>
Eshop roka 2025 s vykurovacou technikou

Montáž expanzomátu v solárnom systéme – postup krok za krokom

Montáž expanzomátu v solárnom systéme – postup krok za krokom

Expanzomát patrí medzi komponenty, na ktoré sa pri návrhu solárneho systému myslí skoro vždy – no pri samotnej montáži ho inštalatéri (a ešte viac domáci kutili) občas podsúvajú na kraj záujmu. Výsledok? Systém funguje rok, dva, potom začne tlaková poistka „pľuvať" kvapalinu, membrána praskne alebo kolektory stagnujú pod tlakom, ktorý nikto nevie vysvetliť. Väčšinu týchto problémov spôsobuje zle nainštalovaný, nesprávne naplnený alebo nenastavený expanzomát.

Tento návod vás prevedie celým procesom od nuly – od prípravy, cez fyzickú montáž, predtlak, plnenie solárneho okruhu až po záverečnú kontrolu. Postup je napísaný tak, aby bol použiteľný pri bežnej rodinnej solárnej inštalácii s plochými alebo trubicovými kolektormi, kde sa ako teplonosná látka používa nemrznúca zmes na báze propylénglykoly.


Prečo je správna montáž expanzomátu kritická

Solárny okruh pracuje v podstatne náročnejších podmienkach ako bežná vykurovacia sústava. Kolektory môžu v letných mesiacoch produkovať stagnačné teploty presahujúce 180 °C, tlak kvapaliny sa pri expanzii mení dramaticky a nemrznúca zmes má iné fyzikálne vlastnosti ako voda. Expanzomát musí všetky tieto zmeny absorbovať bez toho, aby systém vyšiel z prevádzkového tlakového rozsahu.

Z praxe viem, že pri rodinných inštaláciách s 4–6 m² plochých kolektorov sa objem expanzomátu pohybuje najčastejšie medzi 12 a 25 litrmi. Ak je expanzomát poddimenzovaný, poistný ventil otvára príliš často, čo urýchľuje degradáciu teplonosnej zmesi a postupne vysúša okruh. Ak je nainštalovaný nesprávne (napr. s ventilom v nesprávnej polohe alebo bez istiacej armatúry), môže dôjsť k jeho fyzickému odpojeniu od okruhu počas prevádzky – a vtedy systém stratí akúkoľvek ochranu pred pretlakom.

Viac o dimenzovaní expanzomátu sa dočítate v článku Aký objem expanzomátu potrebujem pre môj solárny okruh, tu sa sústredíme výhradne na správny postup montáže.


Potrebné náradie a materiál pred začatím prác

Nedostatok príslušného náradia je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa montáž predĺži alebo skončí improvizáciou, ktorá sa neskôr vypomstí. Pred samotnou prácou si pripravte:

  • Expanzomát správneho objemu s certifikáciou pre solárne systémy (membrána odolná voči glykolovým zmesiam a vyšším teplotám – štandard EN 13831)
  • Manometer s rozsahom 0–6 bar (alebo 0–10 bar pre systémy s vyšším prevádzkovým tlakom)
  • Ihlovú pumpu s manometrom (bicyklová alebo autoservisná) na nastavenie predtlaku vzduchu
  • Ručnú pumpu na plnenie solárnych systémov – na naplnenie a odvzdušnenie celého okruhu
  • Izolatívne hadice alebo tesnenia vhodné pre teplotné rozsahy do 200 °C
  • Kúsok solárnej rúrky alebo pružnej nerezovej hadice pre pripojenie expanzomátu
  • Uzatvárací ventil (kulový) s odvzdušňovacou prípojkou – tzv. bezpečnostná armatúra expanzomátu
  • Poistný ventil kalibrovaný na správny tlak (štandard 6 bar pre väčšinu solárnych okruhov)
  • Kľúče (trubkové), páska Teflon alebo konopné tesnenie s pastou pre solárne systémy
  • Digitálny teplomer (na overenie funkčnosti po spustení)
  • Vedro a hadrík – vždy sa nájde nejaká kvapka

Upozornenie: používajte výhradne tesnenie kompatibilné s nemrznúcou zmesou. Bežná konopná priadza bez pasty, alebo lacné plastové tesnenia sa v kontakte s glykolom rozkrájajú behom jednej sezóny.


Kde presne v solárnom okruhu expanzomát umiestniť

Toto je jedna z najčastejšie prehliadaných otázok. Expanzomát sa VŽDY pripája na studenú (spátnú) vetvu solárneho okruhu, a to na sací koniec obehového čerpadla. Dôvod je fyzikálny: čerpadlo pri bežnej prevádzke stláča médium pred sebou a nasáva za sebou. Ak by expanzomát bol pripojený za čerpadlom (na tlakovú vetvu), čerpadlo by v ňom zbytočne meniło tlak pri každom cykle – membrána by pracovala nonstop a predčasne by degradovala.

Prakticky to znamená: expanzomát ide na spátnú vetvu medzi spätný chod od zásobníka/výmenníka a sací vstup čerpadla. Väčšina solárnych pump-stationov (obehových skupín) má pre expanzomát vyhradený závitový vstup práve na tomto mieste, čo montáž uľahčuje.

Solárny kolektor Zásobník / výmenník Obehové čerpadlo Expanzomát predtlak vzduchu PV ← spätná (studená) vetva prívodná (teplá) vetva → Poistný ventil

Poznámka k polohe nádržky: ak montujete expanzomát samostatne (nie ako súčasť pump-station), je dôležité, aby bol hrdlo (prípojka) smerovaná nahor – nádržka teda visí pod prípojkou. V opačnej polohe (hrdlom dolu) by vzduchová vankúšová časť bola dole a kvapalina by tlačila priamo na membránu iným spôsobom, čo urýchľuje jej opotrebenie. Montáž s hrdlom nahor, nádržka zavesená na stenu – to je správna poloha pre solárny expanzomát pri väčšine bežných produktov.


Krok 1 – Príprava pred montážou: kontrola predtlaku vzduchu

Predtým ako expanzomát vôbec skrutkujete do okruhu, musíte nastaviť predtlak vzduchu v jeho vzduchovej časti. Toto je krok, ktorý väčšina ľudí preskakuje alebo robí neskôr – a to je chyba, pretože po naplnení okruhu to ide oveľa ťažšie.

Výrobcovia dodávajú expanzomáty väčšinou s predtlakom 1,5 bar. Pre solárne systémy to vo väčšine prípadov nestačí alebo je to príliš málo. Správny predtlak vzduchu sa vypočíta podľa hydrostatickej výšky systému – teda výšky, v akej sú kolektory nad expanzomátom.

Vzorec je jednoduchý: p₀ = (h × 0,1) + 0,3 bar, kde h je výška v metroch. Ak sú kolektory napríklad 6 metrov nad expanzomátom, predtlak = 0,6 + 0,3 = 0,9 bar. Zaokrúhlite nahor na celé desatiny, teda 1,0 bar. Viac o tomto výpočte nájdete v článku Nastavenie predtlaku v expanzomáte solárneho systému.

Predtlak nastavíte pomocou ventilčeka (podobného ako pri pneumatike bicykla) na hornej časti expanzomátu. Najprv z neho vypustite vzduch celkom, potom pomocou bicyklovej alebo autoservisnej pumpy s manometrom naplňte na požadovanú hodnotu. Kontrolujte presne – odchýlka 0,2 bar v predtlaku znamená výrazne menšiu využiteľnú kapacitu membrány.

Predtlak vzduchu podľa výšky kolektorov Výška kolektorov nad expanzomátom (m) Predtlak (bar) 0 2 4 6 8 10 0.3 0.6 0.9 1.2 1.5 6m → 0,9 bar

Krok 2 – Fyzická montáž expanzomátu na okruh

Po nastavení predtlaku prichádza samotná montáž. Solárny okruh by v tejto fáze mal byť prázdny (nenaplnený) alebo aspoň uzavretý a odtlakovaný v mieste pripojenia expanzomátu.

2a) Montáž bez pump-station (samostatná inštalácia)

Ak nemáte kompaktnú solárnu obehovú skupinu, expanzomát pripojíte priamo na spátnú vetvu pomocou T-kusu. Postup:

  • Na spátnej vetve (za výmenníkom, pred čerpadlom) nainštalujte T-kus s vnútorným závitom – typicky 3/4" alebo 1" podľa priemeru potrubia.
  • Na voľné rameno T-kusu namontujte bezpečnostný uzatvárací ventil (kulový ventil s odvzdušňovacou nípľou) – tento ventil musí zostať trvalo OTVORENÝ počas prevádzky, slúži len na servis pri výmene expanzomátu.
  • Na výstup kulového ventilu navlečte kúsok tuhej medenej alebo nerezovej rúrky (min. 100 mm), aby expanzomát nevisel priamo na závite potrubia bez akéhokoľvek mechanického podopretia.
  • Na koniec rúrky priskrutkujte expanzomát – hrdlom nahor, nádržka smeruje dole alebo do strany (podľa priestoru).
  • Expanzomát upevnite na stenu pomocou montážneho úchytu – nesmie visieť len na závite, hmotnosť naplneného expanzomátu (napr. 18-litrový = cca 22 kg) by závit dlhodobejšie zaťažovala nad únosnosť.

2b) Montáž s pump-station

Moderné solárne pump-station majú pre expanzomát vyhradený prípoj s vnútorným závitom 3/4" alebo 1" priamo na telese skupiny. Postup je jednoduchší:

  • Odskrutkujte zálepku (zátku) z prípoja na pump-station.
  • Naneste tesnenie na závit expanzomátu (Teflon + pasta alebo konopná priadza + solárna pasta).
  • Priskrutkujte expanzomát – nie príliš silno, stačí utiahnuť kľúčom o 1,5–2 otáčky za doraz ruky.
  • Expanzomát podoprite stojanom alebo namontujte stenovú konzolu.
Detail pripojenia expanzomátu (rez) Spätná vetva okruhu T KV Expanzomát hrdlo nahor ↑ PV 6 bar MAN ometer → smer toku k čerpadlu KV = kulový ventil (trvalo otvorený) PV = poistný ventil

Krok 3 – Naplnenie solárneho okruhu nemrznúcou zmesou

Po montáži expanzomátu a všetkých armatúr je čas na naplnenie okruhu. Toto je fáza, kde chyby zanechávajú najdlhodobejšie dôsledky – vzduchové kapsy v kolektore, nedostatočná koncentrácia nemrznúcej zmesi alebo prevádzka na príliš nízkom plniacom tlaku.

Na naplnenie a odvzdušnenie solárneho okruhu slúži ručná pumpa na plnenie solárnych systémov. Tá umožňuje čerpať pripravenú zmes zo zásobníka (vedra) priamo do okruhu pod tlakom, pričom vy kontrolujete nielen priebeh plnenia, ale aj okamžitý tlak v systéme.

Viac o celom postupe plnenia a odvzdušnenia nájdete v samostatnom článku Ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – ako správne naplniť a odvzdušniť okruh a tiež v článku Plnenie solárneho systému nemrznúcou zmesou – čo potrebujete vedieť. Tu si zhrnieme základný postup:

  • Pripravte správnu koncentráciu glykolovej zmesi. Pre mierny klimatický pás (stredná a juhozápadná Slovakia) štandard: 40–45 % propylénglykol = ochrana do cca –25 až –28 °C. Viac nemá zmysel – nad 50 % sa znižuje tepelná kapacita zmesi.
  • Pripojte plniacu pumpu na plniacu nípľu okruhu (väčšinou je na pump-station alebo na spodnom potrubí v blízkosti expanzomátu).
  • Otvorte odvzdušňovací ventil na kolektore (alebo na najvyššom bode okruhu).
  • Začnite čerpať – kvapalina vytláča vzduch, sledujte výstup z odvzdušňovacieho bodu. Keď tečie bez vzduchových bublín, ventil zatvorte.
  • Pokračujte v čerpaní, kým tlak v okruhu nedosiahne plniaci tlak.

Aký má byť plniaci tlak?

Plniaci tlak (tlak studeného okruhu po naplnení) musí byť vždy vyšší ako predtlak vzduchu v expanzomáte o 0,2–0,3 bar. Ak ste nastavili predtlak na 0,9 bar, plniaci tlak by mal byť 1,1–1,2 bar. Toto zabezpečí, že membrána expanzomátu je od prvého okamihu mierne stlačená kvapalinou – systém je teda pod miernym pretlakom a vzduch sa ľahšie odvzdušňuje cez automatické odvzdušňovacie ventily.

Maximálny prevádzkový tlak nesmie prekročiť otvárací tlak poistného ventilu (6 bar pre väčšinu solárnych inštalácií). Pri letnej stagnácii môže tlak v kolektore krátkodobo vyskočiť na 4–5 bar – to je normálne, expanzomát to má absorbovať.


Krok 4 – Odvzdušnenie a záverečná kontrola tlaku

Aj po naplnení zostávajú v okruhu vzduchové kapsy – najmä v kolektore, v zalomeniach potrubia a v samotnom výmenníku. Preto je odvzdušnenie po naplnení rovnako dôležité ako samotné plnenie.

Postup odvzdušnenia:

  1. Zapnite obehové čerpadlo na najvyšší stupeň (ak je nastaviteľné).
  2. Nechajte ho bežať 10–15 minút – tlak v systéme sa bude mierne meniť, sledujte manometer.
  3. Ak tlak poklesol o viac ako 0,3 bar, doplňte kvapalinu cez plniacu nípľu.
  4. Zopakujte odvzdušnenie na najvyššom bode okruhu – otvorte odvzdušňovací ventil a počkajte, kým nevytečie čistá kvapalina bez bubliniek.
  5. Skontrolujte tlak manometrom – mal by zodpovedať plniaciemu tlaku ± 0,1 bar.

Typická chyba z praxe: zákazník mi zavolal po prvej zime, že mu stále klesá tlak a musí systém každé 2 mesiace dofukovať. Pri kontrole sa ukázalo, že expanzomát bol pri plnení prázdny – predtlak vzduchu bol 0 bar (membrána bola úplne zložená). Systém sa odvzdušnil, kvapalina doplnila, tlak sa zdal byť v norme. Po oteplení však kolektory expandujú, expanzomát „nemá čo absorbovať" a poistný ventil otvára. Každé otvorenie poistného ventilu znamená stratu kvapaliny a po ochladení – pokles tlaku. Riešenie: odtlakovať, vypustiť, nastaviť predtlak, znovu naplniť.


Krok 5 – Tepelná izolácia prívodného potrubia k expanzomátu

Tento krok väčšina inštalatérov preskakuje – a neskôr sa čudujú, prečo membrána expanzomátu vydrží len 3–4 roky namiesto deklarovaných 10. Príčina je jednoduchá: pri stagnácii (keď zásobník dosiahol maximálnu teplotu a čerpadlo sa zastavilo) sa veľmi horúca kvapalina – alebo pri vysokej teplote dokonca para – šíri z kolektora späť do prívodného potrubia. Ak nie je potrubie medzi kolektorom a expanzomátom správne izolované (alebo ak je expanzomát pripojený bez dostatočného odtupného úseku), môže sa membrána expanzomátu vystaviť teplotám nad 100 °C, čo výrazne skracuje jej životnosť.

Správne riešenie:

  • Medzi miestom pripojenia expanzomátu a kolektorom by malo byť aspoň 2–3 metre potrubia, ktoré slúži ako „teplotný tlmič".
  • Potrubie v interiéri (od kolektora po technickú miestnosť) zaizolujte solárnou izoláciou odolnou voči UV aj vysokým teplotám (min. do 130 °C).
  • Samotný expanzomát by mal byť uložený v chladnejšom prostredí (technická miestnosť, kotolňa) – nie priamo pod strechou alebo v pôjde, kde letné teploty môžu presahovať 60 °C.
  • Ak nemáte dostatok potrubia, existujú špeciálne termické izolácie hrdla expanzomátu – pýtajte sa pri výbere produktu.
Priebeh teploty – od kolektora po expanzomát (stagnácia) Vzdialenosť od kolektora (m) Teplota (°C) 0 2 4 6 8 10 40 80 120 160 200 Bezpečná zóna pre expanzomát Nebezpečná zóna >100°C – membrána degraduje ~200°C (stagnácia) ~50°C (expanzomát)

Najčastejšie chyby pri montáži expanzomátu – z reálnej praxe

Za roky praxe pri realizácii a revíziách solárnych systémov som narazil na tieto opakujúce sa problémy:

  • Expanzomát bez prednastavenia predtlaku – montér expanzomát len priskrutkoval a okruh naplnil. Systém fungoval, ale pri prvom lete poistný ventil „pľuval" každý deň. Membrána sa behom jednej sezóny deformovala.
  • Expanzomát na teplej (prívodnej) vetve – membrána vystavená opakovaným teplotným šokom. Výsledok: prasknutá membrána po 2 rokoch.
  • Expanzomát visí len na závite bez upevnenia na stenu – pri naplnení bol ťažký takmer 20 kg a závit sa po čase začal točiť. Únik kvapaliny.
  • Použitie vykurovacieho expanzomátu (červeného, štandardného) – membrána nie je odolná voči glykolovej zmesi. Degradácia za 1–2 roky. Solárny expanzomát je vždy sivý alebo tmavohnedý a na štítku má uvedenú kompatibilitu s glykolom.
  • Poistný ventil s vyšším tlakom ako je tlakový limit čerpadla alebo kolektora – zbytočné riziko poškodenia. Štandard pre rodinné domy: 6 bar.
  • Plniaci tlak nižší ako predtlak vzduchu – membrána je plne natlačená vzduchom, kvapalina nemá priestor expandovať od prvého okamihu. Poistný ventil otvára okamžite pri zahriatí.

Ďalšie informácie o diagnostike a riešení porúch nájdete v článkoch Časté poruchy expanzomátov a solárnych púmp – príčiny a riešenia a Ako skontrolovať a udržiavať expanzomát v solárnom systéme.


Kontrolný zoznam po dokončení montáže

Po skončení celej montáže odporúčam prejsť systém podľa nasledujúceho zoznamu skôr, ako spustíte systém do trvalej prevádzky:

  • ☑ Predtlak vzduchu v expanzomáte nastavený a overený manometrom
  • ☑ Expanzomát mechanicky upevnený na stenu alebo konštrukciu – nie len na závit
  • ☑ Expanzomát pripojený na spátnu vetvu (studenú) – pred sacím vstupom čerpadla
  • ☑ Kulový ventil na prípoji expanzomátu otvorený a zaistený (napr. plombou alebo páskou s nápisom „NECHÁVAJ OTVORENÉ")
  • ☑ Poistný ventil nainštalovaný, kalibrovaný na správny tlak (6 bar), odpadový výstup vedený do bezpečného priestoru
  • ☑ Okruh naplnený správnou koncentráciou glykolovej zmesi
  • ☑ Plniaci tlak overený manometrom (správna hodnota = predtlak + 0,2 bar minimálne)
  • ☑ Okruh odvzdušnený – z odvzdušňovacích ventilov vychádza čistá kvapalina
  • ☑ Potrubie k expanzomátu zaizolované alebo je dostatočná dĺžka ako teplotný tlmič
  • ☑ Manometer v systéme čitateľný a funkčný
  • ☑ Zaznamenajte do prevádzkovej dokumentácie: dátum montáže, objem expanzomátu, predtlak, plniaci tlak, koncentráciu glykolovej zmesi

Servis a periodicita kontrol

Správne nainštalovaný expanzomát nevyžaduje veľa pozornosti – ale úplne bez údržby ho nenechávajte. Odporúčaný harmonogram:

  • Každý rok (ideálne na jeseň): vizuálna kontrola – nie je na hrdlovom závite vlhkosť alebo usadenina kvapaliny? Tlak v systéme zodpovedá tomu, čo ste nastavili pri montáži (tolerancia ±0,3 bar)?
  • Každé 2 roky: kontrola predtlaku vzduchu – pred kontrolou odpojte okruh od expanzomátu (zatvorte kulový ventil) a kvapalinu z expanzomátu nechajte vytiecť. Potom zmerajte predtlak. Ak je nižší ako nastavená hodnota, doplňte vzduch.
  • Každé 4–5 rokov: výmena glykolovej zmesi (degradácia inhibítorov korózie) a dôkladná kontrola stavu membrány (ak predtlak dlhodobo klesá bez dôvodu, membrána pravdepodobne prepúšťa).
  • Po každej zimnej sezóne s extrémnym mrazom: skontrolujte, či nedošlo k stagnácii so škodlivým tlakovým šokom – pozor na deformácie na hrdle alebo prívodnom potrubí.

Podrobný postup pre ročnú a dvojročnú údržbu nájdete v článku Ako skontrolovať a udržiavať expanzomát v solárnom systéme.


Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem namiesto solárneho expanzomátu použiť bežný vykurovací (červený) expanzomát?

Nie. Bežný vykurovací expanzomát má membránu z materiálu, ktorý nie je odolný voči glykolovým zmesiam a vysokým teplotám typickým pre solárne okruhy. V kontakte s propylénglykol zmesou sa membrána napučí a degraduje – zvyčajne za 1–2 roky. Solárny expanzomát (typicky sivej alebo tmavohnedej farby) má membránu z materiálu EPDM alebo podobného, ktorý je certifikovaný pre tieto podmienky (norma EN 13831). Investícia do správneho produktu sa absolútne oplatí.

Čo sa stane, ak zabudnem nastaviť predtlak pred montážou?

Ak je predtlak nulový alebo nesprávny, membrána nemôže správne reagovať na tlakové zmeny. Najčastejší dôsledok: poistný ventil otvára pri každom zahriatí systému, pretože expanzomát nevie absorbovať objem expandujúcej kvapaliny. Dlhodobo to vedie k strate teplonosnej zmesi, vzduchovým kapsiám, korozívnym škodám a poruche celého systému. Predtlak treba nastaviť pred montážou – na prázdnom expanzomáte, nie na naplnenom okruhu.

Na aký tlak mám kalibrovať poistný ventil?

Pre väčšinu rodinných solárnych inštalácií s plochými alebo trubicovými kolektormi je štandard 6 bar. Poistný ventil musí byť nastavený na nižší tlak, ako je maximálna tlaková odolnosť najslabšieho prvku v okruhu (typicky kolektor alebo výmenník zásobníka). Vždy si skontrolujte technický list kolektora – maximálny prevádzkový tlak býva 10 bar, ale poistný ventil pri 6 bar je dostatočná ochrana s rezervou. Nenastavujte poistný ventil zbytočne vysoko – nechcete, aby sa systém dostal blízko tlakových limitov komponentov.

Expanzomát mi kape z hrdla – čo to znamená?

Ak z hrdla expanzomátu vyteká kvapalina (nie z okoliteľného potrubia, ale priamo z ventilčeka pre vzduch), membrána je s najväčšou pravdepodobnosťou prasknutá. Kvapalina prenikla do vzduchovej časti a uniká von. V tomto prípade treba expanzomát vymeniť – membránu väčšina výrobcov nedodáva samostatne, prípadne je oprava nákladnejšia ako nový expanzomát. Príčiny prasknutia: nadmerná teplota (chybná inštalácia na prívodnej vetve), nesprávna glykolová zmes, alebo jednoducho dožitá životnosť (10–15 rokov je pri správnej prevádzke realistické maximum).

Môžem expanzomát namontovať horizontálne alebo otočený hrdlom nadol?

Väčšina výrobcov to nedovoľuje alebo výrazne neodporúča. Horizontálna poloha je pre niektoré produkty akceptovateľná (treba overiť v technickej dokumentácii konkrétneho výrobku), poloha hrdlom nadol (nádržka navrchu) je problematická – vzduchová vankúšová časť je potom v dolnej časti a kvapalina pôsobí inak na membránu. Správna poloha: hrdlo nahor, nádržka visí pod prípojom. Ak priestor nedovoľuje takúto montáž, existujú špeciálne expanzomáty s možnosťou horizontálnej inštalácie.

Koľko litrov expanzomátu potrebujem pre bežný rodinný dom?

Pre rodinný dom so 4–6 m² plochých kolektorov a zásobníkom 200–300 litrov vychádza objem expanzomátu zvyčajne na 12–25 litrov. Presný výpočet závisí od celkového objemu kvapaliny v okruhu, výšky inštalácie, prevádzkovej teploty a zvoleného predtlaku. Výpočtový postup je podrobne popísaný v článku Aký objem expanzomátu potrebujem pre môj solárny okruh. Pri pochybnostiach vždy radšej zvoľte o stupeň väčší objem – podimenzovaný expanzomát spôsobuje viac škôd ako predimenzovaný.


Záver – prečo sa oplatí robiť montáž expanzomátu dôkladne

Expanzomát je komponent, ktorý väčšinu času „nič nerobí" – a práve preto si ho ľudia nevážia tak, ako si zaslúži. Keď je nainštalovaný správne, nastavený na správny predtlak a plniaci tlak zodpovedá tomu, čo treba, môže systém bezproblémovo fungovať desať a viac rokov bez akejkoľvek pozornosti. Keď je urobený narýchlo a odbytý, stáva sa z neho zdroj každoročných problémov – od úniku kvapaliny, cez poistné ventily, ktoré otvára pri každom lete, až po predčasnú koróziu celého okruhu.

Ak si nie ste istí výberom správneho expanzomátu, odporúčam začať článkom Ako vybrať expanzomát pre solárny systém – kľúčové kritériá, kde nájdete prehľad parametrov, ktoré treba pri nákupe zohľadniť. Na naplnenie okruhu po montáži expanzomátu využijete ručnú pumpu na plnenie solárnych systémov, ktorá je nevyhnutným nástrojom pri každej solárnej inštalácii – umožňuje kontrolované naplnenie okruhu pod tlakom bez nutnosti špeciálneho servisného vozidla.

Celý postup – od predtlaku, cez fyzickú montáž, naplnenie, odvzdušnenie až po záverečnú kontrolu – je práca na 2–4 hodiny pri prvej solárnej inštalácii. Pri každej ďalšej trvá podstatne menej. A výsledok, keď systém beží spoľahlivo sezónu za sezónou, stojí za každú minútu vynaloženú na správne vykonanie každého kroku.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Nevypĺňajte toto pole:
Vytvořil Shoptet | Design Shoptak.cz.