Ako vybrať správne uchytenie solárnych kolektorov – plochá strecha, šikmá strecha alebo stena

Ako vybrať správne uchytenie solárnych kolektorov – plochá strecha, šikmá strecha alebo stena

Výber správneho systému uchytenia solárnych kolektorov je rozhodnutie, ktoré ovplyvní celú životnosť vašej solárnej inštalácie. Z praxe viem, že práve pri výbere nosiča ľudia najčastejšie chybujú – buď podceňujú zaťaženie vetrom, zvolia nesprávny sklon, alebo jednoducho kúpia nosič, ktorý nesedí na ich typ kolektora ani strechy. Výsledkom sú v lepšom prípade problémy s efektivitou, v horšom prípade fyzické poškodenie celej inštalácie počas búrky alebo silného vetra. V tomto článku prejdeme systematicky všetky tri základné scenáre montáže – plochú strechu, šikmú strechu a fasádnu stenu – s konkrétnymi technickými parametrami, rozmermi, postrehmi z reálnych zákaziek a tipmi, ako sa vyhnúť najčastejším chybám.

Prečo je výber nosiča dôležitejší, než sa zdá

Mnohí zákazníci vnímajú nosič kolektora ako čisto mechanický doplnok – niečo, čo „len drží" kolektor na mieste. Realita je iná. Správne uchytenie priamo ovplyvňuje:

• Energetický výnos kolektora – sklon a orientácia nosiča určujú, koľko slnečnej energie kolektor skutočne zachytí počas roka.
• Životnosť hydroizolácie strechy – zlé kotvenie môže spôsobiť zatekanie, ktoré sa prejaví až po rokoch.
• Bezpečnosť celej inštalácie – nesprávne dimenzované alebo chybne zmontované uchytenie môže viesť k pádu kolektora pri silnom vetre.
• Možnosť budúceho rozšírenia – ak plánujete neskôr pridať ďalší kolektor, musíte myslieť na kompatibilitu nosiča už pri prvej montáži.
• Estetiku a súlad so stavebným povolením – najmä pri historických budovách alebo chránených pamiatkových zónach je typ montáže regulovaný.

Každý z troch základných typov uchytenia (plochá strecha, šikmá strecha, stena) má svoju vlastnú logiku, vlastné nároky na materiál a vlastné montážne postupy. Pozrime sa na ne postupne a konkrétne.

Montáž na šikmú strechu – najčastejší a najjednoduchší scenár

Šikmá strecha s krytinou je zďaleka najčastejší prípad, s ktorým sa stretávame v praxi. Väčšina rodinných domov na Slovensku má sklon strechy niekde medzi 25° a 45°, čo je pre solárne kolektory ideálny rozsah. Systémy nosiča na šikmú strechu sú dobre prepracované a ich montáž je relatívne priamočiara – ak viete správne pracovať s krytinou a dodržíte kľúčové detaily kotvenia.

Typy krytiny a spôsob kotvenia

Typ krytiny zásadne ovplyvňuje, aký spôsob kotvenia použijete. Rozlišujeme:

• Betónová alebo keramická škridla – najčastejší typ. Kotvíte pomocou hákov, ktoré sa upevnia priamo na krokvy alebo latovanie pod škridlou. Škridly v mieste hák odstraňujete a nahrádzate upravenými škridlami s priechodkou, prípadne použijete universálne tesniace prvky.
• Plech (stojatá drážka, falcovaná krytina) – kotvenie pomocou svoriek na drážku, bez nutnosti vŕtania do plechu. Tento typ je veľmi vhodný pre solárne montáže, pretože nenarúša hydroizoláciu krytiny.
• Bitúmenové šindle alebo asfaltová lepenka – kotvenie priamo do krokiev cez krytinu, potrebná starostlivá tesnenie prechodiek.
• Vlnovec (eternit, plast) – špeciálne svorky alebo háky pre vlnovú krytinu, menej bežný prípad.

Pri šikmej streche platí základné pravidlo: kolektor montujte rovnobežne s rovinou strechy (tzv. „flush mounting"), pokiaľ sklon strechy zodpovedá optimálnemu sklonu pre váš región. Vo väčšine Slovenska je optimálny sklon pre celoročný výnos medzi 30° a 40°. Ak máte strechu so sklonom 35°, ideálna montáž je priamo do roviny strechy – bez ďalšieho sklopného nosiča.

Pri zabudovaní kolektora priamo do roviny strechy (tzv. integrácia do krytiny) je postup odlišný – kolektor nahrádza časť krytiny a musí zabezpečovať rovnakú hydroizolačnú funkciu. Na tento účel slúžia špeciálne rámové systémy, ako napríklad Nosič pre zabudovanie dvoch kolektorov, ktorý umožňuje čistú integráciu kolektora do strešnej roviny bez vyčnievajúcich prvkov. Pre prípad, že budete chcieť inštaláciu neskôr rozšíriť, je k dispozícii aj Nosič pre zabudovanie ďalšieho kolektoru, ktorý je tvarom a výškou kompatibilný s prvým a umožňuje plynulé rozšírenie radov.

Zaťaženie vetrom na šikmej streche

Kolektor montovaný do roviny šikmej strechy má z pohľadu aerodynamiky relatívne priaznivú situáciu – nepredstavuje výraznú prekážku pre vietor. Preto sú háky a kotvenie dimenzované na ťahové sily (snaha vetra zdvihnúť kolektor od strechy) a nie na tlakové. Každý hák by mal byť kotvený do krokvy, nie len do lát – latovanie samo o sebe nie je dostatočne tuhé pre dlhodobé zaťaženie. Minimálny počet kotevných bodov pre kolektor s plochou 2 m² sú 4 háky, pre väčšie kolektory alebo exponované polohy (hrebene, nároží) 6 hákov.

Montáž na plochú strechu – väčšia sloboda, ale viac práce s detailmi

Plochá strecha (alebo strecha so sklonom do cca 15°) je technicky náročnejší prípad. Kolektor tu nemôže sledovať rovinu strechy, pretože pri takom malomskrone by bol výnos minimálny a navyše by sa v kolektore hromadil prach a usadeniny. Riešením je sklopný nosič, ktorý kolektory nakloní na požadovaný sklon – typicky 30° až 45° od horizontu.

Zaťaženie, statika a balastové vs. kotvené systémy

Na plochej streche máte v zásade dve možnosti kotvenia nosiča:

• Balastový systém (zaťaženie betonárskymi alebo plastovými dlaždicami) – nosič nie je mechanicky zakotvený do strešnej konštrukcie, drží ho vlastná hmotnosť a balastové prvky. Výhodou je nulový zásah do hydroizolácie. Nevýhodou je vyššia hmotnosť na streche (typicky 20–30 kg/m² vrátane kolektora) a nutnosť statického posúdenia stropnej konštrukcie.
• Kotvený systém – nosič je mechanicky uchytený do strešnej konštrukcie cez hydroizoláciu. Vyžaduje starostlivé tesnenie priechodov, ale výsledok je stabilnejší a ľahší.

V praxi sa na plochých strechách rodinných domov najčastejšie kombinujú oba prístupy: nosná konštrukcia je zakotvená v niekoľkých bodoch do betónovej vrstvy strechy, pričom kotvenie je doplnené balastom pre distribúciu zaťaženia. Čisto balastové systémy sú bežné na priemyselných plochých strechách, kde je veľký dostupný priestor a nosnosť stropnej konštrukcie je dostatočná.

Pre plochú strechu je k dispozícii napríklad Upevňovacia sada pre kolektory na plochú strechu do sklonu 15° pre kolektor KS 2100F (1,82 m²), ktorá je navrhnutá presne pre tento scenár. Sada obsahuje všetky potrebné prvky pre stabilnú a rozoberateľnú montáž bez zásahu do hydroizolácie. Pre základnú inštaláciu dvoch kolektorov na plochej streche môžete využiť aj KS2100 – Základný nosič pre prvé 2 kolektory na plochú strechu / sklon do 15° / 1,82 m².

Odstupy medzi radmi kolektorov – tieňovanie a výpočet

Na plochej streche musíte riešiť niečo, čo na šikmej streche nie je problém: tieňovanie. Ak inštalujete viacero radov kolektorov, predný rad nesmie tieňovať zadný. Výpočet minimálneho odstupu medzi radmi závisí od sklonu nosiča a zemepisnej šírky vašej lokality.

Základný vzorec pre minimálny horizontálny odstup medzi radmi:

d = h × cotg(α_min)

kde h je výška zadnej hrany nosiča nad strechou a α_min je minimálny uhol slnka nad horizontom, s ktorým chcete počítať (spravidla 20° pre zimný solstíc). Pre typický nosič s výškou zadnej hrany 80 cm a sklonom 35° vychádza minimálny odstup cca 220–250 cm medzi prednou hranou jedného radu a prednou hranou nasledujúceho radu. V praxi sa tento rozmer zvykne zaokrúhliť nahor na 260–300 cm pre bezpečnostnú rezervu.

Zaťaženie vetrom na plochej streche

Plochá strecha je z pohľadu aerodynamiky najnáročnejší prípad. Naklonený kolektor funguje ako plachta – vietor naň pôsobí nielen zvisle, ale aj vodorovne, pričom tlakové a sací sily sa menia v závislosti od smeru vetra. Balastový systém musí byť dimenzovaný tak, aby celková hmotnosť nosiča, balastových dlaždíc a kolektora bola väčšia než maximálna vztlaková sila vetra. Pre vetrovú oblasť II (väčšina Slovenska) a plochu kolektora 2 m² pri sklone 35° je typická požadovaná hmotnosť balastu 60–120 kg v závislosti od výšky budovy a expozície. Vždy je potrebné overiť konkrétne hodnoty s výrobcom nosiča alebo statikom.

Montáž na fasádnu stenu – špeciálny prípad s konkrétnymi obmedzeniami

Montáž kolektorov na stenu je menej bežná, ale má svoje opodstatnenie v špecifických prípadoch: keď strecha nie je dostupná, keď je orientácia strechy nevhodná, alebo keď ide o napríklad rekreačné objekty s vertikálnou fasádou orientovanou na juh. Fasádna montáž je tiež bežná pre kolektory slúžiace primárne na zimné vykurovanie, pretože v zime je slnko nízko a vertikálna plocha prijíma viac žiarenia než horizontálna.

Uhly sklonu a energetický výnos pri fasádnej montáži

Kolektor na stene je prakticky vo vertikálnej polohe (90° od horizontu), prípadne môže byť naklonený konzolou na 60°–75°. To má zásadný dopad na energetický výnos:

• Letné mesiace – výnos je výrazne nižší než pri optimálnom sklone 35°–45°, pretože slnko je vysoko a na vertikálnu plochu dopadá pod ostrým (nevýhodným) uhlom.
• Zimné mesiace a prechodné obdobie – výnos je porovnateľný alebo dokonca vyšší než pri plošnom nosiči, pretože nízko stojace slnko dopadá na vertikálu priaznivejšie.
• Tienenie fasády – strecha a prípadné architektonické prvky (rímsy, balkóny) môžu tieňovať kolektor na stene výraznejšie než na streche. Vždy je nutné preveriť tieňovú analýzu pre konkrétnu polohu.

Statika a kotvenie pri fasádnej montáži

Kotvenie na stenu musí byť dimenzované na kombinované zaťaženie: hmotnosť kolektora (typicky 25–50 kg pre kolektor 2 m²), zaťaženie vetrom (tlak aj sací sila) a prípadné snehové zaťaženie, keď sneh zovisí na kolektore. Kotvy musia byť chemické alebo rozperné bolty priemer min. 10 mm do betónovej alebo murovej steny. Do sadrokartónu alebo ľahkej steny kolektory kotviť nemožno bez špeciálnej podkonštrukcie siahajúcej na nosnú konštrukciu. Minimálna hĺbka kotvenia do betónu je 80 mm, do pevného muriva 100 mm.

Dôležitý detail, na ktorý sa v praxi zabúda: inštalatérske potrubné prepojenie kolektora na stene s akumulačnou nádrhou vo vnútri budovy si vyžaduje priechodku cez stenu. Táto priechodka musí byť utesnená a tepelne izolovaná, aby nedochádzalo k tvorbe kondenzátu ani tepelným mostom. Potrubný systém musí mať pevnú dilatáciu, pretože pri teplotách od –20 °C (zima) po +200 °C (stagnácia v lete) sa potrubie výrazne rozpína a sťahuje.

Porovnanie troch systémov uchytenia na jednom mieste

Orientácia kolektorov – juh, juhovýchod, juhozápad

Bez ohľadu na typ strechy platí, že ideálna orientácia plochy kolektora je na juh (azimut 0°). Odchýlka do 30° na východ alebo západ spôsobuje pokles ročného výnosu o 3–7 %, čo je zvyčajne akceptovateľné. Pri odchýlke 45° je pokles 10–12 % a pri orientácii na čistý východ alebo západ klesá výnos o 25–35 % ročne. Takéto riešenie môže dávať zmysel len vtedy, ak ide o zámerné rozdelenie výnosu medzi rannú a večernú špičku (napr. dva kolektory – jeden na východ, jeden na západ), čo je však menej bežná konfigurácia.

Viac o vplyve orientácie a sklonu na výnos nájdete v článku Horizontálna vs. vertikálna montáž kolektorov – kedy použiť ktorú orientáciu nosiča v našom Vedomostnom centre.

Rozšírenie existujúcej inštalácie – čo treba vedieť ešte pred prvou montážou

Jeden z najčastejších problémov, s ktorými sa stretávame: zákazník si dá namontovať 2 kolektory, o rok chce pridať tretí a zistí, že jeho pôvodný nosič rozšírenie neumožňuje, alebo že priestor na streche nebol ponechaný. Aby ste sa tomuto vyhli, pri plánovaní pôvodnej inštalácie myslite vopred:

• Zistite, či vybraný nosič umožňuje prípravu na rozšírenie (modulárny systém). Napríklad Nosič pre 2 kolektory na plochú strechu je koncipovaný tak, aby bol kompatibilný s rozširujúcimi prvkami pri prípadnom dokupovaní ďalších kolektorov.
• Nechajte pri montáži dostatočný voľný priestor vedľa nosiča (min. 80–100 cm) pre prípad rozšírenia.
• Potrubné rozvody naveďte do distribučného boxu s rezervnou odbočkou pre ďalší okruh.
• Akumulačná nádrž by mala mať kapacitu aspoň 50–80 litrov na každý m² kolektora – pri rozšírení systému ju pravdepodobne budete musieť vymeniť, pokiaľ ste tento aspekt neriešili dopredu.

Podrobnejšie informácie o rozširovaní systému nájdete v článku Rozšírenie solárneho systému – ako pridať ďalší kolektor k existujúcemu nosiču vo Vedomostnom centre.

Materiály nosiča – hliník, pozinkovaná oceľ, nerezová oceľ

Nosné konštrukcie solárnych kolektorov sa vyrábajú z troch základných materiálov, pričom každý má svoje vlastnosti, výhody a nevýhody:

• Hliníkový nosič – najčastejšie používaný materiál. Ľahký (dôležité najmä pre plochú strechu), korozívne odolný (nevyžaduje náter ani ošetrenie), cenovo dostupný. Nevýhoda: pri kontakte s oceľovými prvkami (skrutky, kotvy) môže dochádzať ku galvanickej korózii, preto je nutné používať rezistentné prechodové prvky alebo nehrdzavejúce spoje.
• Pozinkovaná oceľ – robustnejší a tuhší materiál, vhodný pre väčšie montáže a vyššie zaťaženia vetrom. Vyššia hmotnosť je nevýhodou pri balastových systémoch. Zinkový povlak je dlhotrvalo odolný, ale pri poškodení (vŕtanie, rezanie) treba poškodené miesto ošetriť zinkovou farbou.
• Nerezová oceľ (AISI 304 alebo 316) – najdlhšia životnosť, vhodná pre morské alebo priemyselné prostredie s vyššou korozívnou záťažou. Vyššia cena. Pre štandardnú montáž na rodinnom dome nie je zvyčajne potrebná.

V praxi platí, že pre väčšinu rodinných domov je hliníkový nosič optimálny, pokiaľ sú správne vyriešené všetky prechodové spoje. Pozinkovanú oceľ volte pri väčších plochách, väčšom počte kolektorov a pri vyššej expozícii vetru (vrchy, otvorené polohy).

Kotvenie bez poškodenia hydroizolácie – technické detaily

Zatekanie spôsobené chybne vykonaným kotvením nosiča kolektora je jednou z najčastejších reklamácií v praxi – a problém sa spravidla prejaví až po prvej silnej dažďovej sezóne. Niekoľko kľúčových pravidiel:

• Každý kotevný prvok prechádzajúci strešným plášťom musí byť utesnený dvojitým systémom: prvotné mechanické tesniace podložky (EPDM guma) a sekundárne chemické tesnenie (trvale pružný silikon alebo tmel kompatibilný s typom hydroizolácie).
• Nikdy nepoužívajte bežný sanitárny silikon – nie je UV a tepelne odolný. Používajte výhradne silikony určené pre strešné aplikácie (teplotný rozsah min. –40 °C až +150 °C).
• Pri plochej streche s fóliovou hydroizoláciou (PVC, TPO, EPDM) sa odporúča systém zvarených priechodiek, ktoré sú privarené k fólii rovnakým materiálom. Nepoužívajte lepidlá a silikony ako primárne tesnenie na fóliových hydroizoláciách.
• Po montáži vždy vykonajte vizuálnu kontrolu všetkých prechodov a po prvom výraznejšom daždi skontrolujte podstropný priestor.

Podrobný postup aj s obrázkami a konkrétnymi tipmi nájdete v článku Ako správne kotviť nosič kolektorov na streche bez porušenia hydroizolácie vo Vedomostnom centre.

Praktické príklady z realizácií

Príklad 1 – Rodinný dom, šikmá strecha, sklon 38°, orientácia J-JV

Zákazník mal pálené škridlové krytie, krovová sústava s krokvami na rozostup 90 cm. Inštalácia 3 plochých kolektorov 2 m² do roviny strechy. Použili sme 6 strešných hákov kotvených priamo do krokiev (po dva háky na každý kotevný pás). Celková hmotnosť kolektorov vrátane nosiča bola 78 kg – bez akýchkoľvek problémov pre strešnú konštrukciu. Výsledok čistý, bez vyčnievajúcich prvkov, výborný výnos počas celého roka. Kotvenie bez problémov aj po 4 sezónach.

Príklad 2 – Bytový dom, plochá strecha, betónový plášť

Spoločenstvo vlastníkov chcelo inštaláciu 6 kolektorov pre prípravu TÚV pre celý bytový dom. Plochá strecha s PVC hydroizoláciou, výška budovy 12 m (vysoká vetrovosť). Zvolili sme kombinovaný systém: nosič zakotvený do betónovej strechy cez zvarené PVC priechodky + balastové dlaždice 40×40 cm, celková hmotnosť balastu 420 kg. Statik potvrdil, že nosnosť stropu 350 kg/m² je dostatočná. Kolektory rozmiestnené v dvoch radoch po 3, s rozostupom 280 cm medzi radmi. Inštalácia trvala 2 dni, bez zásahu do bytového jadra, iba novopoložená trasa na streche a jedno miesto priechodu potrubí do strojovne.

Príklad 3 – Chata, fasádna montáž na južnú stenu

Chata v horskej polohe, šikmá strecha orientovaná severovýchod/juhozápad – nevhodná pre kolektory. Jedinou možnosťou bola fasádna montáž na murovanú južnú stenu, betón s omietkou, hrúbka steny 38 cm. Inštalácia 2 kolektorov na konzolových nosičoch s nastaviteľným sklonom 60°. Kotvenie chemickými kotvami M12 do betónu, hĺbka 110 mm. Keďže systém slúži primárne na predohrev TÚV v sezóne apríl–október, nižší letný výnos oproti optimálne uloženej streche nebol problémom. Klient bol spokojný, keďže alternatíva (inštalácia na stenu) bola jediná reálna možnosť.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem namontovať kolektory na strechu sám, alebo musím mať odborníka?

Mechanickú montáž nosiča zvládne šikovný domáci majster s dobrým manuálom. Problém je však v tom, že inštalácia solárneho systému ako celku (potrubie, solárne médium, elektrické prepojenie, regulácia) vyžaduje odborné znalosti a v praxi aj revíznu správu. Konkrétne: práce na streche sú rizikové bez zodpovedajúceho vybavenia, kotvenie do konštrukcie vyžaduje znalosť statiky aspoň na základnej úrovni, a plnenie/tlak solárneho okruhu si žiada tlakovú skúšku. Odporúčame aspoň konzultáciu s odborníkom, ktorý skontroluje zámer ešte pred montážou.

Aký uhol sklonu nosiča je optimálny na plochej streche pre Slovensko?

Pre celoročnú prevádzku a maximálny ročný výnos je optimálny sklon 35°–42° (platí pre geografickú šírku Slovenska, teda 47°–49° severnej šírky). Ak systém slúži primárne na leto (bazénový ohrev, letná chata), môžete sklon znížiť na 20°–25°, čo zároveň zníži zaťaženie vetrom. Ak chcete lepší výnos v zime a prechodných mesiacoch, môžete sklon zvýšiť na 50°–55°, ale počítajte s vyšším balastom alebo silnejším kotvením.

Musím mať stavebné povolenie na montáž solárnych kolektorov?

Vo väčšine prípadov na Slovensku postačí ohlásenie drobnej stavby na miestnom stavebnom úrade – to platí pre bežné inštalácie na rodinných domoch, kde sa nemení vzhľad budovy zásadným spôsobom. Ak ide o pamiatkovú ochranu, chránenú krajinnú oblasť alebo ak kolektory výrazne menia vonkajší vzhľad budovy, môže byť potrebné klasické stavebné povolenie. Vždy si situáciu vopred overte na príslušnom stavebnom úrade – postup sa môže líšiť obec od obce.

Ako ďaleko od seba musia byť rady kolektorov na plochej streche, aby sa navzájom netienili?

Základným pravidlom je: minimálny odstup (meraný od prednej hrany predného radu po prednú hranu zadného radu) musí byť aspoň 2,5-násobok výšky zadnej hrany nosiča pre zimné podmienky (slnko vo výške cca 20°). Pre typický nosič s výškou zadnej hrany 85 cm a sklonom 35° vychádza minimálny rozstup cca 240 cm. Pre bezpečnostnú rezervu pracujte s 270–300 cm. Pri plánovaní dvoch a viac radov vždy overte výpočet aj pre konkrétnu lokalitu a expozíciu.

Je galvanická korózia reálny problém pri hliníkových nosičoch?

Áno, a v praxi ho podceňujeme. Ak spojíte hliník (nosič) priamo s oceľovými skrutkami alebo pozinkovanými prvkami za prítomnosti vlhkosti, vzniká galvanický článok a hliník koroduje rýchlejšie. Riešením sú nerezové spojovníky (A2 alebo A4), prípadne použitie plastových alebo EPDM podložiek ako elektricky izolačnej vrstvy medzi kovmi. Väčšina kvalitných nosičov tento problém rieši priamo v dizajne – skontrolujte dokumentáciu k vybranému nosiču.

Čo robiť, ak moja strecha nie je orientovaná na juh?

Odchýlka do 30° od juhu (teda J-JV alebo J-JZ) je plne akceptovateľná, stratíte maximálne 5–7 % ročného výnosu. Pri odchýlke 45° (JV alebo JZ) je strata 10–15 %, stále ekonomicky zmysluplné. Ak je strecha orientovaná na čistý východ alebo západ, je lepšie zvážiť fasádnu montáž na inú stenu alebo kombináciu dvoch skupín kolektorov (jedna na V, jedna na Z) – to má zmysel najmä pri vyrovnaní zaťaženia zásobníka počas dňa. Pre orientáciu na sever solárne kolektory neosadzujte – výnos by bol minimálny a investícia by sa nikdy nevrátila.

Záver – správna voľba uchytenia záleží na konkrétnej situácii

Neexistuje univerzálne „najlepšie" uchytenie kolektorov. Šikmá strecha s vhodnou orientáciou a sklonom je z pohľadu energetiky ideálna a technicky najjednoduchšia. Plochá strecha ponúka väčšiu slobodu v nastavení sklonu, ale vyžaduje dôkladnejší prístup k statike a ochrane hydroizolácie. Fasádna stena je špeciálny prípad s výhodami v zimnom prechodnom období, ale s obmedzeným letným výnosom.

Pri akejkoľvek montáži platia tri kľúčové pravidlá: dimenzujte nosič s rezervou (zaťaženie vetrom, možnosť rozšírenia), riešte kotvenie do konštrukcie – nie len do krytiny alebo omietky – a nezabúdajte na správne tesnenie všetkých priechodov cez strešný plášť. Každá ušetrená minúta pri montáži sa môže niekoľkonásobne predražiť pri oprave zatekajúcej strechy o rok neskôr.

Ak si nie ste istí výberom vhodného nosiča pre vašu konkrétnu situáciu, prečítajte si aj ďalšie články vo Vedomostnom centre, najmä Aký nosič kolektorov potrebujem – sklon strechy, typ kolektoru a rozmer plochy alebo Nosič na plochú strechu vs. šikmú strechu vs. stenu – porovnanie systémov uchytenia kolektorov, kde nájdete podrobnejšie porovnávacie tabuľky a rozhodovacie postupy pre konkrétne typy kolektorov a striech.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa