Spätná klapka DN 110 vs. DN 160 vs. DN 200 – porovnanie použitia

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Spätná klapka DN 110 vs. DN 160 vs. DN 200 – porovnanie použitia v praxi

Keď zákazník príde s požiadavkou na spätnú klapku, jedna z prvých otázok je vždy rovnaká: „Aký priemer vlastne potrebujem?" Zdá sa to jednoduché – veď predsa stačí zmerať potrubie a kúpiť zodpovedajúci rozmer. V praxi to ale tak jednoduché nie je. Výber medzi DN 110, DN 160 a DN 200 závisí nielen od fyzického priemeru potrubia, ale aj od toho, čo ním tečie, aký je sklon potrubia, či ide o domácnosť alebo priemyselný objekt, ako veľký prietok sa očakáva a kde presne bude klapka namontovaná. Pozrime sa na to systematicky, s reálnymi príkladmi z praxe.

Čo znamená „DN" pri kanalizačných klapkách a prečo na tom záleží

DN je skratka z francúzskeho Diamètre Nominal – nominálny priemer. Pri kanalizačnom potrubí tento rozmer udáva vnútorný priemer v milimetroch, hoci v závislosti od výrobcu a materiálu sa skutočné rozmery môžu mierne líšiť. Pre bežné PVC kanalizačné potrubie platí, že trubka označená DN 110 má vonkajší priemer okolo 110 mm a vnútorný priemer zhruba 103–105 mm. Trubka DN 160 má vonkajší priemer 160 mm a trubka DN 200 má vonkajší priemer 200 mm.

Spätná klapka musí pasovať presne na priemer potrubia, do ktorého sa montuje. Pokiaľ klapka nesedí tesne, riskujete jednak úniky, jednak to, že klapka pri spätnom tlaku neuzavrie spoľahlivo – a vtedy je celá ochrana pred spätným tokom nulová. Priemer nie je teda len číslo na etikete, je to kľúčový bezpečnostný parameter.

Kde sa DN 110, DN 160 a DN 200 bežne používajú – prehľad

Skôr než sa pustíme do detailného porovnania, pozrime sa na to, kde sa jednotlivé rozmery typicky vyskytujú. Z praxe desaťročí zákaziek vyplýva zhruba takéto rozdelenie:

DN 110 – vnútorná kanalizácia rodinných domov, odtok WC, odtok práčky, odtok vaňa/sprchovací kút (pri použití zvislého zberného potrubia), horizontálne prípojky jednotlivých zariaďovacích predmetov
DN 160 – zvody kanalizácie z väčšieho poschodia, zberné potrubie v bytových domoch pri malom počte bytov, prípojky drenáže pri odvodnení suterénov, záhradné drenážne systémy
DN 200 – hlavný kanalizačný zber v bytových domoch, priemyselné objekty, väčšie prevádzky reštaurácií/stravovní, drenážne systémy väčšieho rozsahu, prípojky k verejnej kanalizácii tam, kde to technické normy vyžadujú

Toto je samozrejme len orientačný prehľad. Skutočnosť je vždy zložitejšia a závisí od konkrétneho projektu. Podrobnejšie sa tejto téme venujeme v článku Aký priemer DN potrebujem pre kanalizačnú spätnú klapku?, kde nájdete aj výpočtové tabuľky kapacít.

DN 110 – klapka pre bežnú domácnosť

Priemer DN 110 je v praxi absolútne najrozšírenejší rozmer spätnej klapky v rodinných domoch. Ak má zákazník problém so spätným tokom z WC, práčky alebo umývadla v suteréne, vo väčšine prípadov sa jedná práve o potrubie DN 110. Toto potrubie má dostatočnú kapacitu na odvedenie splaškov z bežného zariaďovacieho predmetu, pričom pri správnom sklone (minimálne 2 %, ideálne 2,5 %) zvláda aj špičkové odtoky moderných práčok (odčerpávajú 60–80 litrov za niekoľko minút).

Kanalizačná spätná klapka priebežná DN 110 sa typicky montuje na horizontálne vedené potrubie v suteréne, pred vyústením do zvislého zberného stúpačky alebo priamo pred revíznou šachtou. Jej výhodou je kompaktný rozmer – klapka nezaberá veľa miesta a dá sa osadiť aj v priestorovo obmedzených podmienkach, ako je nízky podhľad suterénskeho stropu alebo úzka technická miestnosť.

Typické aplikácie DN 110 v praxi

Ochrana WC v suteréne rodinného domu – najčastejší prípad v zákazkovej praxi
Ochrana práčky umiestnenej v pivnici alebo suteréne
Ochrana odtoku sprchovacieho kúta v suterénnom kúpeľni
Prípojka na odpad od drezov v suterénnej kuchyni (kedy je odtok z drezu zvedený do DN 110)
Ochrana odtokovej šachty v garáži, kde je podlahový odtok napojený na kanalizáciu

Z praxe viem, že mnohí ľudia podceňujú zálohu a kúpia len jednu klapku na hlavné WC, pričom zabudnú na práčku. Pritom práčka v pivnici je rovnako ohrozená spätným vzdutím ako WC – a zatopená pivnica plná špinavej kanalizačnej vody je nepríjemná bez ohľadu na to, odkiaľ voda prišla. Dobrá správa je, že pri potrubiach DN 110 môžete klapky radiť za sebou – každé zariadenie dostane svoju vlastnú ochranu.

Dôležité je tiež myslieť na to, kde klapku umiestnite voči revíznej šachte. Ak máte šachtu s vekom šachty 315, počítajte s tým, že klapka musí byť prístupná na čistenie a kontrolu – ideálne z povrchu cez toto veko. Klapky zakopané bez prístupu sú totiž zdrojom problémov pri každej väčšej búrke.

DN 160 – prechodový rozmer s širokým použitím

Priemer DN 160 je v bežnej praxi menej rozšírený ako DN 110 alebo DN 200, no má svoje pevné miesto. Ide o akýsi „prechodový" rozmer, ktorý sa objavuje v situáciách, keď potrubie DN 110 nestačí kapacitne, ale DN 200 je prebytočne veľké. V kanalizačných systémoch rodinných domov sa s DN 160 stretávame najmä pri:

Zbernom horizontálnom potrubí, ktoré odvádza odpad z viacerých WC, kúpeľní a kuchyne naraz (napríklad v väčšom rodinnom dome s dvoma kúpeľňami a suterénom)
Prípojkách záhradných drenážnych systémov, kde treba odviesť väčšie množstvo dažďovej a podzemnej vody
Spojovacích potrubí medzi šachtami v drenážnych tratiach
Kanalizačných prípojkách menších bytových domov (3–6 bytových jednotiek)
Odvodňovacích systémoch parkovísk alebo príjazdových plôch

Zaujímavé je, že DN 160 sa v zákazkovej praxi veľmi často objavuje práve pri drenáži. Zákazník chce chrániť suterén pred vzdutím spodnej vody, má vybudovaný drenážny systém okolo základov a drenážnu šachtu – a prípojka tejto šachty do kanalizácie je práve DN 160. V takom prípade je spätná klapka DN 160 nielen vhodná, ale priam nevyhnutná. Bez nej by pri silnom daždi a vzdutej kanalizácii voda tlačila späť cez drenáž priamo k základom domu – čo je presne ten scenár, ktorému sa chcete vyhnúť.

Treba tiež vedieť, že spätná klapka DN 160 je fyzicky väčšia ako DN 110, a teda vyžaduje viac miesta pri montáži. Revízny otvor musí byť primerane veľký – pri umiestnení v šachte zvažte, či váš výber šachty a jej veka tomu zodpovedá. Téme výberu veľkosti šachty sa venujeme v článku Veko šachty 315 alebo 400 – ako vybrať správnu veľkosť?

DN 200 – klapka pre väčšie objekty a hlavné zbery

Spätná klapka DN 200 je rozmer, s ktorým sa v rodinných domoch stretávame zriedkavejšie, ale pri väčších objektoch je to prakticky štandard. Kanalizačná spätná klapka priebežná DN 200 sa uplatňuje predovšetkým tam, kde treba chrániť hlavný kanalizačný zber – teda miesto, kde sa zbiehajú odtokové vetvy z viacerých bytov, podlaží alebo prevádzok.

Kde sa DN 200 reálne používa

Bytové domy – hlavná kanalizačná prípojka bytového domu s 8 a viac bytovými jednotkami, kde je priemer daný výpočtom podľa STN EN 12056
Prevádzky s vysokým odtokovým výkonom – reštaurácie, jedálne, hotely, kuchyne pre väčší počet porcií
Priemyselné objekty – výrobné haly, sklady s čistiacimi stanovišťami, autoumyvárne
Hlavný odtok dažďovej kanalizácie pri väčších spevnených plochách (parkovisko, obchodné centrum)
Revízne šachty na hlavnom kanalizačnom vedení pred napojením na verejnú sieť

Z praxe: pri rekonštrukcii bytového domu v Bratislave sme riešili prípad, kedy suterénne priestory bytového domu s 12 bytmi pravidelne zaplavoval spätný tok z preťaženej verejnej kanalizácie počas silných búrok. Pôvodné riešenie – dve klapky DN 110 na WC v suteréne – vôbec nepomáhalo, pretože hlavné vzdutie prichádzalo cez prípojku DN 200. Správnym riešením bola práve klapka DN 200 na hlavnom prípojnom potrubí, doplnená šachtou s príslušným vekom. Na revíziu a údržbu tejto klapky slúžilo veko šachty 400 – dostatočne veľké, aby sa do šachty dala zasunúť ruka a klapka sa dala skontrolovať bez vykopávania.

Klapky DN 200 sú fyzicky rozmerné – celková dĺžka priebežnej klapky DN 200 sa pohybuje okolo 400–500 mm vrátane príruby a tela. Treba teda doppredu plánovať dostatočný priestor na montáž a na prístup k revíznemu krytovi. Na rozdiel od klapiek DN 110, kde sú náklady na klapku relatívne nízke a zákazníci ich niekedy kupujú preventívne „pre istotu", pri DN 200 ide o väčšiu investíciu a väčší zásah do potrubia – takže výber rozmeru treba naozaj odôvodniť a nepodceňovať.

Porovnanie DN 110 vs. DN 160 vs. DN 200 – prehľadná tabuľka

Parameter	DN 110	DN 160	DN 200
Vonkajší priemer potrubia	110 mm	160 mm	200 mm
Orientačný vnútorný priemer (PVC)	~103 mm	~150 mm	~188 mm
Prierez potrubia (cm²)	~83 cm²	~177 cm²	~278 cm²
Kapacita prietoku pri sklone 2 %	~4,9 l/s	~10,4 l/s	~16,1 l/s
Typické použitie	WC, práčka, kúpeľňa v RD	Drenáž, zber z viac zariadení	Bytové domy, prevádzky
Montáž – náročnosť	Nízka	Stredná	Vyššia
Priestorová náročnosť	Malá	Stredná	Veľká
Prístup na údržbu	Jednoduchý	Stredný	Nutná šachta alebo revízny otvor
Odporúčaná šachta / veko	Šachta 315	Šachta 315 alebo 400	Šachta 400 a väčšie

Záludnosti, na ktoré zákazníci narážajú – reálne príklady z praxe

Prípad 1: Zákazník zamieňa vonkajší priemer za DN

Jeden z najčastejších problémov, s ktorými sa stretávame: zákazník odchádza zmerať potrubie, odčíta číselný rozmer posuvným meradlom a príde s číslom napríklad 113 mm. Potom kúpi klapku, pretože „je to blízko DN 110". No potrubie, ktoré meral, bolo PP-HT potrubie s vonkajším priemerom 110 mm a iným hrdlovým rozmerom ako PVC. Klapka nesedí. Riešenie: vždy si identifikujte materiál a systém potrubia a pracujte s DN podľa výrobcu, nie s nameranou hodnotou vonkajšieho priemeru.

Prípad 2: Zákazník dá klapku DN 110 na potrubie, kde tečie aj drenáž

V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy do potrubia DN 110 (určeného primárne pre WC) zákazník napojí aj drenážne potrubie z okolia základov. Pri väčšom daždi je prietok vyšší, klapka sa nestíha zatvárať, alebo naopak prietok tlačí na klapku silou, ktorá klapku deformuje. Riešenie je jasné – pre kombinované (splašky + drenáž) vedenie použite väčší priemer, minimálne DN 160, prípadne situáciu riešte separátne.

Prípad 3: Zákazník nainštaloval klapku DN 200 namiesto DN 110 „pre istotu"

Logika zákazníka bola: čím väčšia, tým lepšia ochrana. V skutočnosti klapky fungujú na princípe plutvy, ktorú nadzdvihuje prietok vody. Ak je klapka DN 200 namontovaná na potrubie DN 110 cez redukciu, vtokový prietok nie je dostatočný na to, aby klapku spoľahlivo otvoral a plutva sa môže zadriavať v polootvorenej polohe. Výsledok: odpady tečú zle, vznikajú sedliny a upchávky. Klapka musí zodpovedať priemeru skutočného potrubia.

Hydraulické výpočty – ako zistiť, či vám kapacita postačuje

Pre bežného majiteľa rodinného domu nie je potrebné robiť zložité hydraulické výpočty – pravidlá sú relatívne jednoduché. Pre zákazníkov s väčšími objektmi (bytové domy, prevádzky) ale platí, že výber DN spätnej klapky sa musí zakladať na výpočte maximálneho odtokového množstva podľa normy STN EN 12056-2 (Gravitačné odvodňovacie systémy vo vnútri budov).

Základný vzorec pre výpočet prietoku v gravitačnom potrubí vychádza z Manning-Stricklerovej rovnice:

Q = (1/n) × A × R^2/3 × I^1/2

kde Q je prietok v m³/s, n je Manningov koeficient drsnosti (pre PVC ~ 0,009), A je prierez potrubia v m², R je hydraulický polomer v m a I je sklon potrubia v m/m. Pre typické sklony 2 % až 3 % a materiál PVC platia orientačné hodnoty uvedené v tabuľke vyššie.

V praxi to znamená: ak máte napríklad bytový dom s 10 bytmi, kde každý byt produkuje v špičke ~0,5 l/s (realita je o niečo zložitejšia, ale orientačne), celkový špičkový prietok je ~5 l/s. Klapka DN 110 s kapacitou ~4,9 l/s na hrane nestačí, DN 160 s kapacitou ~10,4 l/s je postačujúca. Ak k tomu pridáte dažďovú kanalizáciu strechy bytového domu, môže byť potrebné DN 200.

Podrobnejšie metodiku vysvetľujeme v článku Ako vybrať správnu kanalizačnú spätnú klapku – priemer, typ a umiestnenie.

Kombinácia viacerých klapiek rôznych DN v jednom objekte

V praxi sa veľmi bežne stretávame s tým, že jeden objekt potrebuje klapky rôznych priemerov. Toto nie je problém – naopak, je to správny prístup. Predstavte si väčší rodinný dom s dvoma kúpeľňami, suterénnym WC, práčkou v pivnici a drenážnym systémom okolo základov:

Suterénne WC → klapka DN 110 na prípojke WC
Práčka v pivnici → klapka DN 110 na prípojke práčky (alebo ak je odtok práčky zvedený do spoločného potrubia s WC, jedna klapka na spoločnej vetve)
Drenáž okolo základov → klapka DN 160 na prípojke drenáže do kanalizácie
Hlavná kanalizačná prípojka (ak ide o väčší dom alebo dvojgeneračný dom) → klapka DN 200 na hlavnom prívode

Takéto viacstupňové riešenie je síce drahšie, ale ponúka naozajstnú ochranu na každej úrovni. Ak zlyhá jedna klapka (upchatá, nefunkčná plutva), ostatné klapky ešte stále chránia príslušné zariadenia. Nie je to zbytočná paranoja – je to overená prax, ktorú odporúčajú aj poistné spoločnosti.

Normy, legislatíva a povinnosti pri inštalácii spätnej klapky

Výber správneho priemeru spätnej klapky nie je len technická, ale niekedy aj právna otázka. Na Slovensku sa montáž spätných klapiek na kanalizáciu riadi predovšetkým týmito normami a predpismi:

STN EN 13564 – norma priamo venovaná spätným uzáverom pre kanalizačné systémy budov; stanovuje požiadavky na konštrukciu, skúšanie a označovanie
STN EN 12056-1 až 12056-5 – gravitačné odvodňovacie systémy vnútri budov; tu nájdete výpočtové základy pre dimenzovanie priemerov
Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách – stanovuje povinnosti majiteľov nehnuteľností voči verejnej sieti
Miestne stavebné predpisy a podmienky prevádzkovateľa verejnej kanalizácie – niektoré mestá a obce priamo nariaďujú inštaláciu spätnej klapky ako podmienku pripojenia

V praxi sa s povinnou inštaláciou stretávame stále častejšie, najmä v oblastiach ohrozených povodňami alebo v lokalitách s preťaženou kanalizáciou. Podrobnejšie sa tomu venujeme v článku Ochrana domu pred spätným tokom kanalizácie – kedy je klapka povinná?

Z hľadiska záruky a poistného plnenia je dôležité, aby klapka spĺňala požiadavky normy EN 13564 a bola od certifikovaného výrobcu. V prípade poistnej udalosti (zaplavenie) poisťovňa môže skúmať, či bola ochrana inštalovaná správne a či zodpovedala danej dimenzii potrubia. Inštalácia nesprávneho priemeru (napr. DN 110 namiesto potrebného DN 200) môže byť dôvodom na zamietnutie alebo krátenie poistného plnenia.

Praktické tipy pri výbere a nákupe

Záverom tejto časti niekoľko overených rád z praxe, ktoré vám pomôžu urobiť správne rozhodnutie:

Identifikujte materiál a systém potrubia: PVC KG, PP-HT, PE – každý systém môže mať mierne odlišné rozmery hrdla. Klapku vždy kupujte ako súčasť kompatibilného systému.
Zmerajte skutočný vonkajší priemer potrubia: Nie len hádajte podľa oka. Malý posuvný meradlo stojí pár eur a ušetrí veľa starostí pri nepasujúcom diele.
Premyslite prístup na údržbu: Spätná klapka bez prístupu na pravidelné čistenie je len otázkou času, kedy zlyhá. Naplánujte revízny otvor alebo šachtu ešte pred montážou.
Nekombinujte rôzne systémy bez redukcií: Ak napájate klapku DN 125 do systému DN 110, potrebujete správnu redukciu – nie improvizáciu s tesniacou páskou.
Klapka DN 125 ako alternatíva: Pre niektoré aplikácie existuje aj rozmer DN 125, napríklad kanalizačná spätná klapka priebežná DN 125. Tento rozmer sa používa pri HT potrubí s vonkajším priemerom 125 mm, najmä v nemecky hovoriacich krajinách a pri niektorých starších domácich inštaláciách. Ak si nie ste istí, overte si typ vášho potrubia.
Zvážte typ klapky – priebežná vs. koncová: Pre väčšinu aplikácií je priebežná klapka universálnejšia. Rozdielom sa podrobnejšie zaoberáme v článkoch Priebežná vs. koncová kanalizačná klapka: aký je rozdiel a kde ktorú použiť a Ako vybrať správnu kanalizačnú spätnú klapku – priebežná vs. koncová.

Údržba a životnosť klapiek podľa priemeru

Jednou z praktických odlišností medzi rôznymi priemermi klapiek je aj ich náchylnosť na zanášanie a potrebná frekvencia údržby. Platí tu jednoduchá zákonitosť: čím menší priemer, tým ľahšie sa klapka upchá mechanickými nečistotami (vlhčené obrúsky, hygienické potreby, tuk z kuchyne). Klapky DN 110 na WC sú preto pomerne náchylné na zanesenie, ak používatelia nedbajú na to, čo splachujú.

Klapky DN 160 a DN 200 sú síce robustnejšie a mechanicky odolnejšie, ale ich revízia je fyzicky náročnejšia – najmä keď sú umiestnené v šachte alebo v zemi. Preto je pri väčších priemeroch zvlášť dôležité, aby bol prístup k revíznemu krytku klapky naozaj pohodlný a aby šachta bola správne navrhnutá.

Orientačné odporúčanie pre frekvenciu kontroly a čistenia:

DN 110 (WC, práčka): vizuálna kontrola 1× ročne, čistenie podľa potreby (pri akejkoľvek zmene v odtoku alebo zápachu)
DN 160 (drenáž, zber): kontrola 1× za 1–2 roky, po každej väčšej búrke
DN 200 (hlavný zber): kontrola 1× za rok, ideálne pred zimnou sezónou, resp. pred predpokladaným obdobím zvýšených zrážok

Podrobný postup čistenia a bežných porúch nájdete v článkoch Údržba a čistenie kanalizačnej spätnej klapky a Časté poruchy spätných klapiek – prečo klapka netesní alebo sa zasekáva. Ak plánujete samotnú montáž, odporúčam si prečítať aj Montáž kanalizačnej spätnej klapky krok za krokom.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Musím mať klapku rovnakého DN ako je moje potrubie, alebo môžem použiť väčší rozmer?

Klapka musí zodpovedať priemeru potrubia, na ktoré sa montuje. Použitie väčšej klapky cez redukciu je síce technicky možné, ale nesprávne – klapka pri nedostatočnom prietoku nemusí spoľahlivo otvárať a zatvárať. Plutva (uzatvárací element) je dimenzovaná na konkrétny hydraulický tlak a prietok zodpovedajúci danému priemeru. Vždy použite klapku rovnakého DN ako je vaše potrubie.

Môžem na jednu klapku DN 200 napojiť viacero menších odtokových vetiev naraz?

Áno, ale len ak je klapka umiestnená za miestom spojenia týchto vetiev – teda chráni celú spojenú sústavu. V takom prípade je nutné, aby celkový prietok všetkých vetiev dohromady neprevyšoval kapacitu klapky DN 200. Ak naopak chcete chrániť každú vetvu zvlášť (odporúčané pre väčšiu bezpečnosť), každá vetva dostane svoju vlastnú klapku zodpovedajúceho priemeru.

Je DN 160 skutočne potrebné, alebo môžem vždy použiť buď DN 110 alebo DN 200?

DN 160 má svoje pevné miesto a nie je to len „kompromisný rozmer". Predovšetkým pri drenáži okolo základov domov je DN 160 štandardným rozmerom, na ktorý sú dimenzované drenážne šachty a tvarovky. Nútenie drenážneho systému do DN 110 by znamenalo príliš malú kapacitu a riziko spätného vzdutia priamo okolo základov – čo je presný opak toho, čo drenáž má robiť.

Aký je rozdiel medzi klapkou DN 110 a DN 125? Čo si mám vybrať?

DN 110 je štandardný rozmer pre PVC KG kanalizáciu (vonkajší priemer 110 mm). DN 125 sa používa pri HT (vysokoteplotnom) potrubí s vonkajším priemerom 125 mm, ktoré sa bežne používa pri vnútorných odtokových potrubí v budovách (zvislé stúpačky, odtok WC v kúpeľniach nad suterénom). Ak máte vnútorné HT potrubie, potrebujete DN 125 – do HT trubky DN 125 klapka DN 110 nepasuje. Vždy si overte vonkajší priemer potrubia meradlom.

Čo sa stane, ak nainštalujem klapku menšieho priemeru ako je moje potrubie?

Klapka menšieho priemeru do potrubia väčšieho priemeru jednoducho nepasuje – nie je možné ju osadnú tesne. Ak by niekto situáciu riešil improvizovanými tesneniami, riziko je dvojité: po prvé, netesnosť pri normálnom prevádzke, po druhé, klapka pri spätnom tlaku neuzavrie celý prierez potrubia a voda obteká mimo telo klapky. Výsledok – žiadna ochrana pred spätným tokom.

Potrebujem povolenie na inštaláciu spätnej klapky?

Výmena alebo doplnenie spätnej klapky na existujúcom potrubí v interiéri alebo v šachte na pozemku (nie na verejnej sieti) nevyžaduje stavebné povolenie. Ak ale ide o zásah do domovej kanalizačnej prípojky, je vhodné informovať správcu verejnej kanalizácie a postupovať podľa jeho podmienok. Niektorí prevádzkovatelia vyžadujú, aby bol zásah vykonaný oprávnenou osobou alebo aby bol zdokumentovaný.

Záver – výber priemeru klapky nie je vec náhody

Správna voľba medzi DN 110, DN 160 a DN 200 nie je len otázkou toho, „aké potrubie mám doma". Je to rozhodnutie, ktoré závisí od kombinácie faktorov: hydraulickej kapacity, typu chráneného zariadenia, polohy v sústave, prístupu na údržbu a niekedy aj legislatívnych požiadaviek. Výber príliš malého priemeru vedie k nedostatočnej kapacite alebo nefunkčnej klapke; výber príliš veľkého priemeru vedie k hydraulicky nespoľahlivej klapke, ktorá sa pri malom prietoku nedvíha správne.

V drvivej väčšine rodinných domov rieši situáciu klapka DN 110. Pre drenáž a zberné vedenia sa pozerajte na DN 160. Pre bytové domy a väčšie prevádzky je správnym riešením klapka DN 200. A ak sa vo výbere neviete zorientovať – nemerajte len trubku, ale zmapujte celú sústavu: čo kam tečie, kde sa vetvy spájajú a kde je najzraniteľnejšie miesto voči spätnému vzdutiu.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.