Montáž solárnych kolektorov na strechu – postup a požiadavky
Montáž solárnych kolektorov na strechu – kompletný postup a technické požiadavky
Montáž solárnych kolektorov na strechu je proces, ktorý má svoje pevné pravidlá a technické požiadavky. Nestačí len kúpiť kolektory a pripojiť ich k zásobníku – správna inštalácia rozhoduje o tom, či systém bude dosahovať predpokladaný výkon, či vám vydrží bez problémov dvadsať rokov, alebo či začnete riešiť úniky, prehrievanie a statické poruchy konštrukcie po prvej ťažšej zime. V tejto príručke prechádzame celý proces od obhliadky strechy až po prvý nátop systému, vrátane konkrétnych čísel, rozmerov a vecí, na ktoré inštalatéri pri zákazkách narážajú znovu a znovu.
Prípravná fáza – čo treba zistiť ešte pred kúpou kolektorov
Väčšina problémov pri inštalácii solárnych kolektorov nevzniká pri samotnej montáži, ale oveľa skôr – pri nedostatočnej príprave. Prehliadka strechy, statický posudok a správny výber kotevného systému sú kroky, ktoré rozhodujú o bezpečnosti celej inštalácie.
Statika strechy a jej únosnosť
Plochý solárny kolektor s rozmermi okolo 2,0 × 1,0 m má hmotnosť typicky 35 – 50 kg. Pridajte k tomu montážnu konštrukciu (12 – 20 kg na kolektor), prípadné zaťaženie snehom (v horských oblastiach Slovenska až 200 kg/m²) a hydraulické vedenie s teplonosnou kvapalinou. Pri inštalácii dvoch kolektorov hovoríme o celkovom zaťažení 120 – 180 kg sústredenom na relatívne malú plochu.
Pre šikmé strechy s krytinou z betónových alebo pálenej keramickej škridly je kľúčové skontrolovať stav krokvovej konštrukcie – najmä u domov starších ako 30 rokov. Krokvy, ktoré vykazujú biologické napadnutie, prasknutia alebo nadmerné priehyby, nie sú vhodné pre priame kotevné háky. V praxi sa pri zákazkách v obciach so staršou zástavbou stáva, že statik odporučí vymeniť minimálne 2 – 3 krokvy pred samotnou montážou. Toto treba riešiť vopred, nie pri inštalácii.
Pre ploché strechy je situácia iná – tam sa väčšinou používajú voľne stojace konštrukcie s balastovým zaťažením (kamenivo alebo betónové prvky), takže do strešnej konštrukcie sa zasahuje minimálne. Avšak aj tu treba posúdiť celkové zaťaženie strechy, keďže balastové prvky pre sadu dvoch kolektorov môžu vážiť 200 – 400 kg.
Orientácia a sklon strechy
Ideálna orientácia kolektorov je na juh, s toleranciou ±30° (teda juhozápad alebo juhovýchod sú stále akceptovateľné). Sklon by mal byť medzi 30° a 50° pre celoročnú prevádzku, prípadne 50 – 60° pre systémy navrhnuté predovšetkým na zimné vykurovanie. Viac o tejto téme nájdete v článku Sklon a orientácia kolektora – ako maximalizovať výnos energie v tomto Vedomostnom centre.
Ak strecha nie je orientovaná ideálne, existujú dve možnosti: použiť naklápaciu konštrukciu (na plochej streche alebo pri montáži na fasádu) alebo kompenzovať nevýhodný azimut väčšou plochou kolektorov. Z praxe vieme, že odchýlka 30° od juhu znižuje ročný výnos o 5 – 10 %, čo je v mnohých prípadoch stále ekonomicky prijateľné.
Tienenie – kritický faktor, ktorý sa podceňuje
Priľahlé stromy, komíny, antény, iné časti strechy alebo susedné budovy môžu výrazne znížiť výkon kolektorov. Dokonca aj čiastočné tienenie 10 – 15 % plochy kolektora môže znížiť celkový výkon systému o 30 – 40 %, pretože kolektor pracuje ako celok. Pri výbere miesta montáže preto vždy treba vyhodnocovať situáciu v čase zimného slnovratu (21. december), kedy je slnko najnižšie nad obzorom – práve vtedy je tienenie najvýraznejšie. Predbežnú analýzu tienenia dnes umožňujú rôzne softvérové nástroje (napr. PVsyst, Solmetric SunEye).
Typy montážnych konštrukcií pre rôzne typy striech
Výber správneho kotevného a montážneho systému závisí od typu strechy. Existujú tri základné situácie: šikmá strecha s krytinou, plochá strecha a montáž na fasádu (menej časté, ale prípadovo zaujímavé).
Montáž na šikmú strechu – systém hákov a koľajníc
Najčastejšia situácia pri rodinných domoch. Postup je nasledovný: do krokvovej konštrukcie sa skrutkujú špeciálne kotevné háky (tzv. falzháky alebo prechodové háky) s EPDM tesnením. Háky prechádzajú pod škridlu – odstraňuje sa len jedna škridla v mieste kotvy, pričom háok je navrhnutý tak, aby škridla mohla byť vrátená späť bez nutnosti rezania. Na háky sa nasadzujú hliníkové koľajnice (profily) v dvoch radoch – jeden v hornej a jeden v dolnej časti kolektora. Kolektory sa potom do koľajníc kliknú alebo zaskrutkujú pomocou svoriek.
Minimálne kotevné háky: pre kolektor s rozmermi 2,0 × 1,0 m minimálne 4 háky (2 horné, 2 spodné), ideálne 6 hákov pre lepšiu distribúciu zaťaženia. Vzdialosť hákov od seba po dĺžke koľajnice: maximálne 1,5 m. Háky musia byť ukotvené vždy do krokvy, nie len do latovanie – latovanie nie je nosným prvkom pre kolektory.
Dôležitý detail: koľajnice musia mať dilatačné medzery – hliník pri teplotnom rozpätí -20 °C až +80 °C (prázdny kolektor pri stagnácii môže dosiahnuť aj viac) sa výrazne rozťahuje. Na 4 metroch koľajnice je teplotná dilatácia až 8 mm. Bez dilatačnej medzery dochádza k deformácii koľajnice alebo k uvoľneniu svoriek.
Montáž na plochú strechu – voľne stojace konštrukcie
Na plochej streche sa používajú hliníkové alebo oceľové rámy s nastaviteľným sklonom, typicky 30 – 45°. Rám je buď ukotvený do strešnej vrstvy (priebežné kotvy cez hydroizoláciu, čo vyžaduje starostlivé utesnenie) alebo voľne stojaci a zaťažený balastovým materiálom. Voľne stojaci systém je drahší na materiál (váhové prvky), ale nezasahuje do hydroizolácie, čo je dôležité pri flat-roof konštrukciách s fóliovou alebo asfaltovou izoláciou.
Minimálna hmotnosť balastu závisí od lokality a výšky budovy. Pre Slovensko (návrhová rýchlosť vetra podľa STN EN 1991-1-4 typicky 25 – 30 m/s) a inštaláciu vo výške do 10 m platí orientačné pravidlo 25 – 40 kg balastu na bežný meter koľajnice. Pre výšky nad 20 m a exponované lokality (horské oblasti) je nutný statický výpočet.
Integrácia do strechy (in-roof systémy)
In-roof systémy, kde kolektory priamo nahrádzajú časť strešnej krytiny, sú esteticky najpríťažlivejšie, ale aj technicky najnáročnejšie. Vyžadujú špeciálne lišty a lemy, ktoré zabezpečia vodotesnosť prechodu medzi krytinou a rámom kolektora. Pri starších inštaláciách (10+ rokov) sa stávajú in-roof systémy zdrojom netesností – nie kvôli samotným kolektorom, ale kvôli degradácii tesniacich elementov. Pre bežnú inštaláciu na rodinnom dome odporúčame štandardné on-roof systémy (naložené na strechu) ako spoľahlivejšiu a ľahšie servisovateľnú alternatívu.
Postup montáže krok za krokom
V nasledujúcich krokoch popisujeme postup pre najbežnejšiu situáciu – montáž dvoch plochých kolektorov na šikmú strechu škridlovú, sklon 35 – 45°, orientácia juh, rodinný dom.
Krok 1: Vytýčenie polohy a príprava krokvovej konštrukcie
Najprv sa z pôdorysu alebo priamou meraním na streche určí poloha krokiev v mieste plánovanej inštalácie. Krokvy sa spravidla nachádzajú v rozstupe 80 – 120 cm. Poloha kolektorov sa navrhuje tak, aby kotevné háky padali vždy na krokvy – nie medzi ne. Pre dva kolektory vedľa seba (celková šírka cca 2,2 m) to znamená, že potrebujeme minimálne 3 krokvy v oblasti inštalácie.
Na podkroví sa krokvy preznačia – pomocou vrtáku sa z podkrovia vyvŕtajú malé orientačné diery cez strešnú dosku alebo priamo cez latekovanie, aby bola ich poloha viditeľná zvonka. Potom sa na streche vyznačia polohové body hákov pomocou šnúry alebo hliníkovej latky – horizontálu koľajníc treba dodržať s presnosťou ±5 mm, inak kolektor nebude ležať rovno.
Krok 2: Inštalácia kotevných hákov
V mieste každého háka sa zdvihne škridla (nie odstraňuje – len nadzdvihne), pod ňu sa vsunie hák tak, aby jeho základňa ležala na krokvích. Hák sa utiahne skrutkou M10 alebo M12 do krokvy – moment uťahovania závisí od výrobcu, typicky 25 – 35 Nm. Tesniaci EPDM podložok pod základňou háka musí byť správne stlačený (nie pretiahnutý). Po osadení háka sa škridla vráti späť – v mieste háka sa môže jemne prispôsobiť (nie rezať, ak to umožňuje tvar škridly).
Celkový počet hákov pre dve kolektory: minimálne 8 kusov (4 na kolektor). V praxi inštalatéri pri väčších kolektoroch (2,3 × 1,1 m) používajú 6 hákov na kolektor pre istotu, najmä v oblastiach s vysokým zaťažením snehom alebo vetrom.
Krok 3: Montáž koľajníc
Hliníkové koľajnice sa nasadzujú na háky a fixujú maticami. Pred finálnym utiahnutím sa koľajnice zrovnajú do roviny – kontrolujeme horizontálnosť vodováhou (tolerancia max. ±3 mm na celej dĺžke) aj rovnobežnosť oboch koľajníc navzájom. Rozstup koľajníc musí zodpovedať dokumentácii výrobcu kolektora (typicky 850 – 950 mm pre kolektory s výškou 1 m).
Dilatačné medzery: koľajnice sa nespájajú natvrdo – v spojoch (ak je koľajnica dlhá a skladá sa z viacerých kusov) sa nechá vôľa 5 – 8 mm na tepelnú dilatáciu. Spoj sa prekryje spojovacím prvkom alebo skĺbením, ktoré umožňuje pohyb.
Krok 4: Osadenie kolektorov
Kolektory sú väčšinou ťažké (35 – 50 kg jeden kus) a na šikmej streche je ich manipulácia fyzicky náročná a potenciálne nebezpečná. Vždy treba pracovať minimálne v dvoch ľuďoch, ideálne traja – dvaja na streche, jeden podáva. Kolektory sa zdvíhajú pozdĺž strechy (nie kolmo), aby sa minimalizovalo riziko pádu.
Kolektor sa nasadí do koľajníc zhora, pričom sa zaháčne do spodnej koľajnice a potom pritlačí do hornej. Svorky (zvyčajne v počte 2 – 4 na kolektor) sa zasunú do koľajnice a utiahnu tak, aby pevne fixovali kolektor bez deformácie rámu. Moment utiahnutia svoriek je spravidla 8 – 12 Nm – predpísaný výrobcom a musí sa dodržať, pretože pretiahnuté svorky môžu deformovať hliníkový rám kolektora.
Medzi kolektormi sa nechá minimálne 5 – 10 mm medzera pre tepelnú dilatáciu rámu. Kolektory sa nesmú navzájom dotýkať.
Krok 5: Hydraulické zapojenie kolektorov
Plochý kolektor má spravidla dva prípojky – vstup a výstup teplonosnej kvapaliny. Prípojky bývajú v priemere 22 mm (Cu alebo nerezové, typ závit G3/4). Kolektory sa zapájajú sériovo (jeden za druhým) alebo paralelne. Pre 2 – 4 kolektory je štandardom sériové zapojenie. Pre 5 a viac kolektorov sa prechádza na paralelné zapojenie alebo kombináciu (série v paralelných vetvách), aby sa zachoval optimálny prietok a minimalizoval tlakový spád.
Prepojenie medzi kolektormi: na streche sa používajú nerezové vlnovcové hadice alebo medené potrubie s tvarovkami. Nerezové vlnovce sú praktickejšie (odolnosť voči vibráciám a dilatácii, ľahká manipulácia na šikmej streche), medené potrubie je trvanlivejšie pri dlhodobej prevádzke. Všetky spoje musia byť hermetické – tlak v primárnom okruhu je typicky 2 – 4 bary, pri stagnácii môže stúpnuť aj vyššie.
Prívodné a spiatočné potrubie z kolektorov na streche musí byť izolované – minimálna hrúbka izolácie 25 mm (Armaflex alebo podobný materiál odolný UV žiareniu a teplotám do 150 °C). Bez izolácie sú tepelné straty v potrubí v letných mesiacoch enormné a počas zimných nocí hrozí zamrznutie okraja potrubnej trasy. Izolácia na streche (vystavená UV) musí mať UV-stabilný plášť alebo byť chránená hliníkovou fóliou.
Hydraulická schéma primárneho okruhu
Primárny okruh solárneho systému pozostáva z kolektorov, expanznej nádoby, čerpadlovej skupiny, regulátora a zásobníka s výmenníkom tepla. Každý z týchto prvkov musí byť správne dimenzovaný a zapojený.
Expanzná nádoba – dimenzia a umiestnenie
Expanzná nádoba (tlaková membrána) je povinnou súčasťou každého uzavretého solárneho systému. Kompenzuje nárast objemu teplonosnej kvapaliny pri zahriatí a absorbuje tlakové rázy pri stagnácii. Pre 2 kolektory s plochou cca 4 m² a objem primárneho okruhu (potrubie + kolektory) okolo 8 – 12 litrov je štandardná expanzná nádoba s objemom 18 – 25 litrov. Predtlak nádoby sa nastavuje na hodnotu statického tlaku systému (výška od nádoby ku kolektoru × 0,1 baru + 0,5 baru).
Expanzná nádoba musí byť na spiatočnom (studenom) potrubí, nie na prívodnom. Teplota v prívodnom potrubí môže pri stagnácii dosiahnuť 170 – 200 °C, čo by poškodilo membránu bežnej expanznej nádoby. Pre solárne systémy vždy používajte expanzné nádoby špeciálne určené pre solárne aplikácie (odolnosť membrány do 150 °C).
Teplonosná kvapalina – výber a plnenie
V primárnom okruhu sa nepoužíva čistá voda, ale zmes vody a propylénglykolu (nezávadný pre potravinárske aplikácie, prípadne etylenglykol pri čisto technickom systéme). Štandardná zmes pre slovenské podmienky: 40 % glykolu a 60 % vody, čo poskytuje ochranu pred zamrznutím do -20 °C. Pre horské oblasti (Tatry, Orava) sa odporúča 50 % glykolu – ochrana do -30 °C.
Nikdy nepoužívajte automobilový nemrznúci prostriedok – ten obsahuje korózne inhibítory nevhodné pre medené potrubie a hliníkové kolektory. Vždy používajte solárny propylénglykol certifikovaný pre solárne systémy.
Plnenie systému: pred nátopom sa systém oplachuje čistou vodou (vyplaví sa nečistoty a zvyšky toku po spájkovaní). Potom sa naplní pripravenou zmesou glykolu. Plnenie sa vykonáva čerpadlom zo spodnej časti systému, vzduch sa odvzdušňuje cez odvzdušňovacie ventily. Prevádzkový tlak v naplnenom systéme: 1,5 – 2,5 baru (kontrolovať tlakovým meračom).
Tlaková skúška a uvedenie do prevádzky
Po naplnení a odvzdušnení systému sa vykoná tlaková skúška – systém sa pretlakuje na 1,5-násobok prevádzkového tlaku (typicky 3,5 – 4 bary) a tento tlak sa udržiava 30 minút. Počas skúšky sa kontrolujú všetky spoje – vizuálne aj rukom (mokré miesta). Akýkoľvek únik sa okamžite odstraňuje pred spustením systému.
Po úspešnej tlakovej skúške sa systém uvádza do prevádzky – zapnutím solárneho regulátora a čerpadlovej skupiny. Pri prvej prevádzke je normálne, že regulátor niekoľko minút neaktivuje čerpadlo – teplota na kolektore musí byť vyššia ako teplota spodnej časti zásobníka o nastavenú diferenciu (typicky 5 – 8 °C). V letných mesiacoch sa prvé spustenie deje prakticky okamžite po naplnení, v zime môže trvať aj hodiny.
Výber správneho kolektora pre vašu strechu
Pri plánovaní montáže je dôležité zvoliť kolektor, ktorý zodpovedá podmienkam vašej strechy a klimatickej lokalite. Pre bežnú inštaláciu na rodinnom dome odporúčame zvážiť Solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom – ide o robustný produkt s hliníkovým absorbérom a medenenými trubkami, ktorý kombinuje dobrú účinnosť s príznivou cenou a je vhodný pre väčšinu lokality na Slovensku.
Ak vaša lokalita trpí častým tienením, hmlistými podmienkami alebo máte strechu orientovanú mierne od juhu, vhodnejšou voľbou môže byť Solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom. Antireflexná vrstva na skle znižuje odraz svetla (z bežných 8 – 12 % na 2 – 4 %), čím kolektor získa viac energie pri nízkych uhloch dopadu slnka – v ráno, večer a pri difúznom žiarení. Pri porovnaní oboch typov vám pomôže článok Štruktúrované vs. antireflexné sklo kolektora – aký je rozdiel v tomto Vedomostnom centre.
O tom, koľko kolektorov na strechu potrebujete, sa dočítate v článku Rozmery a plocha kolektorov – koľko kusov potrebujem. Ako orientačné číslo platí: pre prípravu teplej úžitkovej vody pre 4-člennú rodinu sú dostačujúce 2 kolektory s plochou cca 4 – 5 m², pre kombináciu TÚV a solárneho pritopovania 3 – 5 kolektorov.
Bezpečnosť pri montáži na streche
Práca na streche je riziková činnosť. Slovenská legislatíva (NV SR 396/2006 Z.z. o bezpečnosti pri práci vo výškach) vyžaduje použitie osobných ochranných prostriedkov pri práci vo výškach nad 1,5 m. Pri montáži kolektorov to v praxi znamená:
- Postroj a istiacu lanom uchyteným k pevnému bodu (komín, strešný hák) vždy, keď pracujete na sklone väčšom ako 15°
- Strešné lešenie alebo strešný rebrík pri pohybe po krehkých krytinách (vláknocementové šablóny, ľahké betónové škridly)
- Ochranné okuliare pri vŕtaní a skrutkovaní nad hlavou
- Pevná pracovná obuv s protišmykovou podrážkou
- Nikdy nepracujte sami – vždy minimálne dvaja ľudia
- Nepracujte pri vetre nad 8 m/s (citeľný vietor) a nikdy pri daždi alebo mokrej streche
Odporúčame montáž nechať na certifikovaného inštalatéra solárnych systémov, najmä ak ide o strechu s viac ako 30° sklonom alebo nadmorskú výšku väčšiu ako 700 m n.m., kde sú podmienky fyzicky náročnejšie. Niektoré výrobky majú taktiež podmienku odbornej montáže pre uznanie záruky.
Revízia a dlhodobá údržba systému
Po inštalácii nie je práca hotová – solárny systém si vyžaduje pravidelnú kontrolu, aby si zachoval výkon a spoľahlivosť po celú dobu životnosti (15 – 25 rokov).
Raz ročne odporúčame skontrolovať: tlak v primárnom okruhu, stav teplonosnej kvapaliny (pH, koncentrácia glykolu pomocou refraktometra), tesnosť všetkých spojov, kotevné prvky (vizuálne – korózia, uvoľnenie), stav izolácie potrubí na streche (UV degradácia) a funkciu regulátora (porovnanie teplôt na kolektore a zásobníku).
Každé 2 – 3 roky je vhodné nechať vykonať komplexný servis vrátane kontroly glycolového roztoku laboratórnou metódou a prípadnej výmeny teplonosnej kvapaliny. Glykol degraduje pri opakovaných stagnáciách (prehriatí) – zoxidovaný glykol je kyslý (pH < 6,5) a korózne napáda medené a hliníkové časti systému.
Kolektory samotné nemajú pohyblivé časti, takže ich mechanická údržba je minimálna. Sklenený kryt sa môže znečistiť (prach, vtáčie exkrementy, machové nárasty pri tienených polohách) – pri výraznom znečistení je vhodné sklo umyť mäkkou špongiou a čistou vodou (nie tlakovým čistením, ktoré môže poškodiť tesnenie). Viac o možných poruchách nájdete v článku Časté poruchy solárnych kolektorov a ako ich odstrániť.
Povolenia a stavebné predpisy
Otázka stavebného povolenia sa opakuje takmer pri každej zákazke. Podľa platného stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. a jeho novelizácie) a metodického výkladu Ministerstva dopravy SR platí pre bežné rodinné domy na Slovensku:
- Montáž kolektorov na šikmú strechu (on-roof systém) – väčšinou nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie. Kolektory sú považované za technologické zariadenie, nie za zmenu stavby.
- Zmena tvaru alebo vzhľadu strechy – ak inštalácia viditeľne mení vonkajší vzhľad nehnuteľnosti, niektoré stavebné úrady vyžadujú ohlásenie drobnej stavby.
- Pamiatková zóna alebo pamiatkovo chránená nehnuteľnosť – tu je vždy nutný súhlas Krajského pamiatkového úradu, bez ohľadu na rozsah inštalácie.
- Bytový dom alebo dom s viacerými vlastníkmi – vyžaduje súhlas spoluvlastníkov alebo spoločenstva vlastníkov bytov.
Odporúčame vopred navštíviť miestny stavebný úrad a overiť si aktuálny stav – legislatíva a jej výklad sa môžu líšiť obec od obce.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Musím pri montáži kolektorov odstrániť škridly z celej plochy, kde kolektory budú?
Nie. Pri štandardnom on-roof systéme sa škridly neodstraňujú. Kotevné háky sa podstrčia pod existujúcu škridlu – nadvihne sa iba tá jedna škridla, do ktorej háok zasahuje. Strecha zostáva plnohodnotne krytá a vodotesná. Odstraňovanie celej plochy škridiel je potrebné iba pri in-roof (integrovanom) systéme, kde kolektory priamo nahrádzajú krytinu.
Môžem kolektory namontovať sám bez odborníka?
Mechanickú montáž nosnej konštrukcie a samotných kolektorov môže technicky zdatný DIY nadšenec zvládnuť. Avšak hydraulické zapojenie primárneho okruhu, tlaková skúška, naplnenie teplonosnou kvapalinou a nastavenie regulátora vyžadujú odborné znalosti a správne náradie. Dôležité je aj to, že niektoré výrobky vyžadujú odborný montáž pre zachovanie záruky. Zákon nevyžaduje certifikát pre montáž solárnych termálnych systémov (na rozdiel od fotovoltaiky), ale v prípade integrácie s plynovým kotlom alebo elektrickým výhrevným telesom je nutný zásah revízneho technika.
Čo sa stane, ak cez leto kolektor nebude mať odvod tepla – prehreje sa systém?
Áno, stagnácia (prehrievanie pri plnom slnku a zastavenom čerpadle) je reálne riziko. Teplota teplonosnej kvapaliny v kolektore môže stúpnuť na 180 – 200 °C, čo spôsobí jej vyvarenie a vznik pary. Preto musí byť expanzná nádoba správne dimenzovaná a musí byť osadený poistný ventil (väčšinou nastavený na 6 barov). Správne navrhnutý systém stagnáciu prekoná bez trvalého poškodenia. Na Slovensku pomáha aj letná dovolenka – keď ľudia nečerpajú TÚV, práve vtedy je slnčno a kolektory prehrievajú. Riešením sú stienovacie prvky, nočné chladenie (regulátor cirkuluje v noci) alebo bazén ako tepelný zásobník. Viac sa dočítate v článku Zimná prevádzka solárnych kolektorov – čo treba vedieť.
Koľko trvá samotná montáž kolektorov na bežnom rodinnom dome?
Pre dvojicu plochých kolektorov s kompletným hydraulickým zapojením a pripojením k existujúcemu zásobníku počítajte s 1,5 – 2 pracovnými dňami pre dvojicu skúsených inštalatérov. Prvý deň sa inštaluje konštrukcia, kolektory a potrubie na streche. Druhý deň sa dokončuje hydraulika v kotolni, plní systém, vykonáva tlaková skúška a uvádza regulácia do prevádzky. Pri zložitejšom prístupe na strechu (lešenie, väčší sklon, väčší počet kolektorov) môže príprava a montáž konštrukcie trvať dlhšie.
Je potrebné pri montáži na betónovú plochú strechu zasahovať do hydroizolácie?
Pri balastovom systéme (voľne stojaca konštrukcia zaťažená kamenivom) nie je zásah do hydroizolácie potrebný. Konštrukcia stojí na podkladových podložkách, ktoré rozkladajú zaťaženie a chránia fóliu. Pri kotvenom systéme (skrutky do betónu) je nutné vyvŕtať kotvy cez hydroizoláciu a tesnenie vrtov je kriticky dôležité – každý nevhodne utesnený vrt je potenciálnym miestom zatekania. Toto by mal robiť skúsený odborník s vhodným tesniacim materiálom kompatibilným s hydroizolačnou fóliou.
Aké potrubie mám použiť pre primárny okruh – meď alebo nerez?
Pre úseky v kotolni a pri zásobníku je štandardom medené potrubie v priemere 18 alebo 22 mm, spájané tvrdou spájkou (kapilárne tvarovky). Na streche a v priestoroch s dilatačnými pohybmi sú praktickejšie nerezové vlnovcové hadice s lisovanými tvarovkami – ľahšia manipulácia, odolnosť voči vibráciám a teplotným pohybom. Nekombinujte medené a hliníkové časti bez protikoróznych opatrení (gal vanická korózia). Hliníkové kolektory s medeným potrubím sú štandardná kombinácia – tu nie je problém, pretože teplonosná kvapalina je inhibítorovaná práve na prevenciu galvanickej korózie.
Záver
Montáž solárnych kolektorov na strechu nie je raketová veda, ale vyžaduje si dôkladnú prípravu, správny výber materiálov a dodržanie technologického postupu. Väčšina problémov, s ktorými sa inštalatéri stretávajú v praxi, pochádza z troch zdrojov: nedostatočné kotvenie (nevhodné háky, kotvy iba do latiach namiesto krokví), zlé hydraulické zapojenie (vzduch v systéme, podhodnotená expanzná nádoba) a nedostatočná izolácia potrubí. Ak sa týmto chybám vyhnete, solárny systém vám bude spoľahlivo a efektívne slúžiť 20 a viac rokov s minimálnymi nákladmi na prevádzku.
Pred kúpou kolektorov si prečítajte aj súvisiace články v tomto Vedomostnom centre – predovšetkým Ako vybrať solárny kolektor – na čo si dať pozor pred kúpou, Aký výkon solárneho kolektora potrebujem pre môj dom a Plochý vs. trubicový kolektor – ktorý typ sa oplatí viac. Správny výber kolektora pred montážou je rovnako dôležitý ako samotná inštalácia.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.