Nosič na plochú strechu vs. šikmú strechu vs. stenu – porovnanie systémov uchytenia kolektorov

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Nosič na plochú strechu vs. šikmú strechu vs. stenu – porovnanie systémov uchytenia kolektorov

Keď sa zákazník rozhodne pre solárny systém, väčšina pozornosti ide na kolektor, zásobník a čerpadlovú stanicu. Systém uchytenia zostane nepovšimnutý – až do momentu, keď sa niečo pokazí, keď nosič zakorení, keď víchrica povolí skrutky alebo keď kolektor skĺzne o pár centimetrov po strešnej krytine. Z praxe desiatky zákaziek potvrdzujú: zlé uchytenie vie znehodnotiť aj ten najkvalitnejší kolektor. Naopak, správne zvolený a precízne namontovaný nosič udrží systém v bezchybnej prevádzke aj po dvadsiatich rokoch.

Tento článok robí to, čo väčšina technickej literatúry nerobí – porovnáva tri základné typy uchytenia (plochá strecha, šikmá strecha, stena) vedľa seba, z pohľadu statiky, montáže, trvanlivosti, ceny aj praktickej realizácie. Nájdete tu konkrétne číselné hodnoty, typické chyby a scenáre z reálnych zákaziek.

Prečo záleží na výbere správneho systému uchytenia

Uchytenie kolektora nie je len o tom, aby kolektor „niekde visel". Je to konštrukčný prvok, ktorý musí plniť niekoľko úloh naraz:

Statická úloha: Preniesť hmotnosť kolektora (typicky 30–55 kg na panel) do nosnej konštrukcie budovy bez poškodenia strešného plášťa.
Odolnosť voči zaťaženiu vetrom: Podľa STN EN 1991-1-4 musí nosič počítať s nadzdvihávacím aj horizontálnym tlakom vetra – pri plochej streche to bývajú hodnoty 0,8–1,5 kN/m², pri šikmej streche s náveternou stranou môže byť sací tlak ešte vyšší.
Nastavenie optimálneho sklonu: Pre slovenské podmienky je ideálny sklon kolektora 35–45° od horizontály pri celoročnej prevádzke. Nosič musí tento sklon umožňovať a udržať.
Hydroizolačná integrita: Každý kotvový bod je potenciálne miesto úniku vody. Nosič musí byť riešený tak, aby prienik vody do konštrukcie bol vylúčený.
Rozťažnosť: Hliníkové profily nosiča sa medzi zimou a letom roztiahnu aj o 3–4 mm na meter dĺžky. Spoje musia túto rozťažnosť tolerovať.

Ak niektorá z týchto požiadaviek nie je splnená, systém sice bude fungovať – ale nie dlhodobo. Práve preto má výber nosiča rovnakú váhu ako výber samotného kolektora.

Plochá strecha – závaží alebo kotva?

Plochá strecha (technicky: sklon do 5°, v praxi zákazníci hovoria „plochá" aj pri sklone 8–12°) je z pohľadu montáže kolektorov najkomplexnejší prípad. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho – stojíte na rovnej ploche a postavíte nosič. V skutočnosti je to najnáročnejší systém na správny návrh.

Ballastové systémy – nosič bez kotvenia

Najrozšírenejší prístup na plochých strechách je ballastový (závažiový) systém: nosič sa nekotvuje do nosnej konštrukcie, ale drží na mieste vlastnou hmotnosťou doplnenou o betonové alebo plastové závaží. Výhody sú zrejmé – nulový zásah do hydroizolácie. Nevýhody sú menej zrejmé, ale existujú:

Nosná kapacita strechy musí byť dostatočná: ballastový systém pre dva kolektory pri sklone nosiča 35° vyžaduje závaží s hmotnosťou 120–200 kg. Spolu s kolektormi to dáva zaťaženie 250–300 kg na plochu cca 2 × 2 m. Nie každá plochá strecha takéto zaťaženie znie.
Nutnosť statického posúdenia strechy – pre zákazky nad 3 kolektory to väčšina poisťovní aj stavebných úradov vyžaduje obligatórne.
Minimálna bezpečná vzdialenosť od atiky: aspoň 50 cm, ideálne 80–100 cm, aby nedochádzalo k nadmernému zaťaženiu okrajovej časti strechy.

Pre konkrétnu realizáciu na plochej streche so sklonom do 15° odporúčame pozrieť sa na Upevňovaciu sadu pre kolektory na plochú strechu do sklonu 15° pre kolektor KS 2100F 1,82 m² – ide o kompletnú sadu, ktorá obsahuje všetky profily, spoje aj závaží pre štandardnú dvojicu kolektorov. Podobne je k dispozícii KS2100 – základný nosič pre prvé 2 kolektory na plochú strechu / sklon do 15° / 1,82 m², ktorý slúži ako základ pre prípadné budúce rozšírenie.

Kotviace systémy na plochej streche

Ak ballast nie je možný (slabá nosnosť strechy, príliš malá plocha, vysoká nadmorská výška s vetrovým zaťažením nad normou), pristúpi sa ku kotvenému systému. Ten vyžaduje kotvy prechádzajúce hydroizoláciou, pričom každý kotviaci bod musí byť profesionálne utesnený. Bežne sa používajú:

Chemické kotvy do betónovej dosky pod hydroizoláciou – najspoľahlivejšie, ale invazívne
Mechanické kotvy s EPDM manžetami – rýchlejšie, ale vyžadujú precízne vykonanie
Systémové kotvenie cez atiku – vyhne sa vrtaniu do strechy, ale geometricky obmedzuje umiestnenie

Detailný postup kotvenia bez porušenia hydroizolácie nájdete v článku Ako správne kotviť nosič kolektorov na streche bez porušenia hydroizolácie vo Vedomostnom centre.

Šikmá strecha – najrozšírenejší prípad, ale s mnohými variantmi

Šikmá strecha tvorí väčšinu zákaziek v slovenských rodinných domoch. Sklon strechy sa tu pohybuje od 15° (mansardový typ) po 55° (strmé sedlové strechy v hornatom teréne). Každý sklon strechy vyžaduje iný prístup k uchyteniu kolektorov.

Nadkrokvové uchytenie – štandard pre nové strechy

Nadkrokvový systém (on-roof) kladie kolektory nad existujúcu krytinu na montážnych koľajniciach, ktoré sú prichytené ku krokvám cez krytinu. Kotvenie ide skrz krytinu pomocou strešných hákov (tile hooks, Dachhaken), ktoré sú prispôsobené konkrétnemu typu krytiny – iný hák pre betónovú tašku, iný pre pálená škridlu, iný pre falcovaný plech.

Zásadná výhoda: kolektor je ľahko dostupný, opraviteľný, celý systém je demontovaTeľný bez poškodenia strechy. Nevýhoda: estetika – kolektor „trčí" nad líniou strechy, čo niektorí stavebníci odmietajú. Technicky ide o najrobustnejší systém pre šikmé strechy.

Integrované uchytenie – kolektor namiesto krytiny

Integrovaný (in-roof) systém vkladá kolektor priamo do roviny strechy – kolektor nahradí časť krytiny. Esteticky je riešenie najčistejšie, ale technicky najnáročnejšie. Vyžaduje:

Presnú koordináciu s montážou celej strechy (typicky pri novostavbách)
Špeciálne integračné rámy s vlastnými prepojovacími lištami na priľahlú krytinu
Riešenie tepelného mostu medzi kolektorom a krokvami
Pri oprave alebo výmene kolektora – nutnosť partiálneho rozobratia strechy

Z praktického hľadiska odporúčame integrovanú montáž len vtedy, keď estetika je primárna požiadavka a zákazník si je vedomý vyššej ceny aj komplikovanejšej budúcej servisnej dostupnosti.

Sklon strechy a jeho vplyv na účinnosť

Dôležité: sklon strechy nerovná sa sklon kolektora. Ak má vaša strecha sklon 30°, kolektor bude tiež pod 30° – čo nie je optimum. Pre celoročnú prevádzku je optimálny sklon kolektora 35–45° (pre letné prevádzky 20–30°). Väčšina zákazníkov na šikmých strechách musí akceptovať kompromis – kolektor je skrátka pod sklonom strechy, odchýlka 5–10° od optima znižuje ročný výnos o 3–7 %, čo je akceptovateľné.

Problém nastáva pri veľmi strmých strechách (nad 55°): kolektor je príliš vertikálny, zimné dopoludnia sú efektívnejšie, ale letná výkonnosť výrazne klesá. V takom prípade je výhodnejšia montáž na stenu (viď nižšie) alebo použitie nadkrokvového nosiča so špeciálnymi distančnými prvkami, ktoré zmenia sklon kolektora oproti rovine strechy.

Montáž na fasádu – podceňovaná, ale veľmi praktická alternatíva

Montáž kolektorov na stenu (fasádu) je technicky dobre zvládnuteľná, avšak v praxi sa stretáva s predsudkami – zákazníci si myslia, že stena je „druhá voľba". Nie je. Pre určité typy budov je stena ideálnym miestom montáže.

Kedy je stena lepšia ako strecha

Z praxe sú to tieto scenáre:

Rekonštrukcia budov so zlou strešnou konštrukciou: Stará strecha s nedostatočnou nosnosťou krokiev, hniloba, problematická hydroizolácia – montáž na strechu by vyžadovala komplexnú opravu strechy. Stena je jednoduchšie riešenie.
Budovy bez vhodnej orientácie strechy: Keď je obytná časť strechy orientovaná na sever a na juh je len garážový prístrešok alebo hospodárska budova bez vhodnej plochy, stena južnej fasády môže byť najlepším miestom.
Horské a veterné lokality: Fasádne kolektory sú chránenené pred vetrom atikou, nadzákladovým murívom, priľahlými budovami. Mechanické namáhanie je výrazne nižšie.
Nízkoenergetické a pasívne domy: Zimný sklon slnka je nízky, fasádny kolektor pod 80–90° od horizontály môže byť v decembri efektívnejší ako strešný kolektor pod 35°.

Technické požiadavky pre montáž na stenu

Stena musí byť nosná – kolektory o hmotnosti 35–50 kg + nosná konštrukcia sú záťaž, ktorú nevie preniesť napríklad penový polystyrén ETICS bez špeciálnych hmoždíc. Bežný postup:

Chemické kotvy do muriva alebo betónu (minimálne M10, dĺžka kotvy min. 100 mm do nosného materiálu)
Zvislé nosné profily prichytené ku kotevným platniach vo fasáde
Horizontálne koľajnice nesúce kolektor
Pri ETICS zateplení: špeciálne konzoly prechádzajúce cez izoláciu až do muriva (tzv. pauzovanie tepelného mostu pomocou nerezových alebo kompozitových dištančníkov)

Výhodou stenovej montáže je tiež servisná dostupnosť – kolektor je vo výške, ktorú zvyčajne dosiahnete z rebríka alebo plošiny, bez nutnosti pohybu po streche. To ocenia nielen servisní technici, ale aj majitelia, ktorí chcú sami vizuálne skontrolovať stav kolektora alebo vyčistiť sklennú plochu.

Tabuľkové porovnanie troch systémov – fakticky a bez emócií

Kritérium	Plochá strecha	Šikmá strecha	Stena / fasáda
Optimalizácia sklonu	✅ Voľná (nastaviteľný nosič)	⚠️ Fixná – daná sklonom strechy	⚠️ Fixná – väčšinou 90° ± malá korekcia
Riziko porušenia hydroizolácie	⚠️ Nízke (ballast) / Stredné (kotva)	⚠️ Stredné (háky cez krytinu)	✅ Veľmi nízke
Nosnosť – požiadavky	⛔ Vysoké (závaží 120–200 kg)	✅ Nízke – krokvy nesú bežne	✅ Nízke – murivo uniesie ľahko
Odolnosť voči zaťaženiu vetrom	⚠️ Kritická – nutný výpočet	⚠️ Stredná – závisí od polohy	✅ Najlepšia – chráni stena
Estetika	✅ Skrytá, neviditeľná	⚠️ Viditeľná (nad strechu)	⛔ Dominantný prvok fasády
Servisná dostupnosť	✅ Jednoduchá – prístup po streche	⚠️ Stredná – pohyb po šikmej streche	✅ Jednoduchá – rebrík / plošina
Cena systému uchytenia	Stredná–Vysoká	Nízka–Stredná	Nízka–Stredná
Vhodnosť pre rozšírenie systému	✅ Výborná – ľahko pridať ďalší nosič	✅ Dobrá – rozšírenie koľajnicami	⚠️ Obmedzená – závisí od plochy steny

Rozšírenie systému – ako myslieť dopredu pri prvej montáži

Jednou z najčastejších chýb pri návrhu uchytenia je nepočítanie s budúcim rozšírením. Zákazník pýta dvoj-kolektorový systém. O tri roky chce pridať tretí kolektor – a zistí, že nosič nie je dimenzovaný pre rozšírenie, koľajnica je príliš krátka, závaží nestačí. Výsledok: parciálna demontáž a nové náklady.

Správny prístup: pri prvej montáži vždy zvážte maximálnu kapacitu, akú by ste niekedy mohli chcieť, a navrhnite nosič pre túto kapacitu (aj keď kolektory teraz namontujete len 2 z 4). Na plochej streche to znamená predimenzovať základný rám a závaží. Na šikmej streche to znamená inštalovať dlhšiu koľajnicu s voľnými miestami pre ďalšie konzoly kolektora.

Pre tých, ktorí chcú rozšíriť existujúci systém o ďalší panel, je k dispozícii Nosič pre zabudovanie ďalšieho kolektoru – doplnkový prvok, ktorý sa pripojí k existujúcemu základnému nosiču bez nutnosti demontáže celého systému. Pre kompletnú dvojicu kolektorov pri novej inštalácii sa používa Nosič pre zabudovanie dvoch kolektorov ako základ systému. Detailná téma je tiež v článku Rozšírenie solárneho systému – ako pridať ďalší kolektor k existujúcemu nosiču vo Vedomostnom centre.

Špeciálne scenáre z praxe – čo sa naozaj stáva

Scenár 1: Plochá strecha s membránou PVC – ballastový nosič sa posúva

Na hladkej PVC membráne je trenie medzi gumovou podložkou nosiča a membránou nižšie ako na starých modifikovaných asfaltových pásoch. V praxi sme videli prípady, kde sústava dvoch kolektorov s ballastom 140 kg sa pri kombinácii vetra a snehu posunula o 6 cm za jedinú zimu. Riešenie: použitie protišmykových rohožiek z EPDM gumy so štrukturovaným povrchom alebo kombinácia ballast + okrajové kotvenie. Prípadne prepočet zaťaženia vetrom pre konkrétnu polohu budovy.

Scenár 2: Stará škridlová strecha so zhnitými krokvami

Zákazník chcel nadkrokvový systém na 4 kolektory. Pri inšpekcii sa ukázalo, že krajné krokvy sú poškodené drevomorkou. Kotvenie strešných hákov do poškodených krokví by bolo nespoľahlivé. Riešenie: Sanácia krokiev (výmena poškodených) a až potom montáž hákov – prípadne presun kolektorov na južnú fasádu garáže, kde murivo bolo v perfektnom stave. Zákazník si zvolil fasádnu montáž – a bol spokojnejší, pretože sa vyhol drahej oprave krokví.

Scenár 3: Šikmá strecha orientovaná 30° od juhu (JJZ)

Zákazník sa bál, že orientácia nie je ideálna a zvažoval drahšiu fasádnu montáž na juh. Výpočtom sme preukázali, že odchýlka 30° od juhu znižuje ročný výnos o 8–12 %, čo pri systéme pre ohrev TÚV pre 4-člennú domácnosť predstavuje rozdiel cca 200–350 kWh ročne. Cena fasádnej montáže by sa z úspory nevrátila ani za 15 rokov. Rozhodnutie: štandardný nadkrokvový nosič na JJZ strešnú plochu – ekonomicky správne.

Scenár 4: Nosič na plochú strechu pre kolektor KS 2100F

Pre typický rodinný dom s plochou strechou a záujmom o solárne ohrevy TÚV sme riešili inštaláciu pre kolektory s plochou 1,82 m². Zákazník mal k dispozícii plochu strechy s dostatočnou nosnosťou a sklonom 8°. Použitá bola kompletná Nosič pre 2 kolektory – plochá strecha, ktorá bola prispôsobená priamo pre tento typ kolektora. Výsledná plocha dvoch kolektorov 3,64 m² pri sklone nosiča 40° pokryla 60–70 % ročnej spotreby TÚV pre 4-člennú rodinu – čo zodpovedá typickej projektovej norme pre stredné Slovensko.

Materiály nosiča – hliník, oceľ, plast

Väčšina moderných nosičov kolektorov je vyrobená z anodizovaného hliníka. Dôvody sú jasné: nízka hmotnosť (hustota 2,7 g/cm³ oproti 7,8 g/cm³ ocele), prirodzená odolnosť voči korózii, jednoduchá obrobiteľnosť. Hliníkové profily vydržia pri správnom anodizovaní 25–30 rokov bez výraznej degradácie.

Oceľové pozinkované nosiče sa stále vyskytujú v lacnejšej kategórii a pri niektorých špeciálnych aplikáciách (vysoké zaťaženie, priemyselné objekty). Nevýhoda: vyššia hmotnosť, riziko bielu hrdze (korózia zinku), menej priaznivá tepelná vodivosť (tepelné mosty pri integrovanej montáži).

Plastové a kompozitové prvky sa používajú selektívne – dištančníky, podložky, ochranné krytky, ale nie ako nosné prvky. Dôvod: UV degradácia a krehnutie pri nízkych teplotách je pre polypropylén a nespevnený plast reálnym problémom po 10–15 rokoch prevádzky na streche.

Dimenzovanie pre zaťaženie vetrom – konkrétne čísla

Zákon č. 50/1976 Zb. v spojení so STN EN 1991-1-4 vyžaduje, aby statika nosiča zohľadnila zaťaženie vetrom pre danú veternú zónu a kategóriu terénu. Pre Slovensko platí rozdelenie do 4 veterných zón:

Zóna I (chránené nížiny, závetrné polohy): základná rýchlosť vetra 22,5 m/s
Zóna II (väčšina stredného Slovenska): 25 m/s
Zóna III (náveterné polohy, čiastočne vyvýšené oblasti): 27,5 m/s
Zóna IV (horské oblasti nad 800 m, exponované polohy): 30 m/s a viac

Tlak vetra na kolektor závisí od jeho polohy na streche a sklonu. Kolektory pri okraji plochej strechy sú zaťažené výrazne viac ako kolektory uprostred – norma definuje koeficient pre okrajové zóny cp = 1,8–2,2 oproti cp = 0,8–1,0 pre stredové zóny. Praktické dôsledky: nikdy neinštalujte kolektory bližšie ako 1,0–1,5 m od hrany strechy (atiky) bez statického posúdenia.

Najčastejšie chyby pri výbere a montáži nosiča

Na základe servisných zákaziek možno identifikovať tieto opakujúce sa problémy:

Podhodnotenie závaží: Zákazník odhadol hmotnosť, neprerátal. Nosič sa pri prvom silnejšom vetre pohol o 15 cm – kolektor namontovaný, spoj potrubí napnutý, tesniaci spoj povolený, únik nemrznúcej zmesi.
Použitie nevhodných skrutiek: Bežné pozinkované skrutky v hliníkových profiloch – kontaktná korózia (galvanická dvojica Zn–Al v prítomnosti vlhkosti), zablokované spoje po 5 rokoch. Správne: nerezové skrutky A2 alebo A4.
Chýbajúce kompenzátory rozťažnosti: Hliníkový profil dlhý 3 m sa pri ΔT = 60°C roztiahne o 3,6 mm. Bez kompenzátora vznikajú napätia v konštrukcii, vylamujú sa kotevné body.
Podceňovanie orientácie nosiča: Nosič otočený o 180° pri montáži (závet namiesto náveter), zmena aerodynamiky, zvýšené nasávacie sily vetra pod kolektorom.
Montáž bez tesnení pri kotevných bodoch: Voda počas dažďa zatečie do kotvového vŕtaného otvoru, zamrzne v zime, opakovaným cyklom mráz-topenie sa otvor rozširuje, hák stráca pevnosť.

Podrobnejšie sú tieto témy spracované v článkoch Časté problémy s uchytením solárnych kolektorov – uvoľnenie, korózia, netesnosť spojov a Montáž uchytenia solárnych kolektorov na stenu – postup a najčastejšie chyby vo Vedomostnom centre.

Ako zvoliť systém – rozhodovací strom

Ak si nie ste istí, ktorý systém uchytenia je pre vás vhodný, prejdite nasledujúcim rozhodovacím postupom:

Má budova šikmú strechu orientovanú na juh ± 45° so sklonom 15–55°? → Áno: uvažujte o nadkrokvovej montáži na šikmú strechu. Nie: pokračujte na bod 2.
Má budova plochú strechu (sklon do 15°) s dostatočnou nosnosťou (min. 200 kg/m²)? → Áno: ballastový systém na plochú strechu. Nie: pokračujte na bod 3.
Je k dispozícii južná fasáda s dostatočnou plochou (min. 2 × 1,2 m na kolektor) a nosným murívom? → Áno: fasádna montáž. Nie: konzultácia s projektantom – kombinovaný systém alebo voľne stojaci nosič na teréne.

Podrobný návod na výber nájdete aj v článkoch Ako vybrať správne uchytenie solárnych kolektorov – plochá strecha, šikmá strecha alebo stena a Aký nosič kolektorov potrebujem – sklon strechy, typ kolektoru a rozmer plochy vo Vedomostnom centre.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem namontovať kolektory na plochú strechu bez kotvenia – len na závaží?

Áno, ballastový systém (závaží bez kotvenia) je bežný a osvedčený prístup pre ploché strechy. Podmienkou je, že nosná konštrukcia strechy unesie hmotnosť kolektorov plus závaží (typicky 250–350 kg pre sústavu 2 kolektorov). Pre lokality s vetrovým zaťažením nad normou (Zóna III a IV) je vhodné doplniť ballast o bodové kotvenie aspoň na jednej strane nosiča. Odporúčame vždy nechať posúdiť nosnosť strechy statikom pred montážou.

Aký sklon nastaviť nosiču na plochej streche pre slovenské podmienky?

Pre celoročnú prevádzku (ohrev TÚV aj prihrievanie vykurovania) je optimálny sklon 35–45°. Pre letné prevádzky (bazény, sezónny ohrev TÚV) znížte sklon na 20–30°. Na plochej streche máte pri výbere ballastového nosiča plnú slobodu – preto je plochá strecha z hľadiska energetickej optimalizácie najlepšia. Viac o vertikálnej a horizontálnej orientácii kolektorov nájdete v článku Horizontálna vs. vertikálna montáž kolektorov – kedy použiť ktorú orientáciu nosiča.

Je montáž kolektorov na stenu rovnako efektívna ako na strechu?

Závisí od lokality a ročného obdobia. Fasádne kolektory (sklon ~90°) sú v zimných mesiacoch (november–február) pri nízkom slnku efektívnejšie ako strešné kolektory pod 35°. V lete je situácia opačná – slnko je vysoko, dopadá na fasádu skoro tangenciálne. Pre celoročnú prevádzku je strešná montáž pod 35–45° energeticky výhodnejšia. Fasádna montáž je však výbornou voľbou pre budovy, kde je prioritou zimný prínos alebo kde strecha nie je použiteľná.

Môžem neskôr rozšíriť systém dvoch kolektorov o ďalšie?

Áno, ale len vtedy, ak bol nosič od začiatku dimenzovaný na väčší počet kolektorov. Systémové nosiče, ako napríklad Nosič pre zabudovanie dvoch kolektorov, sú navrhnuté tak, aby sa k nim mohol pripojiť doplnkový Nosič pre zabudovanie ďalšieho kolektoru bez zásahu do existujúcej konštrukcie. Ak však bol pôvodný nosič predimenzovaný na maximum a závaží nestačí, treba závaží doplniť.

Aký materiál skrutiek použiť pri montáži hliníkového nosiča?

Výhradne nerezová oceľ triedy A2 (v morskom alebo priemyselnom prostredí A4). Pozinkované skrutky v kontakte s anodizovaným hliníkom spôsobujú galvanickú koróziu – v praxi to po 5–8 rokoch znamená zablokované spoje, praskanie hliníkových profilov pri rozoberaní a v krajnom prípade skrytú stratu tuhosti nosnej konštrukcie. Bimetalická izolácia plastovými podložkami môže situáciu zlepšiť, ale nie úplne odstrániť problém.

Potrebujem stavebné povolenie na montáž kolektorov?

Podľa § 55 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) nevyžadujú solárne kolektory na rodinných domoch stavebné povolenie, ak plocha do 10 m² a nemeníte tvar ani výšku strechy. Napriek tomu odporúčame písomné oznámenie stavebnému úradu a overenie u miestne príslušného úradu – v chránených krajinných oblastiach alebo mestských pamiatkových rezerváciách môžu platiť výnimky. Pre komerčné objekty alebo väčšie plochy kolektorov je ohlásenie povinné vždy.

Záver – každé miesto má svoje riešenie

Výber medzi nosičom pre plochú strechu, šikmú strechu a stenu nie je otázkou jednej „najlepšej" možnosti. Je to vždy kombinácia konkrétnej budovy, jej orientácie, stavu konštrukcie, veterného zaťaženia v danej lokalite a požiadaviek zákazníka. Z praxe platí: najrozšírenejší je nadkrokvový systém na šikmej streche pre bežné rodinné domy, ballastový systém na plochej streche je ideálny pre novostavby s plochou strechou, a fasádna montáž je nedocenou alternatívou pre budovy s problematickou strechou alebo požiadavkou na zimnú efektivitu.

Bez ohľadu na typ uchytenia platí jedno pravidlo bez výnimky: systém nosiča musí byť navrhnutý pre konkrétne podmienky – nie kúpený podľa najnižšej ceny. Uchytenie je základom celého solárneho systému, a ako každý základ – keď zlyhá, padá všetko ostatné. Investícia do správneho nosiča a odbornej montáže je najlepšia poistka, ktorú pre váš solárny systém môžete urobiť.

Celú kategóriu systémov uchytenia nájdete na atria.sk – Uchytenie kolektorov, kde sú dostupné komponenty pre všetky tri typy montáže vrátane doplnkových dielov pre rozšírenie existujúcich sústav.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.