Montáž solárneho systému krok za krokom – čo treba vedieť

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Montáž solárneho systému krok za krokom – kompletný praktický sprievodca

Rozhodli ste sa investovať do solárneho systému na ohrev vody – výborné rozhodnutie. Ale medzi tým, keď si kolektory priveziete domov, a tým, keď vám skutočne tečie teplá voda ohriata slnkom, je celý rad technických krokov, pri ktorých sa dá urobiť množstvo chýb. Nie všetky sú opraviteľné bez výrazných nákladov. V tomto článku vás prevediem celým procesom montáže – od prípravy strechy až po prvé spustenie – tak, ako to vyzerá v reálnej zákazkovej praxi. Bez skrášľovania, s konkrétnymi číslami a s upozorneniami na miesta, kde to ľudia najčastejšie pokazia.

Ak ste ešte vo fáze výberu zariadenia, pozrite si najprv náš článok Ako vybrať solárny systém na ohrev vody pre rodinný dom alebo Aký výkon solárnych kolektorov potrebujem pre môj dom – inštalácia dobre dimenzovaného systému je oveľa jednoduchšia a výsledok dlhodobo lepší.

Čo všetko si treba pripraviť ešte pred samotnou montážou

Skúsený inštalatér vie, že príprava tvorí dobrú polovicu úspechu. Zákazníci, ktorí si to nechajú na poslednú chvíľu, potom čakajú na materiál, narazia na komín, kde plánovali viesť potrubie, alebo zistia, že ich zásobník sa nezmestí tam, kde ho plánovali dať. Preto začnite nasledujúcimi krokmi.

Projektová dokumentácia a stavebné povolenie

Pre inštalácie, kde kolektory presahujú rovinu strechy (napríklad voľne stojace nosné konštrukcie alebo integrované kolektory nahrádzajúce strešnú krytinu), väčšinou potrebujete stavebné povolenie alebo aspoň ohlásenie stavby. Klasické kolektory namontované do roviny šikmej strechy na rodinnom dome väčšinou ohlásenie nevyžadujú – ale vždy si to overte na príslušnom stavebnom úrade, pretože to závisí od lokality a miestnych predpisov.

Pre kombináciu so sústavou ústredného kúrenia alebo pri zapojení do existujúceho kotlového okruhu môže byť potrebné aj vyjadrenie plynárenského podniku (ak pracujete v blízkosti plynového rozvodného systému) a v každom prípade platí, že tlakový systém s expanznou nádobou a poistným ventilom musí byť navrhnutý alebo aspoň skontrolovaný osobou s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Materiálový zoznam – čo musíte mať skôr, ako začnete

Pred montážou si pripravte kompletný zoznam materiálu. Chýbajúca drobnosť – napríklad tesnenie alebo správny typ kolena – vás môže zastaviť uprostred práce na hodiny. Typický zoznam pre dvojkolektorový gravitačný alebo nútenou cirkuláciou riadený systém pre 4-člennú domácnosť obsahuje:

Solárne kolektory (ploché alebo trubicové) – typicky 2 až 4 kusy, plocha 4–8 m²
Solárny zásobník teplej vody s dvojitou špirálou alebo so solárnym výmenníkom – objem spravidla 200–400 litrov
Solárna stanica (čerpadlová skupina) s obehový čerpadlom, prietokomerom, guľovými kohútmi a poistným ventilom
Expanzná nádoba pre solárny okruh – objem dimenzovať podľa obsahu systému a maximálnej prevádzkovej teploty (typicky 8–25 litrov)
Solárna nemrznúca kvapalina – zmes propylénglykolu a vody, koncentrácia podľa miestnych klimatických podmienok (pre SR štandardne –28 °C až –35 °C mrazuvzdornosť, teda cca 45–50 % glykolu)
Solárne potrubie – meď alebo flexibilné nerezové vlnovkové (corrugated) potrubie v nerezovom opláštení, priemer typicky 18 mm (3/4") alebo 22 mm (7/8") pri dlhších trasách
Tepelná izolácia potrubia – pre vonkajšie trasy UV-stabilná, minimálna hrúbka steny 25 mm pre potrubie DN 18
Nosná konštrukcia pre kolektory – kotvenie závisí od typu strechy
Solárny regulátor (diferenčný termostat) so snímačmi teploty kolektora a zásobníka
Pojistkový ventil nastavený na maximálny prevádzkový tlak systému (typicky 6 bar)
Odvzdušňovač – automatický alebo manuálny na najvyššom bode potrubia
Plniaca a vypúšťacia súprava (armatúry) pre napúšťanie solárnej kvapaliny

Krok 1 – Statické posúdenie strechy a príprava kotvenia

Solárny kolektor s nosnou konštrukciou váži typicky 35–55 kg na kus (ploché kolektory sú ťažšie, trubicové ľahšie). Dva kolektory s konštrukciou a potrubím predstavujú záťaž 80–130 kg. To samo o sebe je zvládnuteľné pre väčšinu bežných striech, ale musíte to kotvenie urobiť správne.

Kotvenie nesmie byť iba do strešného záklopia – kotvíte do krokiev alebo väzníc. Predtým, ako zavrtnete prvý skrutku, nájdite polohu krokiev. Môžete to urobiť magnetickým alebo elektronickým detektorom cez záklop, prípadne sa pozrite z podkrovia. Krokvy sú štandardne rozmiestené po 80–100 cm, takže pre typický dvojkolektor šírky 200 cm zvyčajne trafia minimálne dve krokvy.

Strešné háky sa montujú pod strešnú krytinu – zdvihnete krytinový prvok (škridlu, šindľ), podsuniete hák na záklop a priskrutkujete do krokvy minimálne dvomi skrutkami so závitom M8 alebo M10. Po utiahnutí hák skontrolujte na pohyb – nesmie sa kývať. Krytinu potom vráťte späť, prípadne upravte vyrezaním, ak hák vyčnieva. Väčšina výrobcov dodáva háky v rôznych výškach práve pre rôzne typy krytín – tenká betónová škridla, vysoká falcovaná škridla a plech majú každý iné riešenie.

Na háky sa potom navodia hliníkové profilové koľajnice (väčšinou 2 kusy na celú šírku kolektorového poľa), ku ktorým sa upínajú samotné kolektory pomocou upínacích konzôl.

Krok 2 – Montáž kolektorov na strechu

Pred vynesením kolektorov na strechu si celú prácu naplánujte. Ploché kolektory sú ťažké a rozmerné – typický kus má rozmery 200 × 100 cm a váhu 35–45 kg. Sám ich nevynesiete bezpečne. Minimálne dvaja ľudia sú nutnosť, pri väčšom počte kolektorov odporúčam troch.

Postup montáže kolektorov:

Navodte koľajnice na strešné háky a uistite sa, že sú vodorovné (aj na šikmej streche) pomocou vodováhy. Vzdialenosť koľajníc musí zodpovedať montážnym otvorom kolektora.
Kolektory preneste na strechu – najčastejšie cez okno podkrovia alebo cez rebríkovú cestu. Nikdy nevynášajte kolektor sám bez poistenia – pri páde je nebezpečný aj pre okolostojacich.
Kolektor položte na koľajnice a zaistite upínacími konzolami – každý kolektor musí byť upnutý aspoň na 4 miestach.
Prepojte kolektory medzi sebou – radenie môže byť sériové alebo paralelné. Paralelné zapojenie je pre väčšinu inštalácií výhodnejšie (vyrovnaný prietok, nižší tlak), ale vyžaduje správne vyváženie. Pre 2–3 kolektory je sériové zapojenie jednoduchšie a pri správnom dimenzovaní funkčné.
Namontujte odvzdušňovač na najvyšší bod kolektorového poľa – ten musí byť prístupný, pretože ho budete pri prvom napúšťaní a prípadne aj počas prevádzky potrebovať.

Krok 3 – Vedenie solárneho potrubia

Solárne potrubie spája kolektory na streche so zásobníkom v technickej miestnosti. Táto trasa je jedno z najdôležitejších rozhodnutí celej inštalácie, pretože ovplyvňuje tepelné straty, zložitosť montáže aj životnosť systému.

Výber materiálu potrubia

Máte v podstate dve možnosti: medené potrubie spájané tvrdou alebo mäkkou spájkou, alebo flexibilné vlnkové potrubie z nehrdzavejúcej ocele. Medené potrubie je lacnejšie a pri dobrých remeselníckych zručnostiach vydrží desaťročia, ale jeho montáž na ťažko prístupných trasách je náročná. Flexibilné nerezové vlnkovky sa oveľa ľahšie kladú cez stropy, cez podkrovie, cez prebíjané otvory – zavádzajú sa ako had a stačí ich ohnúť bez kolien. Cena je vyššia, ale ušetríte čas aj fitingy.

Pre solárne okruhy nikdy nepoužívajte:

Pozinkované potrubie – glykol na ne agresívne pôsobí
Štandardné PE-X alebo PVC potrubie – nie sú teplotne odolné (solárny okruh môže dosiahnuť 180–200 °C pri stagnácii)
Štandardné gumené hadice – rýchlo degradujú pri vysokých teplotách a UV žiarení

Dimenzovanie prierezu potrubia

Pre typický rezidenčný solárny systém s 2–4 kolektormi a prietokom 40–60 litrov/hodinu postačuje potrubie DN 18 (3/4"). Pri dlhejších trasách nad 15 metrov alebo pri väčšom počte kolektorov uvažujte o DN 22 (7/8"), aby ste udržali tlakovú stratu na prijateľnej úrovni – ideálne pod 0,5 bar na celý okruh. Tlaková strata závisí od dĺžky, prietoku a priemeru; pri pochybnostiach to počítajte alebo konzultujte.

Trasa potrubia a izolácia

Potrubie musí byť vyspádované smerom od kolektorov dole – minimálne 1–2 cm na meter – aby sa systém pri odstavení mohol správne odvzdušniť a aby pri stagnácii mohla para kondenzovať a tiecť naspäť. Ak máte trasu, kde je lokálny vrchol nevyhnutný, umiestnite tam automatický odvzdušňovač.

Vonkajšie časti trasy izolujte izoláciou odolnou voči UV žiareniu a vysokým teplotám – napríklad Armaflex HT alebo ekvivalent. Hrúbka steny izolácie by mala byť minimálne rovnaká ako vonkajší priemer potrubia (pravidlo 1:1). Pre DN 18 teda aspoň 18 mm stenu, radšej 25 mm. Vnútorné časti vedené cez nevykurovaný pôjd, suterén alebo technickú miestnosť izolujte klasickou kaučukovou alebo minerálnou izoláciou – tam UV-stabilita nie je nutná.

Krok 4 – Inštalácia zásobníka a solárnej stanice

Solárny zásobník je srdcom celého systému. Väčšina moderných zásobníkov pre solárne systémy má dve výmenníkové špirály – spodnú pre solárny okruh (kolektor) a hornú pre dohrev (kotol, tepelné čerpadlo). Niektoré zásobníky majú hladký plášť a externý výmenník v solárnom okruhu.

Umiestnenie zásobníka

Zásobník umiestňujte čo najbližšie k miestam odberu teplej vody, aby boli distribučné straty minimálne. Ideálne je technická miestnosť s dobrou dostupnosťou pre servis. Zásobník musí stáť na pevnej podlahe – 400-litrový zásobník plný vody váži cca 450–500 kg. Skontrolujte únosnosť podlahy, ak je to podlaha nad suterénom alebo stropná konštrukcia.

Zásobník musí byť prístupný pre kontrolu poistného ventilu, anódovej tyče a prípojky. Minimálna vzdialenosť od steny aspoň 30 cm na strane anódy – anódu je potrebné pravidelne kontrolovať a meniť (zvyčajne každé 2–4 roky v závislosti od kvality vody).

Solárna čerpadlová stanica (solárna stanica)

Solárna stanica je kompaktná zostava obsahujúca obehové čerpadlo, prietokomer, poistný ventil, guľové kohouty, odvzdušňovač a teplotné snímače. Montuje sa na potrubie solárneho okruhu – na spiatočku (studená strana kolektora). Väčšina staníc je vopred zmontovaná a vyžaduje len napojenie na potrubie a elektrické zapojenie čerpadla a regulátora.

Pripojenie zásobníka k solare aj k dohrevu

Solárna špirála zásobníka sa nachádza v dolnej tretine nádoby – prívod (horúca zo solárneho okruhu) sa napája zhora, spiatočka (studená do kolektora) zdola. Horná špirála alebo elektrická tyč slúži na dohrev kotlom alebo elektrikou. Dbajte na správne namontovanie snímačov teploty do ponorných puzdier zásobníka – jeden by mal byť na výstupe kolektora (alebo v spiatočke blízko zásobníka), druhý v dolnej časti zásobníka kde meria teplotu akumulovanú v zásobníku.

Ak kombinujete solárny systém s plynovým alebo tepelným čerpadlovým kotlom, pozrite si náš samostatný článok Solárny systém v kombinácii s kotlom alebo tepelným čerpadlom, kde sú detailne popísané hydraulické schémy pre rôzne situácie.

Krok 5 – Inštalácia expanznej nádoby a poistného ventilu

Expanzná nádoba je pre bezpečnosť a správnu funkciu solárneho systému kľúčová – a zároveň je to komponent, ktorý sa v praxi najčastejšie podceňuje alebo nesprávne dimenzuje.

Prečo je expanzná nádoba v solárnom systéme kritická

Nemrznúca kvapalina sa pri ohreve rozťahuje – typicky o 5–8 % pri teplotách do 100 °C. Pri stagnácii (keď zásobník dosiahne maximálnu teplotu a systém prestane odvádzať teplo) môžu teploty v kolektore vzrásť na 150–200 °C a kvapalina začne vrieť a tvoriť paru. Expanzná nádoba musí pojať objem tejto pary, aby sa tlak v systéme nezvýšil nad hodnotu poistného ventilu.

Objem expanznej nádoby sa vypočíta zo vzorca, ktorý zohľadňuje obsah celého systému (kolektory + potrubie + výmenník), expanzný koeficient kvapaliny a predbežný tlak nádoby. Pre typický systém s 2 kolektormi, objemom okruhu cca 6–10 litrov a prietokovým tlakom 2–3 bar vychádza objem expanznej nádoby na 10–18 litrov. Vždy používajte expanznú nádobu určenú pre solárne systémy – má membránu odolnú voči glykolovej kvapaline pri vysokých teplotách. Bežná topeniarska expanzná nádoba na to nestačí!

Poistný ventil

Poistný ventil nastavte na hodnotu maximálneho prevádzkového tlaku systému – typicky 6 bar. Montuje sa na výstup z kolektora (horúca strana) alebo priamo pri solárnej stanici. Výfuk poistného ventilu musí byť zvedený do dreničky, nie smerom na elektrické zariadenia. Pri každej revízii skontrolujte, že ventil nie je zakorenený – stlačte ručne rukoväť (ak ju má), aby ste overili, že sa otvorí.

Krok 6 – Napúšťanie a odvzdušňovanie systému

Napúšťanie solárneho okruhu glykolovou kvapalinou je moment, kde pri nesprávnom postupe môžete stráviť hodiny odstraňovaním vzduchových kolón. Robte to správne hneď od začiatku.

Príprava glykolovej kvapaliny

Solárnu kvapalinu pripravíte zmiešaním propylénglykolu a destilovanej alebo mäkkej vody. Pre SR a podmienky strednej Európy platí pravidlo: mrazuvzdornosť aspoň na –28 °C, čo zodpovedá koncentrácii propylénglykolu cca 40–45 %. Vyšší podiel glykolu (50 % a viac) síce zvyšuje mrazuvzdornosť, ale znižuje tepelnú kapacitu kvapaliny a zvyšuje jej viskozitu – čerpadlo musí pracovať tvrdšie. Koncentráciu vždy overujte refraktometrom, nie len podľa objemového pomerného výpočtu.

Celkový potrebný objem kvapaliny = objem kolektorov + objem potrubia + objem výmenníka v zásobníku + objem expanznej nádoby (do predtlaku) + rezerva cca 10 %. Pre typický dvojkolektor systém vychádza táto hodnota na 10–15 litrov hotovej zmesi.

Postup napúšťania

Napúšťanie realizujte pomocou elektrickej plniacej pumpy s nádržkou. Postup je nasledovný:

Uzavrieť poistný ventil (ak sa dá) alebo viesť výfuk do nádoby
Otvoriť všetky odvzdušňovače v systéme – na kolektore, na stanici, na najvyšších bodoch potrubia
Plniaci adapték zapojiť na vypúšťací/plniaci ventil solárnej stanice (väčšina staníc má dvojicu – jeden pre plnenie, druhý pre vypúšťanie)
Čerpať kvapalinu zdola nahor – začína od zásobníka smerom ku kolektoru
Keď z odvzdušňovačov prestane vychádzať vzduch a vytečie kvapalina, odvzdušňovač uzavrieť
Po naplnení systém prepláchnuť (preháňať kvapalinu čerpadlom minimálne 15–20 minút) za súčasného otvárania odvzdušňovačov – vzduch sa zachytáva v záhyboch potrubia a vychádza postupne
Nastaviť prevádzkový tlak systému v studenom stave na 1,0–1,5 bar (podľa výšky kolektorov nad stanicou a odporúčania výrobcu)

Krok 7 – Zapojenie regulátora a elektrická inštalácia

Diferenčný regulátor (solárna regulácia) je mozog celého systému. Porovnáva teplotu na kolektore a teplotu v zásobníku. Keď je kolektor teplejší o nastavený rozdiel (typicky 5–8 °C), zapne obehové čerpadlo. Keď rozdiel klesne pod 2–3 °C alebo zásobník dosiahne maximálnu teplotu, čerpadlo vypne.

Snímače teploty

Správne umiestnenie snímačov je kľúčové. Snímač kolektora sa väčšinou montuje do špeciálneho konektora na výstupe z kolektora (alebo do zadnej strany kolektora do snímacieho puzdra) a musí byť tepelne izolovaný od okolia – ak ho zanecháte v prúde vzduchu, bude merať teplotu vzduchu, nie kolektora. Snímač zásobníka sa zasúva do ponorného puzdra v dolnej štvrtine zásobníka.

Elektrická inštalácia regulátora a čerpadla musí byť zhotovená elektrikárom alebo osobou s elektrikárskym oprávnením. Regulátor sa napája z 230 V siete a ovláda čerpadlo cez reléový výstup. Solárne čerpadlá sú spravidla jednofázové, príkon 15–80 W podľa veľkosti.

Krok 8 – Uvedenie do prevádzky a prvá kontrola

Po dokončení inštalácie nasleduje fáza uvedenia do prevádzky, ktorá sama o sebe zaberá dostatočnú pozornosť – preto jej venujeme aj samostatný článok Ako nastaviť a uviesť solárny systém do prevádzky, kde nájdete detaily o nastavovaní regulátora, kalibrácii snímačov a prvých testovacích cykloch.

Tu zhrnieme základné kontrolné kroky pri uvedení do prevádzky:

Vizuálna kontrola celej inštalácie – žiadne voľné spojenia, všetky fitingy dotiahnuté, izolácia správne nainštalovaná
Kontrola tlaku v studenom stave – malo by byť 1,0–1,5 bar, v lete po ohrevu stúpne na 2,5–4 bar (normálne)
Nastavenie prietoku na prietokomernom regulátore solárnej stanice – pre ploché kolektory sa odporúča 30–50 l/hod. na m² plochy kolektora, pre trubicové kolektory 20–40 l/hod. na m²
Test regulátora – ručne spustite čerpadlo, skontrolujte, že kvapalina prúdi správnym smerom (horúca strana zo zásobníka k zásobníku, studená od zásobníka ku kolektoru)
Kontrola poistného ventilu – uistite sa, že výfuk je správne zvedený
Kontrola elektrického zapojenia – teplotné snímače správne zapojené, čerpadlo reaguje na regulátor
Test pri slnečnom počasí – nechajte systém bežať a sledujte, či teplota v zásobníku rastie; bežný systém pri plnom slnku ohrieva zásobník 200 l o cca 20–30 °C za 4–6 hodín

Bezpečnosť počas montáže – čo nemôžete podceniť

Práca na streche patrí medzi najrizikovejšie stavebné práce. Každý rok dochádza k vážnym úrazom pri páde zo strechy, a to aj u skúsených pracovníkov. Niekoľko pravidiel, od ktorých niet výnimky:

Vždy používajte osobné ochranné prostriedky proti pádu – lano, sedací postroj, kotviaci bod na streche
Nikdy nepracujte na mokrej alebo zamrznutej streche
Rebríky musia byť zaistené a mať minimálne 1 m presah nad okraj strechy
Materiál na streche zaistite proti skĺznutiu aj vtedy, keď ho na chvíľu odložíte
Elektrické práce vždy realizujte pri odpojenom istení
Nemrznúca kvapalina (propylénglykol) je vo vysokých koncentráciách mierne dráždivá – pri plnení systému používajte ochranné rukavice

Typické chyby pri amatérskej montáži – z praxe

Za roky práce v teréne som videl opakujúce sa chyby, ktoré sa objavujú prakticky v každej druhej amatérskej inštalácii. Vymenúvam ich, aby ste sa im vyhli:

Nesprávna orientácia kolektorov. Kolektory namontované na západ alebo nespávne naklonené (menej ako 20° alebo viac ako 60°) môžu stratiť 20–40 % ročného výnosu. Pre SR je optimálna orientácia juh ±20°, sklon 35–45°.
Nedostatočná izolácia vonkajšieho potrubia. Neizolované 10 metrov vonkajšieho potrubia môže spôsobiť tepelné straty ekvivalentné 10–15 % ročnej produkcie systému.
Zámena prívodu a spiatočky. Kolektory sú prepojené opačne – čerpadlo pumpuje kvapalinu nesprávnym smerom, zásobník sa neohrieva. Bežná chyba pri nekontrolovaní smeru prietoku pri uvedení do prevádzky.
Chýbajúci alebo poddimenzovaný odvzdušňovač. Vzduch v kolektorovom poli spôsobuje klepot a vibrácie čerpadla, znižuje prietok a v extrémnom prípade vedie k lokálnemu prehriatiu.
Zlá expanzná nádoba – buď príliš malá, alebo nevhodná pre solárne aplikácie. Topeniarska expanzná nádoba bez glykolu-odolnej membrány sa po jednej sezóne začne rozpadať.
Snímač kolektora nechránený pred vplyvom vonkajšieho vzduchu. Regulátor dostáva skreslené hodnoty a čerpadlo beží alebo nbeží v nevhodnom čase.
Voda namiesto glykolu. Nie je to vtip – niekoľkokrát som videl systém naplnený pitnou vodou. Prvá zima zničí kolektory.

Kedy treba profesionálneho inštalatéra a kedy to zvládne šikovný majster

Nie každý krok musí robiť certifikovaný odborník. Šikovný domáci majster s technickými skúsenosťami zvládne montáž nosnej konštrukcie, vedenie potrubia, izoláciu a inštaláciu zásobníka. To, čo by mal vždy robiť odborník:

Elektrickú inštaláciu a zapojenie regulátora (elektrikár)
Statické posúdenie strechy, ak sú pochybnosti o nosnosti
Dimenzovanie expanznej nádoby a hydrauliku systému (inštalatér s odbornou spôsobilosťou na tlakové zariadenia)
Uvedenie do prevádzky a záverečnú revíziu – mnohí výrobcovia to vyžadujú pre zachovanie záruky

Pamätajte tiež, že pre niektoré dotačné schémy (napríklad štátne príspevky na obnoviteľné zdroje energie) je podmienkou montáž certifikovaným inštalatérom a kolektory so certifikátom Solar Keymark alebo ekvivalentom.

Ak nie ste istí, aký typ kolektora pre váš dom zvoliť, prečítajte si článok Ploché vs. trubicové solárne kolektory – ktorý typ sa oplatí viac – pomôže vám rozhodnutie urobiť pred nákupom, nie po ňom.

Solárne systémy a zásobníky vhodné pre inštalácie popísané v tomto článku nájdete v kategórii Solárne systémy na atria.sk, kde sú dostupné kompletné sady aj jednotlivé komponenty.

Časté otázky (FAQ)

Môžem namontovať solárny systém sám bez odborníka?

Mechanickú montáž (konštrukcia, potrubie, zásobník) zvládne šikovný domáci majster so základnými inštalatérskymi znalosťami. Elektrickú inštaláciu musí realizovať elektrikár. Dimenzovanie expanznej nádoby a tlakové skúšky by mal zrealizovať alebo aspoň skontrolovať inštalatér s odbornou spôsobilosťou. Pre zachovanie záruky na zariadenia a pre účely prípadných dotácií je väčšinou nutná montáž certifikovaným inštalatérom – overte si podmienky u výrobcu a u poskytovateľa prípadnej dotácie.

Ako dlho trvá montáž solárneho systému pre rodinný dom?

Profil skúsený dvojčlenný tím zvládne štandardnú inštaláciu (2–3 kolektory, zásobník 300 l, bežná trasa potrubia) za 1,5 až 2 pracovné dni. Amatérska montáž s prvotným zoznamovaním sa s komponentmi, zberom materiálu a prípadnými komplikáciami trvá 3–5 dní. Počítajte aj s časom na schnutie tesnidiel, skúšobné napúšťanie a prvé odlaďovanie regulátora.

Aký tlak má mať solárny systém v prevádzke?

V studenom stave (pred zahriatím, ráno) by mal byť tlak 1,0–1,5 bar. Počas prevádzky za slnečného dňa stúpa na 2,5–4,0 bar – to je normálne a expanzná nádoba je na to dimenzovaná. Ak tlak v prevádzke pravidelne dosahuje hodnotu poistného ventilu (6 bar) a ventil vypúšťa kvapalinu, je expanzná nádoba buď príliš malá, alebo má poškodená membránu. Ak je tlak v studenom stave nulový alebo klesá pod 0,5 bar, systém pravdepodobne má únik.

Čo sa stane so systémom, keď dlhší čas nie som doma (leto, dovolenka)?

Toto je jeden z najdôležitejších praktických problémov solárnych systémov. Pri plnom slnku a prázdnom dome zásobník dosiahne maximálnu teplotu a systém vstupuje do stagnácie – kvapalina v kolektore sa môže začať variť. Kvalitné systémy so správne dimenzovanou expanznou nádobou a poistným ventilom to zvládnu bezpečne opakovaní bez poškodenia. Stagnácia je ale záťaž pre glykolovú kvapalinu a tesnenia – po sezóne so opakovanou stagnáciou skontrolujte pH a koncentráciu glykolu. Niektoré regulátory majú funkciu "ochrany zásobníka pred prehriatím" – čerpadlo sa spustí v noci a odvádza teplo. To je elegantné riešenie, ale počas absencie obyvateľov skôr odporúčam solárny systém kryť zakrytím kolektorov špeciálnou plachtou alebo manuálne vypnúť čerpadlo (zásobník si aj tak udrží teplo niekoľko dní).

Dá sa solárny systém namontovať aj na plochú strechu alebo na terén?

Áno, a v niektorých prípadoch je to dokonca výhodnejšie – na plochej streche môžete optimalizovať uhol naklonenia bez obmedzení šikmou strechou. Používajú sa špeciálne stojacé konštruk

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.