie je výmena ventilu, ale opakované odvzdušnenie v priebehu niekoľkých dní, prípadne osadenie automatického odvzdušňovača priamo na problematický úsek potrubia.

Scenár 2: Kvapkajúci automatický ventil na starom liatinovom kotli

Pri obhliadke starších kotlov s otvoreným aj uzavretým systémom sa často stretávam s mikrokvapkaním automatického odvzdušňovača, ktoré majiteľ rieši dotiahnutím klobúčika - čo situáciu väčšinou ešte zhorší, pretože sa poškodí tesnenie. V takýchto prípadoch je vek ventilu zvyčajne 8-15 rokov, teleso je zanesené usadeninami a odporúčaná je jednoznačne výmena za nový kus, ideálne s guľovým uzatváracím kohútom pod ním pre budúcu jednoduchú údržbu bez vypúšťania systému.

Scenár 3: Hlučné prúdenie v stúpačke bytového domu

V bytových domoch so spoločným vykurovacím systémom je bežným javom hluk "tečúcej vody" alebo klokotanie v stúpačkách po každom odstavení a opätovnom spustení kúrenia (napríklad po letnej odstávke). Pokiaľ je na najvyššom mieste stúpačky osadený funkčný automatický odvzdušňovač, systém sa odvzdušní sám do niekoľkých hodín. Ak hluk pretrváva dlhšie než deň, takmer vždy ide o nefunkčný alebo chybne umiestnený odvzdušňovač práve na najvyššom bode danej stúpačky - treba ho fyzicky nájsť a skontrolovať, nie len odvzdušňovať jednotlivé radiátory ručne.

Ako správne diagnostikovať problém - postup krok za krokom

Pri riešení akejkoľvek reklamácie alebo problému s odvzdušňovačom odporúčam postupovať systematicky, nie metódou "skúsim vymeniť a uvidím":

Zistite typ poruchy - preteká voda, alebo naopak vzduch neodchádza? Tieto dva prípady majú úplne odlišné príčiny a riešenia.
Skontrolujte polohu a montáž - je ventil vo vertikálnej polohe, v najvyššom mieste systému, s voľným prístupom vzduchu k výstupu?
Preverte uzatvárací kohút pod ventilom - je otvorený? Nebol nedávno niekto v blízkosti armatúry (údržba, maľovanie, upratovanie)?
Vizuálne skontrolujte vnútro ventilu - po demontáži klobúčika alebo vrchného dielu je často na prvý pohľad vidieť kal, hrdzu alebo poškodené tesnenie.
Overte tlak v systéme - manometrom na kotle alebo na rozdeľovači. Nízky aj príliš vysoký tlak spôsobuje odlišné, ale rovnako časté poruchy.
Zhodnoťte vek a históriu ventilu - pri ventile staršom ako 8-10 rokov, alebo pri opakovanej poruche do roka, sa jednoznačne odporúča výmena, nie opakované čistenie.

Tento postup odporúčam dodržiavať aj pri bežnej preventívnej kontrole, nie len pri riešení už vzniknutej poruchy - podrobnejšie k tejto téme nájdete v článku Údržba a kontrola regulačných a bezpečnostných armatúr v kúrení.

Kedy sa oplatí ventil len vyčistiť a kedy jednoznačne vymeniť

Z praktického aj ekonomického hľadiska platí jednoduché pravidlo: čistenie sa oplatí len pri modeloch s rozoberateľnou hornou časťou, kde je prístup k ihlovému uzáveru a tesneniu bez nutnosti demontáže celého telesa zo systému. Pri lacnejších alebo starších ventiloch, kde je teleso celistvé, alebo kde sa už objavili stopy korózie na vonkajšom puzdre, je čas investovaný do čistenia prakticky vždy drahší než nákup nového ventilu.

Situácia	Odporúčané riešenie
Mierne kvapkanie, ventil mladší ako 3 roky, rozoberateľný	Vyčistenie ihlového uzáveru a tesnenia
Ventil starší ako 8 rokov, viditeľná korózia telesa	Výmena za nový kus
Opakovaná porucha do 12 mesiacov od poslednej výmeny	Preveriť kvalitu vody a tlak v systéme, nie len ventil
Zablokovaný plavák, žiadna reakcia na vzduch	Výmena, prípadne skúška vyčistenia len pri drahších modeloch
Mechanicky poškodený závit alebo klobúčik	Výmena, oprava sa z bezpečnostných dôvodov nedoporučuje

Prevencia - ako znížiť pravdepodobnosť budúcich poruch

Niektoré jednoduché opatrenia výrazne znížia frekvenciu poruch odvzdušňovacích ventilov v bežnej prevádzke:

Osaďte pod každý automatický odvzdušňovač malý guľový uzatvárací kohút - umožní budúcu výmenu bez vypúšťania celého systému.
Pri plnení nového systému alebo po väčšom zásahu do rozvodov dôkladne prepláchnite potrubie pred prvým napojením citlivých armatúr - väčšina počiatočných nečistôt (okuje, zvary) spôsobí poruchu práve v prvých týždňoch prevádzky.
Kontrolujte tlak v expanznej nádobe aspoň raz ročne, ideálne pri letnej odstávke - nesprávny tlak zaťažuje nielen odvzdušňovače, ale aj poistné ventily a čerpadlá.
Pri opakovanom dopĺňaní vody preverte netesnosti systému - chronické dopĺňanie je hlavný zdroj kyslíka a následnej korózie.
Pri kotloch na tuhé palivo investujte do termoregulačnej jednotky s vhodnou teplotou otvárania - chráni nielen kotol, ale znižuje aj celkové znečistenie vody v obehu, čo predlžuje život všetkým armatúram v systéme.

Prietoková vs. tlaková porucha - ako rozlíšiť, čo spôsobuje pretekanie z vonku a čo z vnútra

V servisnej praxi je dôležité rozlišovať dva na prvý pohľad podobné, ale mechanicky úplne odlišné javy - pretekanie cez uzáver (vnútornou cestou, pri otvorenom alebo nedosadajúcom ihlovom ventile) a presakovanie cez spoje telesa (vonkajšou cestou, mimo funkčného mechanizmu). Mnohí menej skúsení montéri pri reklamácii automaticky predpokladajú chybu plaváka alebo ihly, hoci voda v skutočnosti unika úplne inou cestou - cez závitové spojenie, cez O-krúžok medzi hornou a dolnou časťou telesa, alebo cez mikrotrhlinu po mrazovom poškodení.

Rozlíšenie je v praxi jednoduché, ale často sa obchádza - stačí si všimnúť, odkiaľ presne voda vyteká. Pokiaľ kvapká priamo z otvoru pod klobúčikom (z miesta, kde je za normálnej prevádzky vzduchový výstup), ide o problém uzáveru alebo plaváka. Pokiaľ vlhkosť alebo kvapky vznikajú na vonkajšom obvode telesa, v mieste spoja dvoch častí alebo na závite smerom do fitingu, ide o netesnosť spoja - a tam nepomôže žiadne čistenie vnútorného mechanizmu, len dotiahnutie, výmena tesniaceho krúžku alebo nové tesnenie na závite.

Táto na prvý pohľad drobná diagnostická odbočka má praktický dosah - ak sa pri úniku z telesa (cesta B) technik sústredí na čistenie ihlového uzáveru, problém sa nevyrieši a ventil bude ďalej presakovať, čo sa potom nesprávne vyhodnotí ako "vadný kus od výrobcu". V skutočnosti ide v drvivej väčšine takýchto prípadov o nedostatočne dotiahnutý spoj, chybne nasadené teflónové vlákno alebo konopné tesnenie na závite, prípadne o poškodený O-krúžok po demontáži a opätovnej montáži pri predchádzajúcom servisnom zásahu. Pri opätovnej montáži ventilu po čistení je preto vždy vhodné použiť nové tesnenie na závitové spojenie, nie opätovne použiť to pôvodné, ktoré je zvyčajne stlačené a stratilo pružnosť.

Časté otázky o odvzdušňovacích ventiloch

Môže automatický odvzdušňovací ventil pretekať len pri vyššom tlaku v systéme?

Áno, niektoré ventily pri tlaku blízkom hornej hranici svojho rozsahu (zvyčajne 6-10 bar podľa modelu) môžu začať mierne presakovať, aj keď sú inak v dobrom technickom stave. Ak sa pretekanie objaví súčasne so zvýšeným tlakom v systéme, riešením je najprv skontrolovať a upraviť tlak, nie okamžite meniť ventil.

Je normálne, že nový odvzdušňovací ventil v prvých dňoch po montáži trochu kvapká?

Mierne a krátkodobé kvapkanie v prvých hodinách až dňoch po napustení systému je bežné - ventil aktívne vypúšťa vzduch, ktorý sa pri plnení systému dostal do rozvodov. Pokiaľ pretekanie pretrváva dlhšie než pár dní a systém je vizuálne bez vzduchových bublín, treba hľadať inú príčinu.

Prečo mi odvzdušňovač nefunguje hneď po výmene, hoci je úplne nový?

Najčastejšie ide o zabudnutý uzatvorený kohút pod ventilom, nesprávnu (vodorovnú alebo šikmú) montážnu polohu, alebo o nedostatočné doplnenie vody v systéme pri spúšťaní. Odporúčame najprv overiť tieto tri body, než sa ventil považuje za vadný.

Ako často treba odvzdušňovacie ventily kontrolovať alebo meniť?

Pri bežnej domácej prevádzke sa odporúča vizuálna kontrola aspoň raz za rok (napríklad pri letnej odstávke) a preventívna výmena po 8-10 rokoch prevádzky, aj keď ventil navonok ešte funguje bez problémov. Pri systémoch s horšou kvalitou vody môže byť interval kratší.

Môžem použiť ručný odvzdušňovací ventil namiesto automatického všade v systéme?

Technicky áno, ale prakticky to nie je výhodné na miestach, ktoré nie sú ľahko prístupné, pretože ručný ventil treba pravidelne obsluhovať manuálne. Na neprístupných alebo trvalo uzavretých miestach systému (podkrovia, rozdeľovače v šachtách) sa jednoznačne odporúča automatický typ.

Súvisí porucha odvzdušňovača s poruchou obehového čerpadla alebo termoregulačnej jednotky?

Priamo nie, ale nepriamo áno - ak je hlavnou príčinou porúch znečistená alebo chemicky nevhodná voda v systéme, táto príčina rovnako poškodzuje citlivé mechanizmy vo všetkých armatúrach vrátane spätných ventilov a termostatických elementov termoregulačných jednotiek. Pri opakovaných problémoch s odvzdušňovačmi je vhodné skontrolovať celý systém, nie len jednu armatúru.

Záver

Väčšina problémov s odvzdušňovacími ventilmi - či už ide o pretekanie, alebo o úplnú nefunkčnosť - má konkrétnu, vysledovateľnú príčinu, ktorá sa dá systematicky nájsť bez nutnosti náhodného skúšania. Najčastejšie ide o znečistenie ihlového uzáveru, opotrebované tesnenie, nesprávnu montážnu polohu, uzatvorený servisný kohút alebo problémy s tlakom a kvalitou vody v systéme. Pri starších ventiloch, alebo pri opakovaných poruchách do roka od poslednej výmeny, sa jednoznačne odporúča nielen vymeniť armatúru, ale preveriť aj celkový stav systému - kvalitu vody, tlak a prípadne doplniť aj termoregulačnú jednotku, ak je zdrojom tepla kotol na tuhé palivo. Investícia do kvalitného ventilu a správnej montáže sa vždy vráti v podobe menej servisných zásahov a spoľahlivejšej prevádzky celého vykurovacieho systému.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.