Rozmery a plocha kolektorov – koľko kusov potrebujem

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Rozmery a plocha kolektorov – koľko kusov skutočne potrebujem?

Jedna z najčastejších otázok, s ktorou sa zákazníci obracajú na nás pred kúpou solárneho systému, znie: „Koľko kolektorov potrebujem na náš dom?" Na prvý pohľad jednoduchá otázka – v praxi však skrýva celý rad premenných, ktoré môžu výsledok posunúť od dvoch kusov až po šesť či viac. Ak sa pomýlite o jeden kolektor nahor alebo nadol, môžete celé roky zbytočne platiť za nevyužitú kapacitu, alebo naopak trápiť systém preprevažovaním a stagnáciou. V tomto článku si prejdeme celú problematiku systematicky – od fyzických rozmerov kolektora, cez výpočet skutočnej absorbčnej plochy, až po konkrétne príklady pre rodinné domy rôznych veľkostí.

Fyzické rozmery plochých kolektorov – čo reálne znamenajú čísla v katalógu

Keď si otvoríte technický list akéhokoľvek plochého kolektora, stretnete sa s niekoľkými rôznymi pojmami: celková plocha, absorbčná plocha, aperturná plocha. Tieto tri hodnoty nie sú totožné a ich zámena je zdrojom mnohých nedorozumení pri dimenzovaní systémov.

Celková plocha (gross area) je vonkajší rozmer kolektora vrátane rámu. Typický plochy kolektor má celkovú plochu v rozmedzí 2,0 až 2,6 m². Napr. bežný kolektor s rozmermi 2 000 × 1 200 mm má celkovú plochu 2,4 m².

Aperturná plocha (aperture area) je plocha, cez ktorú skutočne vstupuje slnečné žiarenie – teda plocha skleného krytu bez rámu. Pre vyššie uvedený kolektor s rámom hrubým cca 30 mm po obvode by aperturná plocha bola zhruba 2,22 m².

Absorbčná plocha je plocha samotného absorbéra vo vnútri kolektora – tá je ešte o niečo menšia, pretože medzi sklom a absorbérom je malá vzduchová medzera a absorbér nezaplňuje celý vnútorný priestor. Hodnoty sa pohybujú okolo 2,0–2,15 m² pre rovnaký kolektor.

Pre výpočet výnosu systému sa v praxi najčastejšie používa aperturná plocha – a práve s ňou pracujú certifikačné normy (Solar Keymark) a výpočtové programy. Preto pri porovnávaní kolektorov vždy sledujte aperturné plochy, nie celkové rozmery.

Štandardné rozmery plochých kolektorov na trhu

Ploché kolektory nie sú štandardizované do jedného univerzálneho rozmeru, avšak na európskom trhu existuje niekoľko dominantných rozmerových typov. Poznanie týchto tried vám pomôže pri plánovaní nosnej konštrukcie, montážneho poľa a pri objednávke príslušenstva.

Typ kolektora	Celkové rozmery (š × v)	Celková plocha	Aperturná plocha (approx.)	Typická hmotnosť
Malý (balkón, byt)	1 000 × 2 000 mm	2,0 m²	1,80–1,85 m²	28–32 kg
Stredný (najčastejší)	1 200 × 2 000 mm	2,4 m²	2,18–2,25 m²	36–42 kg
Veľký (komfortný)	1 250 × 2 100 mm	2,625 m²	2,40–2,50 m²	40–48 kg
Dvojitý (tandemový)	2 000 × 2 000 mm	4,0 m²	3,60–3,70 m²	70–80 kg

V kategórii solárnych kolektorov na atria.sk nájdete napríklad solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom, ktorý patrí do kategórie stredných až väčších kolektorov s aperturnou plochou okolo 2,2 m². Podobne aj solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom má rovnaký rámový rozmer, pričom antireflexná úprava skla zvyšuje optickú účinnosť a teda reálny výnos aj napriek rovnakej fyzickej ploche.

Ako vypočítať potrebný počet kolektorov – metodika krok za krokom

Správne dimenzovanie solárneho systému nie je vec odhadu ani „skúsenostnej palcovej miery". Existujú overené výpočtové postupy, ktoré pri správnych vstupných dátach dávajú spoľahlivé výsledky. Poďme si ich prejsť.

Krok 1 – Určite svoju primárnu potrebu tepla

Prvou otázkou je: na čo bude solárny systém slúžiť? Tri základné scenáre:

Iba ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) – najjednoduchší prípad, potreba tepla je relatívne stabilná počas celého roka
TÚV + predohrev vykurovania – vyžaduje väčší počet kolektorov a väčší zásobník
TÚV + bazén – bazén je obrovský spotrebiteľ tepla, dimenzovacie pravidlá sú odlišné

Pre každý scenár platia iné pravidlá, preto ho treba jasne zadefinovať ešte pred výpočtom.

Krok 2 – Vypočítajte dennú spotrebu teplej vody

Pre rodinné domy sa štandardne uvažuje spotreba 40–60 litrov teplej vody na osobu a deň (ohriata na 55 °C). Tento objem závisí od zvykov rodiny, ale pre väčšinu domácností je rozmedzie 45–55 litrov/osobu/deň realistické. Rodina so 4 členmi teda spotrebuje 180–220 litrov TÚV denne.

Na ohriatie 1 litra vody o 1 °C potrebujete 1,163 Wh energie. Pre ohriatie 200 litrov vody zo vstupnej teploty 10 °C (zima) na 55 °C potrebujete:

Q = 200 l × (55 – 10) K × 1,163 Wh/(l·K) = 10 467 Wh ≈ 10,5 kWh/deň

V lete, keď je vstupná voda teplejšia (napr. 15 °C), klesá táto hodnota na cca 9,3 kWh. To je váš základ pre dimenzovanie.

Krok 3 – Uvažujte o solárnom pokrytí (solar fraction)

Solárny systém nepokrýva 100 % ročnej spotreby – to by bolo technicky aj ekonomicky neefektívne. Odporúčaná hodnota solárneho pokrytia pre TÚV v strednej Európe je 55–70 % ročnej potreby. Zvyšok pokrýva doplnkový zdroj (kotol, tepelné čerpadlo, elektrický ohrievač).

Prečo nie 100 %? Pretože by ste museli navrhnúť systém na kritické zimné dni, čo by znamenalo obrovskú plochu kolektorov, ktorá by v lete spôsobovala stagnáciu – prehriatie a tlakovú krízu v systéme.

Krok 4 – Aplikujte základné orientačné pravidlá

Ako technici v praxi používame tieto orientačné hodnoty pre ploché kolektory v slovenských podmienkach (stredná Európa, sklon 35–45°, orientácia na juh ±15°):

Pre TÚV: 1,0–1,5 m² aperturnej plochy kolektora na osobu
Pre TÚV + vykurovanie: 2,5–4,0 m² aperturnej plochy na osobu
Pre bazén (krytý): 50–70 % plochy vodnej hladiny bazéna
Pre bazén (nekrytý): 70–100 % plochy vodnej hladiny bazéna

Tieto hodnoty platia pre kvalitné ploché kolektory s účinnosťou η₀ ≥ 0,78. Pre menej účinné kolektory treba plochu zvýšiť o 10–20 %.

Konkrétne príklady dimenzovaní z praxe

Príklad 1 – 4-členná rodina, TÚV, novostavba

Toto je zďaleka najčastejší prípad, s ktorým sa stretávame. Rodina so 4 osobami, nový rodinný dom, záujem len o solárny ohrev TÚV. Vstupné dáta:

Počet osôb: 4
Odporúčaná plocha: 1,2 m²/osobu × 4 = 4,8 m² aperturnej plochy
Pri kolektore s aperturnou plochou 2,2 m²: 4,8 / 2,2 = 2,18 → 2 kolektory
Skutočná aperturná plocha: 2 × 2,2 = 4,4 m² – mierne pod odporúčaním, ale postačujúce
Zásobník: 200–300 litrov

V praxi väčšina zákazníkov v tomto segmente odchádza s dvoma kolektormi a zásobníkom 200–250 litrov. Výsledné pokrytie TÚV je cca 58–65 % ročnej spotreby – čo je výborný výsledok.

Príklad 2 – 5-členná rodina, starší dom, TÚV + priohriatie vykurovania

Staršia rodina v dome z 80. rokov, podlahové vykurovanie v prístavbe, záujem o kombináciu TÚV a solárnej podpory vykurovania. Vstupné dáta:

Počet osôb: 5
Odporúčaná plocha (TÚV + vykurovanie): 3,0 m²/osobu × 5 = 15 m² – to je ovšem horný extrém
Realistické riešenie: 10–12 m² aperturnej plochy
Pri kolektore 2,2 m²: 10 / 2,2 ≈ 4,5 → 4 až 5 kolektorov
Zásobník: 500–800 litrov (kombinovaný, bivalentný)

V tomto prípade odporúčame 4 kolektory ako kompromis medzi investíciou a výnosom. Päť kolektorov by sme zvažovali iba pri dobrom sklone strechy a juhovýchodnej/juhozápadnej orientácii. Dôležité je vedieť, že solárna podpora vykurovania funguje reálne len v prechodných obdobiach (september, október, marec, apríl) – v zime kolektory pri tomto použití nestačia pokryť dosahovanie tepelnej pohody, aj keby ste mali 10 kusov.

Príklad 3 – Kúpalisko / rodinný bazén (12 × 6 m)

Zákazník má vonkajší bazén s rozmermi 12 × 6 m, teda vodnou hladinou 72 m². Sezóna máj–september, cieľová teplota vody 26–28 °C.

Pre nekrytý bazén: 70–100 % z 72 m² = potrebných 50–72 m² apertury
Pre nekrytý bazén s bazénovou fóliou (znižuje výpary): 55–60 m²
Pri kolektore 2,2 m²: 55 / 2,2 = 25 kusov – to je investícia pre komerčné zariadenie
Praktické riešenie pre rodinné domy: 10–14 kolektorov, predĺženie sezóny o 4–6 týždňov, nie celoročný výkon

Bazénové aplikácie sú špeciálna kapitola – pre rodinné bazény odporúčame pri obmedzenom rozpočte investovať skôr do plávajúcej izolačnej fólie (znižuje tepelné straty o 50–70 %) a menšieho solárneho poľa.

Vplyv sklonu a orientácie strechy na počet kolektorov

Optimálne podmienky pre solárny kolektor v slovenských podmienkach sú: sklon 35–45°, orientácia na juh (odchýlka maximálne ±30°). Ak vaša strecha tieto podmienky nespĺňa, je potrebné počet kolektorov korigovať smerom nahor.

Pri odchýlke orientácie 45° od juhu (teda juhovýchod alebo juhozápad) strácate asi 10–15 % ročného výnosu. Pri odchýlke 90° (východ alebo západ) klesá výnos o 25–35 %. Pri sklone 20° namiesto 35° strácate ďalších 5–10 % ročne. Tieto straty sa kumulujú a v krajných prípadoch (plochá strecha orientovaná na severovýchod) môže byť solárny systém prakticky nevýhodný.

Korekčný faktor pre počet kolektorov:

Optimálne podmienky (juh, 35–45°): korekčný faktor 1,0 – žiadna zmena
JV alebo JZ, sklon 30–50°: faktor 1,1 – pridajte 10 % plochy (zaokrúhlite nahor)
Východ alebo západ, sklon 25–55°: faktor 1,25–1,35 – pridajte 1 kolektor navyše
Plochá strecha s naklápacím stojanom: faktor 1,0–1,05 – takmer bez penalizácie

Podrobnejšie informácie o tomto téme nájdete v článku Sklon a orientácia kolektora – ako maximalizovať výnos energie v našom Vedomostnom centre.

Prepočet na konkrétny kolektor – aperturná plocha a výkon

Keď viete, koľko štvorcových metrov apertury potrebujete, ľahko prepočítate na počet kusov konkrétneho kolektora. Pri kolektore s aperturnou plochou 2,20 m² a potrebe 4,4–4,8 m² vychádza výpočet takto:

Počet kusov = Potrebná aperturná plocha / Aperturná plocha jedného kolektora
= 4,8 m² / 2,20 m² = 2,18 → zaokrúhlite nahor = 3 kusy

Alebo konzervatívnejšie: 4,4 m² / 2,20 m² = 2,0 → presne 2 kusy.

Tu záleží na tom, či ste pri výpočte potreby plochy použili hodnotu 1,0 alebo 1,2 m²/osobu. Pre sever Slovenska (menej slnečných hodín) odporúčame hodnotu 1,2–1,3 m²/osobu, pre juh Slovenska (Podunajská nížina, okolie Komárna, Dunajskej Stredy) stačí 1,0–1,1 m²/osobu.

Výkon kolektora je ďalší dôležitý parameter. Kvalitný plochý kolektor dosahuje pri aperturnej ploche 2,2 m² a ideálnych podmienkach (irradiance 1 000 W/m², ΔT = 0 K) výkon okolo 1 650–1 760 W. To zodpovedá merného výkonu 750–800 W/m². V reálnych podmienkach (ΔT = 30 K medzi kvapalinou a okolitým vzduchom) klesá výkon na cca 1 200–1 400 W na kolektor – ale to je stále výborný výsledok pre ohrev TÚV.

Príliš veľa kolektorov – čo sa stane pri predimenzovaní?

Predimenzovanie systému je rovnako problematické ako poddimenzovanie – len inak. Keď máte príliš veľkú plochu kolektorov voči potrebe tepla (napr. 5 kolektorov pre 2-člennú rodinu bez bazéna), nastávajú tieto javy:

Stagnácia – v lete, keď je zásobník plný a slnko stále svieti, sa kvapalina v kolektoroch zastaví. Teplota stúpa nad 160–180 °C, glykol degraduje, tlak rastie.
Skrátená životnosť komponentov – opakované stagnácie poškodzujú membrány expanzných nádob, tesnenia, solárne čerpadlá aj samotný absorbér.
Zbytočná investícia – každý kolektor navyše stojí peniaze bez toho, aby priniesol úmernú úsporu.
Problémy s hydraulikou – príliš veľká plocha kolektorov si vyžaduje vyšší prietok, väčšie potrubie a výkonnejšie obehové čerpadlo.

Ako pravidlo: lepšie mať systém mierne poddimenzovaný (pokrytie 55 % namiesto 65 %) než výrazne predimenzovaný. Stagnácie sú pre dlhodobú spoľahlivosť systému väčší problém ako niekoľkopercentné nižšie pokrytie.

Zásobník – neoddeliteľná súčasť dimenzácie

Výpočet počtu kolektorov nemôžete robiť oddelene od voľby zásobníka. Tieto dve veličiny spolu úzko súvisia. Základné pravidlo:

50–80 litrov zásobníka na každý m² aperturnej plochy kolektora
Pre 2 kolektory s celkovou aperturou 4,4 m²: zásobník 220–350 litrov
Pre 4 kolektory s aperturou 8,8 m²: zásobník 440–700 litrov

Príliš malý zásobník voči ploche kolektorov vedie k tomu, že zásobník sa rýchlo nahreje a systém sa dostáva do stagnácie už v skorých ranných hodinách – tým sa premárni potenciál celodenného výnosu. Príliš veľký zásobník naopak spôsobuje, že sa nikdy dostatočne nenahrejete a systém pracuje s nízkou teplotou, čo zhoršuje účinnosť kolektora.

Vplyv kvality skla kolektora na efektívnu plochu

Nezabúdajte, že fyzická veľkosť kolektora nie je jediná premenná, ktorá určuje, koľko kusov potrebujete. Rovnako dôležitá je optická účinnosť – teda koľko percent dopadajúceho slnečného žiarenia sa skutočne dostane k absorbéru.

Bežné solárne sklo má transmisivitu (priepustnosť) okolo 91 %. Antireflexné sklo (AR sklo) má transmisivitu 95–96 %. Rozdiel 4–5 percentuálnych bodov na prvý pohľad nevyzerá veľa, ale v praxi znamená o 5–7 % vyšší ročný výnos. Pre systém s dvoma kolektormi to môže byť ekvivalent ďalšieho 0,5 kolektora navyše – bez toho, aby ste zaberali viac miesta na streche.

Práve preto existujú dva varianty kolektorov na atria.sk: kolektor so štrukturálnym sklom (štandard, výborný pomer cena/výkon) a kolektor so štrukturálnym antireflexným sklom (vyšší výkon, ideálne pre systémy, kde je počet kusov obmedzený dostupnou plochou strechy alebo rozpočtom). Ak máte na streche miesto len pre 2 kolektory, ale chcete maximalizovať výkon, antireflexné sklo je jasná voľba. Viac o rozdieloch medzi typmi skla nájdete v článku Štruktúrované vs. antireflexné sklo kolektora – aký je rozdiel.

Obmedzenia na strane strechy – skutočná dostupná plocha

Výpočet hovorí jedno, realita hovorí niekedy niečo iné. Na streche môžu byť presvetľovacie strešné okná, vikiere, komíny, antény, alebo jednoducho môže byť strecha orientovaná tak, že využiteľná plocha je menšia, ako by ste chceli. Preto vždy odporúčam zákazníkom urobiť dve veci:

Zamerať skutočnú dostupnú plochu na streche pred objednaním kolektorov. Nestačí vedieť, že máte šedlové strešné plochy – treba poznať skutočné rozmery bez prekážok.
Overiť nosnosť strechy. Kolektor s montážnou konštrukciou a kvapalinou váži 40–55 kg. Štyri kolektory teda predstavujú záťaž 160–220 kg rozloženú na nosnej konštrukcii. Staré drevené krovy bez statického posúdenia môžu byť problémom.

Pre situácie, kde je dostupná plocha na šikmej streche obmedzená, prichádza do úvahy montáž na plochú strechu pomocou naklápacích stojanoch, fasádna montáž (vertikálna inštalácia – stráca sa cca 15–20 % výnosu, ale je niekedy jedinou možnosťou), alebo inštalácia na záhrade na pozemné stojany (neobmedzené, ľahký prístup na servis, ale potrebujete dlhšie potrubie). Viac k montážnym možnostiam nájdete v článku Montáž solárnych kolektorov na strechu – postup a požiadavky.

Zapojenie kolektorov – sériové vs. paralelné a jeho vplyv na dimenzáciu

Ak inštalujete viac kolektorov, spôsob ich hydraulického zapojenia ovplyvňuje výkon celého poľa. Pre rodinné domy sú relevantné dve schémy:

Paralelné zapojenie – každý kolektor dostáva čerstvú, relatívne studenú kvapalinu. Teplota na výstupe z každého kolektora je rovnaká, prietok sa delí na počet kolektorov. Výhoda: nižší tlakový odpor, rovnomerné hydraulické zaťaženie, menšia degradácia pri výpadku jedného kusu. Ideálne pre 2–4 kolektory.

Sériové zapojenie – kvapalina prechádza cez kolektory za sebou, každým ďalším kolektorom sa ďalej ohrieva. Na výstupe je vyššia teplota, ale prietok musí byť nižší. Vhodné pre aplikácie, kde potrebujete vysokú výstupnú teplotu (napr. absorpčné chladenie). Pre bežné ohrevy TÚV sa neodporúča pri viac ako 2–3 kusoch.

Pre väčšie polia (5+ kolektorov) sa používa kombinovaná schéma – kolektory v sérii po 2–3 kusoch, tieto série zapojené paralelne. Takýmto spôsobom sa dosahuje rovnomerný hydraulický vyvážený prietok cez celé pole.

Orientačná tabuľka: počet kolektorov podľa veľkosti domácnosti

Počet osôb	Len TÚV – počet kolektorov (2,2 m²/ks)	TÚV + vykurovanie – počet kolektorov	Zásobník TÚV	Zásobník kombin.
1–2	1–2 ks	2–3 ks	100–150 l	200–300 l
3–4	2–3 ks	4–5 ks	200–300 l	400–600 l
5–6	3–4 ks	5–7 ks	300–400 l	600–800 l
7+ (rekreačné zariadenie)	5+ ks	individuálny projekt	500+ l	800+ l

Tieto hodnoty predpokladajú optimálne podmienky (juh ±15°, sklon 35–45°, stredné Slovensko). Pre horšie podmienky zvýšte počet o 1 kus. Pre veľmi priaznivé podmienky (južné Slovensko, dokonalá orientácia) môžete zostať pri nižšej hodnote z rozsahu.

Solárne simulačné nástroje – kedy presnosť nestačí odhad

Pre väčšie alebo nákladnejšie projekty (5+ kolektorov, kombinovaný systém, komerčné zariadenie) odporúčam použiť špecializovaný softvér na hodinovú simuláciu solárneho systému. Najbežnejšie dostupné nástroje sú:

T*SOL – nemecký softvér, veľmi presný, obsahuje databázu kolektorov certifikovaných podľa Solar Keymark, umožňuje zadať skutočnú polohu, orientáciu a tieňovanie
POLYSUN – švajčiarska platforma, podobne výkonná, dostupná aj v česko-slovenskom prostredí
GetSolar / online kalkulačky – zjednodušené, vhodné pre prvý orientačný odhad

Tieto nástroje pri správnych vstupoch dávajú výsledky s presnosťou ±10 % od reálneho výnosu – čo je pre investičné rozhodovanie viac než dostačujúce.

Najčastejšie chyby pri dimenzovaní – čo som videl v praxi

Za roky praxe som sa stretol s niekoľkými typickými chybami, ktoré zákazníci alebo nezorientovaní inštalatéri opakujú:

Zámena celkovej a aperturnej plochy – zákazník si kúpi „tri kolektory s plochou 2,4 m²" v domnení, že má 7,2 m² apertury. V skutočnosti má len 6,6 m². Malý rozdiel, ale pri 4-člennej rodine to môže znamenať podhodnotenie systému.
Ignorovanie tieňovania – komín, susedný strom, vikier v 10:00 ráno stienia na polovicu kolektorového poľa. Tieň na 15 % plochy kolektora môže znížiť výkon o 30–50 %.
Príliš optimistická výpočtová základňa – zákazník tvrdí, že majú 4 osoby, ale v dome žijú aj starí rodičia. Spotrebu TÚV treba byť vždy konzervatívny a radšej zaokrúhliť nahor.
Zásobník zvyšok investície – kúpia 3 kolektory, ale zásobník len 150 litrov (pôvodný z plynového kotla). Výsledok je denná stagnácia od 11. hodiny doobeda.
Nesprávna poloha čidla zásobníka – regulácia sa riadi podľa čidla umiestneného príliš nízko, systém beží zbytočne aj keď je zásobník nahriatý – to nie je chyba dimenzácie, ale inštalácie, ale má priamy vplyv na reálne pokrytie.

Často kladené otázky (FAQ)

Môžem neskôr dokúpiť ďalší kolektor a pripojiť ho k existujúcemu systému?

Áno, v princípe je to možné, ale treba na to myslieť už pri prvotnom návrhu. Zásobník, expanzná nádoba, čerpadlová stanica a potrubie musia byť dimenzované s rezervou. Ak bol systém navrhnutý presne na 2 kolektory a chcete pridať tretí, musíte skontrolovať kapacitu zásobníka (typicky treba väčší), tlak v systéme, nastavenie poistného ventilu a prietok čerpadla. Samotné hydraulické zapojenie ďalšieho kolektora je bežná servisná práca.

Oplatí sa inštalovať len jeden kolektor?

Pre 1–2 osoby a malú spotrebu vody áno – jeden kolektor s aperturou 2,2 m² dokáže v lete pokryť takmer 100 % potreby TÚV pre jednočlennú domácnosť. Pre viac osôb je jeden kolektor nedostatočný a ekonomická návratnosť (amortizácia inštalačných nákladov) sa pri jednom kolektore výrazne zhoršuje – väčšina fixných nákladov je rovnaká pre jeden aj dva kolektory.

Aký vplyv má farba strechy / podkladu na výkon kolektora?

Kolektor sám o sebe nie je ovplyvnený farbou strešnej krytiny – je to uzatvorený systém. Avšak tmavá strecha (bitúmen, tmavá škridla) v lete absorbuje viac tepla a strešný priestor pod kolektorom môže byť teplejší, čo mierne znižuje tepelné straty kolektora do okolia. Vplyv je marginálny (1–3 %), takže pri voľbe počtu kolektorov ho nepotrebujete zohľadňovať.

Čo ak mám kombináciu šikmej a plochej strechy – kde je lepšie kolektory umiestniť?

Ak je šikmá strecha orientovaná na juh so sklonom 30–50°, je to jednoznačne lepšia voľba. Plochá strecha vyžaduje naklápacie stojany (sklon 30–35°), čo pridáva cenu a komplikuje montáž. Navyše na plochej streche treba riešiť vzájomné tieňovanie radov kolektorov – rozostupy musia byť dostatočné (pravidlo: rozostup = 2,5× výška stojana).

Ovplyvňuje nadmorská výška polohy množstvo potrebných kolektorov?

Áno, ale nie tak, ako by ste čakali. Vyššia nadmorská výška znamená typicky viac slnečného žiarenia na

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.