Aký objem expanzomátu potrebujem pre môj solárny okruh

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Aký objem expanzomátu potrebujem pre môj solárny okruh?

Toto je otázka, ktorú dostávame veľmi často – a nie je to otázka triviálna. Väčšina ľudí si myslí, že expanzomát je len drobná „bublina" niekde na potrubí, a jej veľkosť až tak nezáleží. Opak je pravdou. Poddimenziovaný expanzomát je jednou z najčastejších príčin porúch solárnych systémov, predčasného opotrebovania kolektora, úniku kvapaliny cez poistný ventil a v krajnom prípade aj havárie celého okruhu. Naopak, predimenzovaný expanzomát je zbytočný výdaj a zaberá miesto.

V tomto článku vám vysvetlím, ako sa objem expanzomátu počíta, čo všetko vstupuje do výpočtu, aké sú praktické pravidlá pre bežné inštalácie, a kde sa najčastejšie robí chyba. Budeme pracovať s konkrétnymi číslami, pretože to je jediný spôsob, ako si môžete byť istí, že váš systém bude fungovať správne – nielen v letnom dni s teplou vodou, ale aj v extrémnom letnom vedre, keď sú kolektory prázdne a tlak v okruhu by mohol dosiahnuť kritické hodnoty.

Prečo vlastne solárny okruh expanzomát potrebuje?

Solárny okruh pracuje s teplonosnou kvapalinou – väčšinou s nemrznúcou zmesou na báze propylénglykolu alebo etylénglykolu. Táto kvapalina sa v kolektoroch ohrieva, a pri ohrevaní sa rozpína. Na rozdiel od vykurovacieho systému, kde teploty kolíšu v rozsahu rádovo desiatky stupňov, solárny okruh zažíva oveľa dramatickejšie teplotné rozdiely.

V noci alebo v zime môže mať kvapalina v kolektore teplotu –20 °C (ak je systém naprojektovaný na mrazivé podmienky). V letný horúci deň, keď je zásobník plný a systém „stagnuje" (pump sa zastavila, lebo zásobník je dostatočne teplý), môžu teploty v plochom kolektore dosiahnuť 150–180 °C a vo vákuovom kolektore dokonca viac ako 200 °C. Pri týchto teplotách kvapalina vyparí a tlaky v systéme extrémne narastú.

Práve pre tieto rozdiely musí byť niekde v systéme priestor, ktorý „pohltí" roztiahnutú alebo vyparenú kvapalinu a zadrží tlak na bezpečnej hodnote. To je úloha expanzomátu – tlakovej nádoby s membránou, na jednej strane ktorej je stlačený dusík (predtlak) a na druhej strane vstupuje systémová kvapalina.

Čo všetko vstupuje do výpočtu objemu expanzomátu?

Výpočet správneho objemu expanzomátu pre solárny okruh nie je zložitý, ale musíte poznať niekoľko základných parametrov svojho systému. Nechýba ani trocha fyziky – ale len toľko, aby ste rozumeli, prečo je každý parameter dôležitý.

1. Objem kvapaliny v solárnom okruhu

Toto je celkový objem teplonosnej kvapaliny, ktorá je v systéme – od čerpadla cez potrubie až po kolektor a späť. Zahŕňa:

Objem kolektora – udáva výrobca v technickom liste. Pre plochý kolektor 2 m² je to typicky 1,2–2,0 litre. Pre vákuový kolektor s priamymi trubicami (heat pipe) to môže byť len 0,3–0,8 litra na kolektor, lebo kvapalina cirkuluje len v rozdeľovači, nie v samotných trubiciach.
Objem potrubia – závisí od priemeru a dĺžky. Pre bežnú inštaláciu s medeným potrubím DN15 (vnútorný priemer ~13 mm) je objem 0,133 l/m. Pri 10 m celkovej trasy je to teda 1,33 litra.
Objem výmenníka tepla v zásobníku – väčšinou 1,5–4 litre podľa veľkosti zásobníka a konštrukcie výmenníka.
Objem armatúr, čerpadla a solárnej stanice – rádovo 0,3–0,8 litra.

Praktický príklad: typická domáca inštalácia s dvoma plochými kolektormi (každý 2 m²), 8 metrami potrubia v každom smere a zásobníkom 300 litrov môže mať celkový objem okruhu okolo 8–12 litrov.

2. Koeficient rozpínania teplonosnej kvapaliny

Teplonosná kvapalina (nemrznúca zmes) sa pri ohreve rozpína. Koeficient rozpínania závisí od zloženia zmesi – konkrétne od podielu glykolu a vody. Čistá voda sa medzi 20 °C a 100 °C roztiahne o cca 4 %. Glykol má vyšší koeficient, takže zmes 50/50 (propylénglykol/voda) sa medzi –20 °C a 120 °C roztiahne zhruba o 8–10 %. Výrobcovia kvapalín uvádzajú presné hodnoty v technických listoch.

Pre praktické výpočty sa bežne používa hodnota koeficientu rozpínania n = 0,08–0,12 (8–12 %) pre štandardné zmesi v pracovnom rozsahu solárneho okruhu.

3. Objem stagnácie – pára z kolektora

Toto je parameter, na ktorý sa najčastejšie zabúda – a práve preto sú mnohé expanzomáty poddimenziované. Keď kolektor dosiahne teplotu varu kvapaliny (pri bežnom prevádzkovanom tlaku okolo 3 bar to môže byť okolo 130–150 °C), kvapalina sa začne odpariavať a pára vytlačí zvyšnú kvapalinu z kolektora do zvyšku okruhu. Tento objem kvapaliny – zhruba celý objem kolektora – musí mať kam ísť.

Pre plochý kolektor je to 1,2–2,0 l/kolektor. Pre typickú inštaláciu s dvoma kolektormi teda ďalšie 3–4 litre, ktoré musia vojsť do expanzomátu (alebo do potrubia, ak je dostatočne dimenzované).

4. Pracovný tlak systému a nastavenie poistného ventilu

Expanzomát funguje v určitom tlakovom rozsahu. Na jednej strane je predtlak plynu (dusíka) – tento musí byť nastavený na statický tlak v mieste inštalácie expanzomátu (výška stĺpca kvapaliny od najnižšieho bodu po expanzomát). Na druhej strane je maximálny pracovný tlak – ten je spravidla o niečo nižší než otvárací tlak poistného ventilu (zvyčajne 6 bar).

Čím menší je rozdiel medzi predtlakom a maximálnym tlakom, tým menší je „využiteľný objem" expanzomátu – tým väčší expanzomát potrebujete na rovnaký objem kvapaliny.

Základný výpočtový vzorec pre objem expanzomátu

Existujú rôzne metodiky výpočtu – od zjednodušených tabuliek cez normy EN 12828 až po sofistikované softvérové nástroje. Pre bežného inštalatéra alebo technicky zdatného zákazníka je najužitočnejší nasledujúci postup:

Celkový potrebný objem expanzomátu (V_exp) sa skladá z troch zložiek:

V_D – objem roztiahnucej sa kvapaliny (dilatačný objem)
V_St – objem kvapaliny vytlačenej pri stagnácii (objem kolektora)
V_V – rezervný objem (objem kvapaliny, ktorá zostáva v expanzomáte pri minimálnom tlaku)

Dilatačný objem: V_D = V_okruhu × n, kde n je koeficient tepelného rozpínania zmesi.

Rezervný objem sa počíta z pomeru tlakov: V_V = V_exp × (p₀ + 1) / (p_max + 1), kde p₀ je predtlak plynu a p_max maximálny pracovný tlak (oboje v bar absolútnych).

Keďže táto rovnica je cyklická (hľadáme V_exp, ale závisí od seba samého), v praxi sa používa explicitný tvar:

V_exp = (V_D + V_St) × (p_max + 1) / (p_max - p₀)

Kde všetky tlaky sú v baroch manometrických (bar man.) a vzorec ich prevádza na absolútne vnútorne.

Príklad výpočtu pre reálnu inštaláciu

Predstavte si typickú rodinnú inštaláciu:

2 ploché kolektory, každý objem 1,7 l → celkový objem kolektorov: 3,4 l
Potrubie DN15 (vnútorný priemer 13 mm), celková trasa 20 m → 20 × 0,133 = 2,66 l
Výmenník v zásobníku: 2,5 l
Solárna stanica, čerpadlo, armatúry: 0,5 l
Celkový objem okruhu V_okruhu = 9,06 l ≈ 9 l
Koeficient rozpínania n = 0,10 (10 % pre zmes propylénglykol/voda 40/60 pri rozsahu –15 °C až 130 °C)
Objem vytlačený pri stagnácii V_St = 3,4 l (objem kolektorov)
Predtlak p₀ = 1,5 bar
Maximálny pracovný tlak p_max = 5,0 bar (poistný ventil na 6 bar, s rezervou)

Dilatačný objem: V_D = 9 × 0,10 = 0,9 l

Objem expanzomátu: V_exp = (0,9 + 3,4) × (5,0 + 1) / (5,0 – 1,5) = 4,3 × 6,0 / 3,5 = 7,37 l

Pre túto inštaláciu teda potrebujete expanzomát s objemom minimálne 8 litrov (najbližší štandardný rozmer nad 7,37 l). V praxi by som odporučil 12-litrový – dáva zmysel mať rezervu, najmä ak sa neskôr systém rozšíri o ďalší kolektor.

Zjednodušené tabuľkové pravidlá pre bežné inštalácie

Ak nechcete robiť presný výpočet, môžete sa orientovať podľa nasledujúcej tabuľky. Vychádza z predpokladov: predtlak 1,5 bar, poistný ventil 6 bar, zmes propylénglykol/voda 40/60, štandardné ploché kolektory.

Počet plochých kolektorov (2 m²)	Odhadovaný objem okruhu	Minimálny objem exp.	Odporúčaný objem exp.
1 kolektor	5–7 l	5 l	8 l
2 kolektory	8–12 l	8 l	12–18 l
3 kolektory	12–18 l	12 l	18–25 l
4 kolektory	18–25 l	18 l	25–35 l
6+ kolektorov	30+ l	výpočet!	výpočet + projekt

Poznámka: Pri vákuových kolektoroch (heat pipe) je objem kvapaliny v samotnom kolektore výrazne nižší, ale pri stagnácii môžu dosiahnuť vyššie teploty – preto je potrebné zvlášť posúdiť odolnosť kvapaliny a tlakové pomery. Výrobcovia vákuových kolektorov väčšinou uvádzajú objem rozdeľovača (header) a celkový odporúčaný objem expanzomátu priamo v dokumentácii.

Vplyv typu kolektora na dimenzovanie

Ploché kolektory

Ploché solárne kolektory sú v Strednej Európe najrozšírenejší typ. Ich charakteristika je relatívne nízka stagnačná teplota (130–160 °C) a relatívne veľký objem kvapaliny (1,2–2,5 l/m²). Pri stagnácii sa väčšina kvapaliny vyparí a vytlačí do expanzomátu – treba s tým počítať. Na druhú stranu, kvapalina sa z kolektora pri ochladení rýchlo vráti späť, takže systém sám obnoví prevádzku.

Vákuové trubicové kolektory (s heat pipe)

Tieto kolektory majú uzatvorené vakuované trubice, v ktorých cirkuluje chladivo (heat pipe). Kvapalina solárneho okruhu prichádza do kontaktu len s kondenzátorom v rozdeľovači – preto je objem kvapaliny v okruhu podstatne menší. Stagnačné teploty však môžu byť dramaticky vyššie (200–260 °C), čo kladie vyššie nároky na teplonosné médium a na tesnenia. Objem expanzomátu sa počíta z objemu rozdeľovača, nie z celého kolektora.

Vákuové trubicové kolektory (s priamym prietokom, Sydney typ)

Tu kvapalina cirkuluje priamo vo vnútornom potrubí každej trubice – objem je podobný ako pri plochom kolektore, ale stagnačné teploty sú ešte vyššie ako pri heat pipe. Tieto systémy sú náchylnejšie na problémy pri stagnácii a dimenziovaní expanzomátu treba venovať zvýšenú pozornosť.

Kde umiestniť expanzomát a ako to ovplyvňuje predtlak?

Miesto inštalácie expanzomátu v okruhu priamo ovplyvňuje, aký predtlak treba v nádobe nastaviť. Platí jednoduché pravidlo: predtlak musí byť rovnaký alebo o niečo vyšší než statický tlak vodného stĺpca od miesta inštalácie expanzomátu po najvyšší bod systému (zvyčajne výstup kolektora na streche).

Príklad: Ak je expanzomát umiestnený v technickej miestnosti na prízemí a kolektory sú na streche vo výške 7 metrov nad expanzomátom, statický tlak je 7 m / 10 m·bar = 0,7 bar. Predtlak expanzomátu musí byť minimálne 0,7 bar – prakticky sa nastavuje na 1,0–1,5 bar, aby sa predišlo prísavaniu vzduchu do systému pri poklese tlaku.

Ak by bol predtlak príliš nízky, membrána by sa pri studenom systéme úplne stlačila na vzdušnú stranu a expanzomát by neplnil svoju funkciu. Ak by bol príliš vysoký, kvapalina by nevstúpila do nádoby ani pri maximálnom tlaku – expanzomát by bol prakticky zablokovaný a systém by otváral poistný ventil pri každom ohriati.

Tému správneho nastavenia predtlaku podrobnejšie rozoberáme v článku Nastavenie predtlaku v expanzomáte solárneho systému.

Chyby pri dimenzovaní – čo vidíme v praxi najčastejšie

Za tie roky som videl dosť inštalácií, kde bol expanzomát zvolený nesprávne. Tu sú najčastejšie problémy:

Použitie vykurovacieho expanzomátu v solárnom okruhu. Toto je asi najčastejšia chyba. Vykurovacie expanzomáty sú určené pre maximálne teploty 70–90 °C. Membrána z bežnej butylkaučukovej gumy nevydrží teploty 130–160 °C, ktoré sú v solárnom okruhu bežné pri stagnácii. Solárny expanzomát musí mať membránu z EPDM alebo špeciálneho materiálu odolného voči teplu a glykolu.
Zabudnutie na stagnačný objem. Mnohé zjednodušené kalkulačky počítajú iba dilatačný objem bez stagnačného. Výsledok je 30–50 % poddimenziovaný expanzomát.
Ignorovanie výšky systému pri nastavení predtlaku. Expanzomát s továrne nastaveným predtlakom 1,5 bar funguje správne len v systémoch, kde je výška do 12–15 m. Ak je výška menšia, predtlak treba znížiť. Ak je väčšia, treba expanzomát inej série alebo zvýšiť predtlak.
Inštalácia na príliš teplom mieste. Expanzomát by mal byť vždy na spiatočnom (studenejšom) potrubí, nie na výstupe z kolektora. Ak je namontovaný blízko kolektora alebo na horúcom vedení, membrána sa rýchlo opotrebuje.
Nedostatočná rezerva. Voliť expanzomát „na doraz" je zlý nápad. Ak sa systém neskôr rozšíri, alebo ak sa ukáže, že skutočný objem okruhu je väčší než odhadovaný, poistný ventil bude otvárať pri každom slnečnom dni.

Solárny expanzomát vs. vykurovací expanzomát – materiálový rozdiel

Táto téma si zaslúži samostatný odsek, lebo ide o technicky dôležitý detail. Opticky môžu byť oba typy takmer identické – červená nádoba, membrána, ventil. Ale rozdiel je zásadný.

Solárny expanzomát musí spĺňať niekoľko podmienok, ktoré bežný vykurovací expanzomát nespĺňa:

Membrána musí odolávať teplotám do 150–160 °C (EPDM, chlorobutylkaučuk)
Membrána musí byť odolná voči glycolovým zmesiam (niektoré typy gumy korodujú)
Nádoba musí byť schválená pre maximálny pracovný tlak aspoň 6 bar (solárne systémy, vykurovacie 3 bar)
Povrchová úprava musí odolávať teplotám na vonkajšom povrchu nádoby (ak je inštalovaná blízko kolektorov)

Na obale/štítku hľadajte označenie „solar" alebo priamo zmienku o maximálnej teplote média. Solárne expanzomáty sú drahšie – ale toto nie je miesto na šetrenie. Membrána vykurovacieho expanzomátu v solárnom okruhu vydrží v priemere 1–3 sezóny, potom praskne a systém stratí schopnosť regulovať tlak.

Viac o tejto téme nájdete v článku Expanzomát vs. tlaková nádoba – aký je rozdiel a kedy čo použiť.

Plnenie okruhu a prvotné nastavenie tlaku

Po inštalácii expanzomátu a celého okruhu nasleduje plnenie nemrznúcou zmesou. Toto nie je triviálny proces – treba okruh správne odvzdušniť, skontrolovať tesnosť pri prevádzkovom tlaku a nastaviť predtlak expanzomátu pred plnením.

Plnenie solárneho okruhu sa vykonáva pomocou špeciálnej plniacej pumpy. Na tento účel slúži napr. Ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – umožňuje napustiť kvapalinu do okruhu zdola pod tlakom, čím sa postupne vytlačuje vzduch cez odvzdušňovacie ventily nahor. Správny postup plnenia je podmienkou toho, aby expanzomát fungoval tak, ako má – vzduch v potrubí by skreslil tlakové pomery a mohol by spôsobovať hlučnú prevádzku čerpadla alebo dokonca kavitáciu.

Podrobný postup plnenia a odvzdušňovania nájdete v článku Ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – ako správne naplniť a odvzdušniť okruh. Rovnako aj ručná pumpa je kľúčová pomôcka pri prvotnom spustení systému – bez nej je správne napustenie a odvzdušnenie okruhu veľmi náročné.

Ako skontrolovať, či je expanzomát správne dimenzovaný – praktické znaky

Ak máte existujúci systém a chcete vedieť, či expanzomát funguje správne, sledujte nasledujúce príznaky:

Poistný ventil otvára pri slnečnom počasí – typický znak poddimenziovaného alebo poškodeného expanzomátu. Ak sa kvapalina pravidelne uvoľňuje cez poistný ventil, expanzomát nestíha tlmit rozťahovania.
Tlak v studenom systéme je príliš nízky alebo príliš vysoký – po naplnení by mal byť tlak v studenom (neohriatum) systéme o 0,2–0,3 bar vyšší než predtlak expanzomátu. Ak je tlak iný, niečo nie je v poriadku.
Expanzomát je horúci na dotyk – ak je namontovaný správne na spiatočnom vedení, mal by byť na dotyk studený alebo vlažný. Ak je horúci, kvapalina v okruhu má problém s cirkuláciou, alebo je expanzomát na nesprávnom mieste.
Kvapalina v systéme sa rýchlo znehodnocuje – ak treba každý rok dopĺňať nemrznúcu zmes, pravdepodobne sa kvapalina stráca cez poistný ventil (pri prevádzke pri nadmernom tlaku).

Pravidelnej kontrole expanzomátu je venovaný celý samostatný článok Ako skontrolovať a udržiavať expanzomát v solárnom systéme.

Špeciálne prípady – väčšie systémy, kombinácia s vykurovaním

V rodinných domoch sa stále častejšie inštalujú kombinované solárno-vykurovacie systémy, kde solárna energia slúži nielen na prípravu teplej vody, ale aj na predohrev vykurovacieho okruhu alebo bazéna. V takýchto prípadoch treba dôsledne oddeliť solárny okruh od vykurovacieho – každý má samostatný expanzomát, samostatný poistný ventil a samostatné tlakové nastavenie.

Solárny okruh pracuje s vyššími tlakmi a teplotami, vykurovací okruh s nižšími. Zmiešanie by mohlo viesť k poškodeniu vykurovacích zariadení (radiátorov, podlahového vykurovania) prehriata zmesou alebo naopak k znefunkčneniu solárneho systému nadmerným ochladením.

Pre väčšie systémy (6 a viac kolektorov, bytové domy, administratívne budovy) treba vždy urobiť presný hydraulický projekt, kde je dimenzovanie expanzomátu súčasťou celkového tlakového výpočtu. Tieto systémy môžu vyžadovať expanzomáty s objemom 50–200 litrov, prípadne viacero expanzomátov zapojených paralelne.

Takisto odporúčam pred kúpou expanzomátu venovať pozornosť článku Ako vybrať expanzomát pre solárny systém – kľúčové kritériá, kde sú podrobne rozobraté technické parametre, na ktoré treba pri výbere myslieť.

Praktické príklady z terénu

Príklad 1 – Bungalov, 2 ploché kolektory, zásobník 200 l: Zákazník mal 8-litrový vykurovací expanzomát, ktorý v lete pravidelne ohol kvapalinu cez poistný ventil. Pri kontrole sa ukázalo, že membrána je prasknutá (vykurovací typ nevydržal) a objem bol navyše nedostatočný. Výmena za 18-litrový solárny expanzomát s EPDM membránou a správnym nastavením predtlaku 1,2 bar problém definitívne vyriešila.

Príklad 2 – Dvojpodlažný dom, 4 vákuové kolektory, zásobník 400 l: Systém bol inštalovaný s 25-litrovým expanzomátom. Kolektory však mali priamy prietok a výrazne vyšší objem kvapaliny než heat pipe typ. Výpočtom sa zistilo, že skutočný potrebný objem je 32 litrov. Expanzomát musel byť vymenený. Poučenie: vždy zistite presný objem kolektora z technického listu, nespokojte sa len s počtom kusov.

Príklad 3 – Chalupa, 1 kolektor, dlhé potrubie: Zákazník mal kolektory na streche chaty, ale technická miestnosť bola vzdialená 25 metrov vodorovne a 6 metrov výškového rozdielu. Celková trasa potrubia bola 60 m. Objem kvapaliny v potrubí bol preto 60 × 0,133 = 8 l – viac ako objem kolektora. Pri dimenzovaní expanzomátu sa na toto muselo myslieť a skončilo sa pri 12-litrovej nádobe namiesto pôvodne plánovanej 8-litrovej.

Časté otázky (FAQ)

Môžem použiť väčší expanzomát, ako vyšiel vo výpočte?

Áno, väčší expanzomát nevadí – systém bude fungovať správne, len nádoba bude väčšia, než je nevyhnutné. Prakticky má väčší expanzomát výhodu: ak sa v budúcnosti systém rozšíri o ďalší kolektor, netreba ho meniť. Odporúčam nechávať rezervu aspoň 20–30 % nad vypočítaným minimom. Príliš veľký expanzomát (napr. 50-litrový pre systém s dvoma kolektormi) je však zbytočný výdaj a zaberá miesto.

Čo sa stane, ak expanzomát nemá správne nastavený predtlak?

Ak je predtlak príliš nízky, membrána sa pri studenej kvapaline úplne stlačí a expanzomát stráca svoju funkciu. Systém bude mať pri ohrievaní problém absorbovať roztiahnutú kvapalinu. Ak je predtlak príliš vysoký, kvapalina pri normálnom teplote nedokáže vstúpiť do nádoby – expanzomát je prakticky zablokovaný. Správne nastavenie predtlaku je kľúčové a robí sa vždy pred napustením systému – v prázdnom, nenaplnenom stave. Viac o tomto postupe nájdete v článku Nastavenie predtlaku v expanzomáte solárneho systému.

Ako zistím objem kvapaliny v kolektore, ak nemám technický list?

Skúste nájsť technický list na webstránke výrobcu podľa výrobného čísla/štítku na kolektore. Ak sa to nedarí, môžete objem odmerať priamo: odpojte jeden prípoj kolektora a naplňte ho vodou, kým nevytečie na druhej strane – takto zistíte presný objem. Pre orientačný výpočet sa pri plochých kolektoroch bežne uvažuje 1,5–2,0 l na kolektor s plochou 2 m².

Môžem solárny systém prevádzkovať bez expanzomátu?

Nie. Expanzomát je povinnou súčasťou každého uzatvoreného solárneho okruhu. Bez neho by pri stagnácii tlak v okruhu prudko narástol, poistný ventil by otvoril (čo sa pri každom slnečnom dni nedá tolerovať), okruh by stratil kvapalinu a mohol by byť poškodený. Solárny okruh bez expanzomátu by mohol spôsobiť aj poruchu čerpadla alebo výmenníka v zásobníku. Ide o bezpečnostný prvok, nie voliteľné príslušenstvo.

Prečo môj poistný ventil v lete pravidelne kvapká, hoci expanzomát je nový?

Môže ísť o niekoľko príčin: predtlak expanzomátu je nastavený príliš vysoko (kvapalina nemôže vstúpiť do nádoby), membrána je poškodená (naplníte nádobu vodou, otvoríte ventil – ak vyteká voda, membrána je prasknutá), objem expanzomátu je nedostatočný pre konkrétny systém, alebo poistný ventil má príliš nízky otvárací tlak. Podrobnejšiu diagnostiku nájdete v článku Časté poruchy expanzomátov a solárnych púmp – príčiny a riešenia.

Je potrebné meniť nemrznúcu zmes, keď vymením expanzomát?

Nie nevyhnutne, ale je vhodné kontrolovať stav kvapaliny. Ak expanzomát praskol alebo bol systém otváraný poistným ventilom (kvapalina sa miešala so vzduchom), kvalita kvapaliny mohla klesnúť. Glykoly sa degradujú pri dlhodobej vysokoteplotnej záťaži a kontakte so vzduchom – pH poklesne, kvapalina stráca inhibítory korózie. Odporúča sa merať pH a hustotu kvapaliny a vymeniť ju každých 5–7 rokov. Viac sa dozviete v článku Plnenie solárneho systému nemrznúcou zmesou – čo potrebujete vedieť.

Záver – niekoľko praktických odporúčaní na pamäť

Dimenzovanie expanzomátu pre solárny okruh nie je veda, ale treba k nemu pristúpiť zodpovedne. Tu sú záverečné princípy, ktoré by ste si mali zapamätať:

Vždy počítajte aj s objemom kvapaliny vytlačenej pri stagnácii (= objem kolektorov) – to je najčastejšia chyba pri poddimenziovaní.
Používajte výhradne expanzomáty označené pre solárne systémy – s membránou odolnou voči vysokým teplotám a glykolu.
Nechávajte rezervu aspoň 20–30 % nad vypočítaným minimom.
Nastavte predtlak ešte pred napustením systému kvapalinou – nie po.
Inštalujte expanzomát na spiatočnom vedení (chladnom), nie na výstupe z kolektora.
Pri akejkoľvek pochybnosti sa poraďte s projektantom alebo skúseným inštalatérom – náklady na konzultáciu sú zlomkom nákladov na opravu poškodenéh systému.
Na správne plnenie a odvzdušnenie systému použite ručnú pumpu na plnenie solárnych systémov – ušetríte si nervy aj zbytočné vzduchové zábrany v potrubí.

Solárny systém s dobre dimenzovaným a správne inštalovaným expanz

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.