Plnenie solárneho systému nemrznúcou zmesou – čo potrebujete vedieť
Plnenie solárneho systému nemrznúcou zmesou – kompletný technický sprievodca
Plnenie solárneho okruhu nemrznúcou zmesou je jeden z tých krokov, ktoré na prvý pohľad vyzerajú jednoducho, no v praxi dokážu pokaziť celú inštaláciu, ak sa podcenia. Za roky praxe som videl systémy, kde bola zmes naplnená z vedra cez nálevku, systémy plnené z vodovodu s neskorším zamrznutím kolektorov v januári, aj systémy s perfektnou zmesou, no s takou koncentráciou, že solárna pumpa zápolila s viskozitou ako so sirupom. Tento článok pokrýva celú tému od základov – čo je nemrznúca zmes, akú zvoliť, ako vypočítať potrebné množstvo, ako správne naplniť systém a ako sa vyhnúť bežným chybám, ktoré vo výsledku stoja majiteľa zbytočné peniaze a nervy.
Prečo solárny systém vôbec potrebuje nemrznúcu zmes
Solárny tepelný kolektor je zariadenie, ktoré je celoročne vystavené vonkajším podmienkam. Na rozdiel od kotlového okruhu, kde teplota vody zriedka klesne pod nulu, sú kolektory v zime schopné dosiahnuť teplotu hlboko pod bodom mrazu – a to aj vtedy, keď nie sú v prevádzke. Stačí studená jasná noc, a nekurený absorbér sa môže ochladiť na mínus pätnásť aj mínus dvadsať stupňov Celzia, najmä v horských oblastiach.
Ak by bol okruh naplnený čistou vodou, roztiahnutá ľadová zmes by jednoducho pretrhla medenú rúrku v kolektore alebo by deformovala spájky. Oprava takéhoto poškodenia je finančne aj časovo nákladná, a v horšom prípade môže kolektory totálne zničiť. Preto je nemrznúca zmes v solárnom primárnom okruhu štandardom, nie luxusom.
Okrem ochrany pred mrazom plní zmes v solárnom systéme aj ďalšie funkcie – tlmí koróziu vnútorných komponentov (kolektory, rozvody, výmenník tepla, pumpa), zabraňuje tvorbe vodného kameňa a biologickému rastu (riasy, baktérie), a vďaka vyššiemu bodu varu znižuje riziko prudkého vypudenia médium pri prehriatí systému cez prázdniny.
Zloženie a typy nemrznúcich zmesí pre solárne systémy
Pre solárne tepelné systémy sa používa výhradne zmes na báze propylénglykolu (propán-1,2-diol), nie etylénglykolu. Dôvod je jednoduchý – etylénglykol je jedovatý a v prípade netesnosti výmenníka by mohol kontaminovať pitnú vodu v zásobníku. Propylénglykol je označený ako bezpečná látka pre potravinárstvo (E1520) a aj pri drobnom úniku do TUV nepredstavuje zdravotné riziko.
Komerčne dostupné solárne zmesi sú zvyčajne predmiešané koncentráty, kde výrobca uvádza bod mrazu pri rôznych riedeniach. Niektoré prípravky sa predávajú aj ako hotové zmesi s pevne danou koncentráciou. Dôležité je, že do solárneho okruhu sa nikdy nesmie pridávať automobilová chladiarenská kvapalina – tá je síce lacnejšia, no obsahuje inhibítory na báze silikátov, aminov alebo fosforečnanov, ktoré sú nekompatibilné s mäkkou spájkou a tesneniami solárnych komponentov, a pri vyšších teplotách produkujú agresívne produkty rozkladu.
Bežné parametre solárnych zmesí
- Bod mrazu: typicky –28 °C až –35 °C pri bežnom riedení
- Bod varu: pri atmosferickom tlaku okolo 105–115 °C, pri pracovnom tlaku systému (1,5–3 bar) efektívne vyšší
- Maximálna dlhodobá prevádzková teplota: 160–180 °C (stagnačné teploty môžu krátkodobo presahovať 200 °C – preto je dôležitý expanzomát a správna konštrukcia systému)
- Hustota: cca 1,04–1,07 g/cm³ pri 20 °C (závisí od koncentrácie)
- Kinematická viskozita: pri 20 °C okolo 3–8 mm²/s, pri –10 °C môže byť aj 20–50 mm²/s – to má priamy vplyv na výkon obehového čerpadla
- pH: 7–9 (mierne alkalické, inhibítory brzdia koróziu)
- Životnosť: zvyčajne 5–10 rokov, po uplynutí treba zmeniť alebo doplniť inhibítory
Koľko nemrznúcej zmesi potrebujete – výpočet objemu okruhu
Skôr než začnete nakupovať kvapalinu alebo pripravovať pumpu, musíte poznať celkový objem vášho primárneho solárneho okruhu. Tento objem tvorí súčet objemu kolektorov, potrubí a výmenníka tepla v zásobníku.
Väčšina plochých solárnych kolektorov má vnútorný objem 1,0 až 2,0 litre na kolektor (závisí od konštrukcie absorbéra). Vakuové trubicové kolektory môžu mať objem menší – okolo 0,5–1,5 l. Medené potrubie DN12 (12/10 mm) má objem cca 0,07 l/m, potrubie DN15 (15/12 mm) cca 0,11 l/m a DN18 cca 0,15 l/m. Výmenník v zásobníku má typicky objem 1–4 litre podľa výkonu.
Pre jednoduchý rodinný systém s dvoma kolektormi a 20 metrami potrubia hovorím o celkovom objeme okolo 6–10 litrov. Systém so štyrmi kolektormi a dlhším rozvodom môže mať 15–20 litrov. Výrobcovia kolektorov vždy uvádzajú objem v technickej dokumentácii – nezanedbajte to, je to kľúčový vstup pre dimenzovanie expanzomátu aj pre nákup správneho množstva kvapaliny. Viac o dimenzovaní expanzomátu sa dočítate v článku Aký objem expanzomátu potrebujem pre môj solárny okruh.
Praktická kalkulácia – príklad z praxe
Reálna zákazka: rodinný dom, 2 ploché kolektory s objemom 1,3 l/ks, potrubie Cu 15/12 celková dĺžka 18 m (vrátane spiatočky), výmenník v zásobníku 2,5 l, spätný ventil + armatúry ≈ 0,3 l:
- Kolektory: 2 × 1,3 = 2,6 l
- Potrubie: 18 m × 0,11 l/m = 2,0 l
- Výmenník: 2,5 l
- Armatúry: 0,3 l
- Celkový objem: 7,4 l
Pre tento systém zakúpim 10 litrov pripravenej zmesi (malá rezerva na odvzdušňovanie a dopĺňanie), prípadne 4 litre koncentrátu a doplním destilovanou vodou na požadovanú koncentráciu.
Príprava pred plnením – čo musí byť hotové
Plnenie solárneho okruhu nie je prvá vec, ktorú robíte. Pred ním musí byť kompletne zmontovaný celý primárny okruh – kolektory, potrubie, zásobník, armatúry, solárna pumpa, expanzomát a všetky tesnenia. Skontrolujte, že sú voľne prístupné plniaci a vypúšťací ventil (zvyčajne sú umiestnené na solárnej stanici alebo v blízkosti čerpadlovej skupiny). Bez týchto dvoch ventilov nie je možné systém správne naplniť ani odvzdušniť.
Expanzomát musí mať pred plnením nastavený správny predtlak – viac sa o tom dočítate v článku Nastavenie predtlaku v expanzomáte solárneho systému. Pokiaľ je predtlak nesprávny, plnenie systém síce nezničí, ale expanzomát nebude fungovať správne a pri prvom ohreve môže dôjsť k odkvapkaniu poistného ventilu alebo naopak k podtlaku. Predtlak expanzomátu sa nastavuje nasucho, pred naplnením – to si pamätajte.
Ďalej skontrolujte:
- Poistný ventil (zvyčajne nastavený na 6 bar) – musí byť osadený a funkčný
- Tlakomery – aspoň jeden by mal byť viditeľný z miesta plnenia
- Odvzdušňovacie ventily na najvyšších miestach okruhu (spravidla pri kolektoroch)
- Uzatváracie ventily – všetky otvorené okrem plniaceho/vypúšťacieho portu
- Teplota okolia – ideálne nepreniesť chladnú zmes do príliš horúceho systému (v lete plňte ráno alebo večer)
Postup plnenia solárneho systému krok za krokom
Existujú dva základné spôsoby plnenia solárneho okruhu – plnenie ručnou pumpou (najčastejšia metóda pri menších systémoch) a plnenie elektrickým čerpadlom (pri väčších komerčných inštaláciách). Pre rodinné domy je prakticky štandardom ručná pumpa, keďže tlak, rýchlosť a dávkovanie sú pri nej presne pod kontrolou inštalatéra.
Na tento účel slúži napríklad ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – ide o jednoduchý, no spoľahlivý nástroj, ktorý pozostáva z nádoby (zvyčajne 10–15 litrov), ručného piesta a hadíc s adaptérmi na napojenie na plniacie ventily. Výhodou oproti elektrickej pumpe je, že inštalatér presne cíti, keď sa odpor zvyšuje (systém je plný), a nevznikne predčasné pretlakenie.
Postup plnenia ručnou pumpou
Celý postup je podrobnejšie popísaný aj v článku Ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – ako správne naplniť a odvzdušniť okruh, tu ho zhrniem v základných krokoch:
- Nachystajte pripravenú nemrznúcu zmes v nádobe pumpy. Skontrolujte koncentráciu refraktometrom.
- Napojte výstupnú hadicu pumpy na plniaci (spodný) ventil solárnej stanice.
- Napojte spätnú hadicu (prípadne voľný koniec) na vypúšťací ventil, veďte ju do nádoby pumpy – vytvárate uzatvorený okruh pre recirkuláciu.
- Otvorte oba ventily (plniaci aj vypúšťací). Začnite pumpovať – kvapalina vstupuje do okruhu, vzduch je vytláčaný von.
- Sledujte tlakomer – cieľový pracovný tlak pri studenom systéme je typicky 1,5 až 2,0 bar.
- Postupne otvárajte odvzdušňovacie ventily na kolektoroch (pri najvyšších miestach), kým nevytečie kvapalina bez bublín. Potom ventily zatvorte.
- Keď tlak dosiahne cieľovú hodnotu a zo systému nevychádza vzduch, uzavrite plniaci aj vypúšťací ventil.
- Spustite solárnu pumpu (obehové čerpadlo) na niekoľko minút – znovu skontrolujte tlak a prípadne doplňte.
- Po stabilizácii znovu odvzdušnite – po prvom prechode kvapaliny sa zvyčajne uvoľní ďalší vzduch z rohov a slepých úsekov.
- Zaznamenajte finálny tlak a dátum plnenia do servisného záznamu.
Správna koncentrácia nemrznúcej zmesi – ako nastaviť a overiť
Toto je bod, kde sa chybuje snáď najčastejšie. Inštalatér kúpi koncentrát, naleje ho čistý do pumpy bez riedenia – a výsledkom je zmes, ktorá je síce odolná voči mrazu až do –50 °C (čo nepotrebujete), ale má tak vysokú viskozitu, že obehová pumpa má problém s cirkuláciou, tlakové straty sú enormné a solárna sústava pracuje s výrazne nižšou účinnosťou.
Na druhej strane – príliš riedka zmes neposkytuje dostatočnú ochranu. Príklad: v obci vo výške 700 m.n.m. namerali v januári –22 °C. Majiteľ zriedil koncentrát 1:1 (50/50), čo dáva ochranu do asi –28 °C. Susedov systém bol zriedený na 30/70 – a mal zamrznutú potrubnú spätočku za kolektorom, keď teplota cez noc klesla na –25 °C. Pár stoviek eur za rozrúbaný kolektor sa vyplatí za správnu koncentráciu.
Odporúčané koncentrácie propylénglykolu pre jednotlivé klimatické pásma Slovenska:
- Nižšiny a Podunajská nížina (minimá okolo –15 °C): 35–38 % propylénglykolu
- Kopcovitý stredný Slovensko (minimá okolo –20 až –25 °C): 40–45 %
- Horské oblasti, Vysoké Tatry, Orava (minimá pod –25 °C): 45–50 %
Vždy počítajte s rezervou aspoň 5 °C pod historické minimum vo vašej lokalite – kolektor na streche sa ochladzuje rýchlejšie ako teplota vzduchu v záhrade (vyžarovaním do oblohy môže byť o 3–5 °C studenejší ako okolitý vzduch).
Meranie koncentrácie refraktometrom
Refraktometer je malý optický prístroj, do ktorého nakvapnete niekoľko kvapiek kvapaliny a odčítate index lomu – ten sa priamo prepočíta na bod mrazu. Pre solárne zmesi na báze propylénglykolu použite refraktometer s príslušnou stupnicou (nie ten automobilový, ktorý je kalibrovaný na etylénglykol – hodnoty by boli nesprávne). Meranie trvá sekundu a je presné na ±1–2 °C bodu mrazu. Každý seriózny inštalatér by mal mať refraktometer pri sebe pri každej solárnej zákazke.
Kvalita vody na riedenie koncentrátu
Pokiaľ neriedite predpripravený koncentrát, ale pripravujete zmes sami, voda na riedenie musí byť mäkká, demineralizovaná alebo destilovaná. Tvrdá vodovodná voda má vysoký obsah vápnika a horčíka – tieto ióny reagujú s inhibítormi v glykole a môžu vytvárať zrazeniny, ktoré upchávajú výmenník tepla alebo poškodzujú tesnenia pumpy.
Orientačný limit: celková tvrdosť by nemala presahovať 2 mmol/l (asi 200 mg/l CaCO3). V praxi je najjednoduchší prístup kúpiť destilovanú vodu (predáva sa v kanástroch v drogériách a autoservisoch) a zmiešať ju s koncentrátom v správnom pomere.
Odvzdušnenie – najkritickejší krok po naplnení
Vzduch v solárnom okruhu je nepriateľ číslo jedna. Spôsobuje hluk (bublotanie), kavitáciu na pumpe, nerovnomerné rozdeľovanie prietoku v kolektoroch a v krajnom prípade môže celkom zastaviť cirkuláciu (vzduchový blok). Solárne okruhy sú náchylné na zavzdušnenie viac než bežné kúrenárske rozvody, pretože počas stagnácie (prehriatie v lete, keď nie je odber tepla) sa časť kvapaliny môže odpariť a kondenzovať spätne ako kvapalina – a vzduch ostáva zachytený.
Prvé odvzdušnenie prebieha priamo pri plnení (otváraním odvzdušňovacích ventilov na najvyšších miestach). Po naplnení a spustení pumpy treba systém nechať bežať aspoň 15–30 minút a odvzdušňovanie zopakovať. Vzduchový záchytník a automatický odvzdušňovací ventil (zvyčajne na solárnej stanici) by mal zachytiť zvyšky vzduchu počas prvých dní prevádzky. Niektoré systémy si vyžadujú opakované odvzdušnenie po prvom solárnom dni.
Podrobnejší postup odvzdušnenia, typické problémy a ich riešenie nájdete aj v článku Ručná pumpa na plnenie solárnych systémov – ako správne naplniť a odvzdušniť okruh.
Pracovný tlak solárneho okruhu – nastavenie a kontrola
Po naplnení a odvzdušnení by mal byť studený systém (teplota okolia 10–20 °C) pod tlakom 1,5 až 2,0 bar. Tento tlak musí byť vyšší ako predtlak plynovej membrány v expanzomáte (typicky 1,0–1,5 bar), inak by expanzomát fungoval nesprávne. Presné hodnoty závisia od výšky kolektorov nad expanzomátom – výška 10 m vodného stĺpca zodpovedá tlaku 1 bar, čo treba pripočítať k predtlaku membrány.
Pri zahriatí systému (v lete pri plnom slnku) tlak stúpne – pri bežnej prevádzke (60–90 °C) je to bežne 2,5–3,5 bar, čo je v norme. Poistný ventil (6 bar) by sa pri správne naplnenom systéme nemal otvárať. Ak sa otvára, je problém buď s predimenzovaním okruhu, príliš malým expanzomátom, alebo bol systém naplnený pri príliš vysokom tlaku.
Životnosť zmesi a výmena – kedy je čas
Nemrznúca zmes na báze propylénglykolu sa časom degraduje. Inhibítory korózie sa postupne spotrebúvajú, pH zmesi klesá (stáva sa kyslou) a zmes začína byť agresívna voči komponentom okruhu – korózii podliehajú mäkké spájky v kolektore, tesnenia a hliníkové časti pumpy. Degradácia je urýchľovaná vysokými teplotami počas stagnačných periód.
Odporúčaná frekvencia výmeny zmesi závisí od kvality produktu a prevádzkových podmienok, ale ako všeobecné pravidlo platí:
- Každé 3–5 rokov pri systémoch, kde dochádza k častej stagnácii (systémy s prebytočnou kapacitou v lete)
- Každých 5–10 rokov pri systémoch s dobrou reguláciou, kde teplota zriedka presahuje 130 °C
- Vždy po akejkoľvek oprave s výmenou kvapaliny (netesnosť, výmena komponentu)
Zmenu farby zmesi (zo svetložltej na hnedastú alebo tmavú) a výraznú kyslú vôňu berte vážne – sú to znaky pokročilej degradácie. Skontrolujte aj pH indikátorovými prúžkami: hodnota pod 6,5 znamená, že zmes treba okamžite vymeniť.
Bezpečnosť pri práci s nemrznúcou zmesou
Propylénglykol je síce pre človeka nejedovatý, ale pri práci so solárnym okruhom je treba myslieť na niekoľko vecí. Horúca zmes (pri servisných prácach na teplom systéme) môže mať teplotu 70–100 °C a pri otvorení ventilu môže prudko vytrysnúť. Vždy nechajte systém vychladnúť pred akoukoľvek opravou alebo vypúšťaním.
Pri plnení na jar alebo jeseň je teplota zmesi zvyčajne bezpečná, no chráňte oči (okuliare) a predíďte zbytočnému kontaktu so zmesou pri rozliatí – klzká podlaha môže spôsobiť pád. Použitú alebo degradovanú zmes likvidujte odovzdaním do zberného dvora, nie vylévaním do záhrady alebo kanalizácie.
Najčastejšie chyby pri plnení – reálne prípady z praxe
Chyba 1: Plnenie bez kontroly koncentrácie. Zákazník si kúpil "solárnu kvapalinu" v 5-litrovom kaniestri a nalial ju priamo. Kvapalina bol predpripravený produkt chránený do –15 °C. V Liptovskej kotline to nestačilo – mínusové teploty v januári dosiahli –22 °C, kolektorové rúrky zamrzli. Vždy overte bod mrazu refraktometrom.
Chyba 2: Plnenie bez odvzdušnenia kolektorov. Systém bol naplnený cez pumpu, tlak bol v poriadku, pumpa bežala – ale solárny výnos bol katastrofálne nízky. Po kontrole sa ukázalo, že celá prívod rúrka do jedného kolektora bola plná vzduchu. Vzduch nebol vytlačený, pretože odvzdušňovací ventil bol zabudnutý otvoriť.
Chyba 3: Použitie tvrdej vody na riedenie. Kúpili koncentrát a zriedili ho vodovodnou vodou (tvrdosť 480 mg/l CaCO3 – bežná hodnota v mnohých slovenských obciach). Po dvoch rokoch bol výmenník pokrytý vrstvou CaCO3 a prietok cez výmenník klesol o 60 %. Výsledok: drahé čistenie výmenníka a výmena zmesi.
Chyba 4: Ignorovanie predtlaku expanzomátu. Systém bol naplnený pri predtlaku expanzomátu 0,5 bar (pôvodne nastavený pre iný systém). Výsledkom bolo, že membráne nestačilo priestoru na expanziu – po prvom horúcom letnom dni vystriekol poistný ventil zmes na strechu. Expanzomát musí mať správny predtlak ešte pred plnením.
O problémoch s expanzomátom a pumpami sa viac dočítate aj v článku Časté poruchy expanzomátov a solárnych púmp – príčiny a riešenia.
Doplnkové vybavenie potrebné pri plnení
Okrem samotnej ručnej pumpy na plnenie solárnych systémov budete pri práci potrebovať:
- Refraktometer – kalibrovaný pre propylénglykol (nie etylénglykol)
- pH indikátorové prúžky – pre kontrolu stavu zmesi pri servisných prehliadkach
- Hustomer (hustomér) alebo araeometer – alternatíva k refraktometru
- Tlaková hadica s adaptérmi – pre napojenie na plniaci ventil (zvyčajne ¾" alebo ½" závit)
- Destilovaná voda – na riedenie koncentrátu
- Kalibre – pre meranie tlaku v mieste expanzomátu
- Ochranné okuliare a rukavice
Servisná kontrola po plnení a počas prevádzky
Po naplnení systému je vhodné vykonať skúšobnú prevádzku a zápisom zaznamenať kľúčové parametre: tlak studeného systému, koncentráciu zmesi (bod mrazu), pH zmesi a dátum plnenia. Tieto údaje sú cenné pri každej budúcej servisnej prehliadke.
Počas prevádzky odporúčame kontrolovať tlak systému aspoň raz ročne (ideálne na jar pred sezónou). Ak tlak opakovane klesá, treba hľadať netesnosť – i malý únik glykolu sa časom prejaví. Výraznú stratu tlaku môže spôsobiť aj opotrebovaná membrána v expanzomáte, ktorá prepustí vzduch. O tom, ako expanzomát skontrolovať, sa viac dočítate v článku Ako skontrolovať a udržiavať expanzomát v solárnom systéme.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Môžem použiť do solárneho okruhu bežnú automobilovú nemrznúcu zmes?
Nie. Automobilové zmesi sú na báze etylénglykolu (jedovatý) alebo obsahujú inhibítory nekompatibilné s mäkkými spájkami a tesneniami v solárnych komponentoch. Pri vyšších teplotách stagnácie (nad 150 °C) môžu tieto inhibítory rozkladať a tvoriť agresívne kyslé produkty. Vždy používajte zmes certifikovanú výslovne pre solárne tepelné systémy.
Ako dlho trvá naplnenie a odvzdušnenie typického rodinného solárneho systému?
Skúsený inštalatér naplní systém s dvoma kolektormi a bežným rozvodom za 45 minút až 1,5 hodiny vrátane odvzdušňovania. Pri prvej skúsenosti rátajte s 2–3 hodinami. Systém s viacerými kolektormi alebo zložitejším rozvodom môže vyžadovať aj opakované odvzdušňovanie po prvých hodinách prevádzky.
Prečo tlak v systéme po naplnení za pár dní klesol?
Dôvodom môže byť ďalší vzduch, ktorý sa z okruhu uvoľnil po prvom preohrevu – a expanzomát ho "pohltil" čiastočne stlačením membrány, čo sa prejaví poklesom tlaku. Stačí doplniť zmes na správnu hodnotu. Ak tlak klesá dlhodobo a opakovane, treba hľadať netesnosť alebo skontrolovať expanzomát (perforovaná membrána).
Koľko litrov kvapaliny mám pripraviť na plnenie?
Zakúpte vždy o 20–30 % viac, než je vypočítaný objem okruhu. Časť kvapaliny sa spotrebuje na oplach, časť ostane v hadiciach pumpy, a pri odvzdušňovaní strácate malé množstvá na každom ventile. Pre systém s objemom 8 litrov teda kupujte 10–12 litrov zmesi. Zvyšok odložte pre prípadné doplnenie pri servisných kontrolách.
Môžem do systému doplniť čistú vodu, ak je tlak nízky?
Výnimočne a v malom množstve (napr. 0,3–0,5 litra) áno – ak ste inak bez prostriedkov. Ale každé doplnenie vodou znižuje koncentráciu a posúva bod mrazu nahor (smerom k nule). Pri opakovanom dopĺňaní vodou môžete za pár sezón dosiahnuť stav, keď ochrana pred mrazom prestáva byť dostatočná. Vždy po doplnení overte koncentráciu refraktometrom a v prípade potreby doplňte koncentrátom.
Kde mám kúpiť ručnú pumpu na plnenie, ak ju nemám?
Pre jednorazové alebo príležitostné použitie (servis vlastného systému) je najlepší pomer cena/výkon jednoduchá ručná pumpa na plnenie solárnych systémov s nádržou 10–15 litrov. Inštalatéri, ktorí riešia viac zákaziek, ocenia verziu s manometrom priamo na pumpe, ktorý umožňuje sledovať tlak bez pohľadu na solárnu stanicu.
Záver – plnenie solárneho systému si zaslúži pozornosť
Plnenie solárneho okruhu nemrznúcou zmesou je síce jednorázová práca, ale jej dôsledky sprevádzajú systém celú jeho životnosť. Správna zmes, správna koncentrácia, čistá voda na riedenie, dôkladné odvzdušnenie a správne nastavený pracovný tlak – to sú faktory, ktoré rozhodujú o tom, či solárny systém spolahlivejšie pracuje 15 rokov alebo začne robiť problémy po prvej zime. Nešetrite čas na túto fázu inštalácie a nezanedbajte ani servisné kontroly raz za rok či dva – udržiavať systém v dobrej kondícii je podstatne lacnejšie než riešiť poruchy spôsobené opotrebovanou alebo znehodnotenou kvapalinou.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.
