Ako správne inštalovať fixný oblúk pre potrubie 15–18 mm

Ako správne inštalovať fixný oblúk pre potrubie 15–18 mm

Správna inštalácia fixného oblúka patrí k tým úkonom, ktoré na prvý pohľad vyzerajú jednoducho – no v praxi práve tu vzniká najviac chýb, ktoré sa neskôr prejavujú netesnosťami, mechanickým namáhaním potrubia alebo nekontrolovanou dilatáciou. Ak pracujete s medeným alebo plastovým (PB/PE) potrubím v priemere 15 alebo 18 mm – teda s rozmermi, ktoré sú v domovej inštalácii vykurovania a rozvodu teplej úžitkovej vody najrozšírenejšie – tento článok vám poskytne komplexný návod: od princípu, prečo vôbec fixný bod v potrubnej trase potrebujete, cez výber vhodných uchytávacích prvkov, až po samotný postup montáže krok za krokom vrátane typických chýb z praxe.

Článok je súčasťou nášho Vedomostného centra pre sekciu pomôcky na montáž. Súvisiace témy, na ktoré môžete naraziť počas projektovania inštalácie, nájdete pod názvami Ako vybrať správne montážne pomôcky pre potrubie Hepworth, Spony vs. lišty na uchytenie potrubia – čo kedy použiť alebo Časté chyby pri uchytávaní potrubia a ako ich predísť – odporúčam prečítať ich v kombinácii s týmto návodom.

Čo je fixný oblúk a prečo je nevyhnutný

V každej potrubnej trase dochádza pri prevádzke k teplotným zmenám. Medené potrubie sa pri náraste teploty o 10 °C predlžuje o cca 0,17 mm na každý meter dĺžky. PB (polybuténové) potrubie má koeficient tepelnej rozťažnosti ešte vyšší – rádovo 0,13–0,15 mm/m/°C. Na prvý pohľad zanedbateľné čísla, ale pri 10-metrovom úseku a teplotnom výkyve 50 °C (napríklad pri spustení vykurovania po letnej odstávke) hovoríme o predĺžení až 75 mm. Toto predĺženie musí niekam ísť – buď ho kontrolovane odvedieme cez dilatačné koleno alebo lýru, alebo sa nekontrolovane prejaví v najslabšom mieste celej trasy: v spojke, v armatúre alebo v mieste uchytenia.

Fixný bod (tiež fixný oblúk, fixačný bod, v nemeckej technickej terminológii Festpunkt) je miesto v potrubnej trase, kde je potrubie pevne ukotvené a kde je pohyb potrubnej osi nulový. Všetka dilatácia sa z tohto bodu odvíja na obe strany – čiže tuhým fixovaním na jednom mieste rozdeľujete potrubný úsek na dve kontrolované časti, pričom každá dilutuje smerom k najbližšiemu dilatačnému prvku (kompenzátoru, lýre, kolenu).

Bez fixného bodu by potrubie pri ohriate "plávalo" ako celok a ťahalo by so sebou všetky priľahlé armatúry, spojky a odbočky. V praxi som videl prípady, kde chýbajúci fixný bod na hlavnom stúpačku spôsobil, že rozdeľovač podlahového kúrenia sa po troch sezónach doslova odtrhal od steny – nie preto, že by bol zlý materiál, ale preto, že nikto nepomyslel na fixáciu stúpačky pred rozdeľovačom.

Rozdiel medzi fixným bodom a klzným uchytením

Než sa pustíme do samotnej montáže, je nevyhnutné porozumieť rozdielu medzi dvoma základnými typmi uchytenia potrubia:

• Klzné uchytenie (vodiaci bod) – potrubie je uchytené tak, že môže pozdĺžne kĺzať. Spon alebo lišta drží potrubie v osi, zabraňuje bočnému pohybu, ale pozdĺžny pohyb (dilatáciu) neobmedzuje. Toto je najbežnejší typ uchytenia, ktorý sa používa na väčšine dĺžky trasy.
• Fixné uchytenie (fixný bod) – potrubie je pevne zachytené tak, že je znemožnený pohyb vo všetkých smeroch. Fixný bod prenáša sily vzniknuté dilatáciou do konštrukcie budovy (stena, strop, podlaha).

V praxi sa fixný bod realizuje buď špeciálnym fixným oblúkom (tuhé objatie potrubia bez vôle), alebo kombináciou štandardnej lišty/spony so zvarením, zaskrutkovaním alebo iným tuhým spojením priamo na potrubí. Pre priemery 15–18 mm sa v systéme Hepworth a kompatibilných inštaláciách najčastejšie používajú lišty na uchytenie potrubia 16 mm a lišty na uchytenie potrubia 16–18 mm – pričom fixný bod sa z nich robí tuhým doťahnutím a dodatočnou fixáciou tak, aby potrubie nemalo žiadnu axiálnu vôľu.

Kde v trase umiestniť fixný bod – pravidlá a príklady z praxe

Umiestnenie fixného bodu sa neriadi náhodou, ale vychádza z niekoľkých pravidiel, ktoré sú výsledkom fyzikálnych zákonitostí aj dlhoročnej inštalačnej praxe:

Základné pravidlá pre umiestnenie fixného bodu

• Pred armatúrou a za armatúrou – ventily, guľové kohouty, regulačné prvky a rozdeľovače musia byť chránené pred silovým pôsobením dilatujúceho potrubia. Fixný bod sa umiestňuje čo najbližšie k armatúre, maximálne 200–300 mm od nej.
• Uprostred dlhého úseku – pri rovnej trase dlhšej ako cca 3–4 m bez prirodzeného kompenzátora (kolena, lýry) je potrebné umiestniť fixný bod do stredu úseku a na oba konce osadiť klzné uchytenia a kompenzátory.
• Na začiatku a konci stúpačky – zvislé stúpačky sú obzvlášť náchylné na dilatačné sily, pretože pri ohriate "rastú" nahor. Fixný bod na stúpačke sa umiestňuje v dolnej tretine jej dĺžky (bližšie k päte stúpačky).
• Pri prechode cez stenu alebo strop – miesto prechodu cez stavebnú konštrukciu môže fungovať ako prirodzený fixný bod, ak je potrubie v prestupe pevne obmurované alebo opancierované – pozor však na to, aby bola v mieste prestupu vždy chrániacej rúrka (chránička), aby tepelná rozťažnosť nespôsobila popraskanie omietky.
• Maximálna vzdialenosť medzi kompenzátormi pri priemere 15–18 mm – orientačne 6–8 m pre meď, 3–5 m pre plastové potrubie, vždy s fixným bodom uprostred.

Z praxe: jeden z najčastejších problémov, na ktorý narážam pri revíziách starších inštalácií, je úplná absencia fixného bodu na horizontálnych rozvodoch v suteréne. Inštalatéri tam nainštalujú potrubie s rovnomernými kĺznymi úchytkami po celej dĺžke – potrubie síce vyzerá pekne, ale pri prvom spustení vykurovania začne tlačiť do rozdeľovača a po rokoch sú výsledkom praskliny v zvaroch alebo uvoľnené pripojenia.

Materiálové a rozmerové špecifiká pre 15 a 18 mm potrubie

Priemery 15 mm a 18 mm patria k najpoužívanejším v domovej inštalácii. Typické použitia:

• 15 mm (vonkajší priemer) – prípojky radiátorov, výstupy z rozdeľovačov podlahového kúrenia, prípojky umývadiel a drezov, krátke úseky k batériám. Médium: voda pri teplotách 30–75 °C.
• 18 mm (vonkajší priemer) – hlavné rozvody k viacerým radiátorom, horizontálne sekundárne vetvy, niekedy aj stúpačky v menších bytových domoch.

Dôležité: pri systéme Hepworth a kompatibilných systémoch sa pracuje s vonkajším priemerom potrubia, nie s nominálnym. Preto lišta alebo spona označená "16 mm" sedí na potrubie s vonkajším priemerom 16 mm – to zodpovedá bežnému PB/PE potrubiu s označením DN10 alebo Cu potrubiu 15×1 (vonkajší priemer 15 mm). Pred nákupom vždy odmerajte skutočný vonkajší priemer posuvným meradlom – menovitý priemer na potrubí a skutočný vonkajší priemer sa môžu líšiť.

Pre spojovanie medeného potrubia so závitovými armatúrami v blízkosti fixného bodu sa osvedčilo použiť zverné šróbenie na medené potrubie 15×1 EK – ide o spoľahlivé mechanické spojenie bez nutnosti spájkovania, čo je dôležité pri realizácii fixného bodu v mieste, kde chcete mať možnosť demontáže. Pre kombinované trasy z medi a plastového PB potrubia použite zverné šróbenie 15×1 EK na medené alebo PB potrubie, ktoré zvláda oba materiály v jednom prevedení.

Postup montáže fixného oblúka krok za krokom

Nižšie popisujem overený postup z praxe pre inštaláciu fixného bodu na potrubí 15–18 mm v domovej inštalácii. Predpokladám, že potrubie je vedené po stene alebo v šachte, a že konštrukcia umožňuje osadenie kotvy (murivo, betón, sadrokartón so zodpovedajúcim hmoždinkou).

Náradie a materiál

• Príklep alebo vŕtačka s vhodným vrtákom (6–8 mm pre murivo, 10 mm pre betón)
• Hmoždinky zodpovedajúce podkladu (v betóne minimálne hmoždinky s výťažnou silou ≥ 0,5 kN)
• Skrutky KOMBI M8 – univerzálne kombi skrutky pre uchytenie lišty do steny
• Momentový kľúč alebo skrutkovač
• Lišta na uchytenie potrubia 16–18 mm vhodná pre váš priemer
• Posuvné meradlo
• Vodováha (aspoň 60 cm)
• Ceruzka, záchytná páska

Krok 1: Určenie polohy fixného bodu a označenie

Najprv si na rozvinutom výkrese trasy (alebo aspoň v hlave) určte, kde presne fixný bod má byť. Označte miesto na stene ceruzkou. Skontrolujte, či v danom mieste nie je v stene elektrická inštalácia (pomocou detektora). Overte materiál steny – od toho závisí typ hmoždinky.

V prípade, že fixný bod má byť pri armatúre, zmerajte vzdialenosť od osi armatúry a lištu umiestnite maximálne 150–200 mm od osi spojky alebo ventilu. Čím bližšie, tým lepšie – kratší rameno znamená menšie ohybové napätie na armatúre.

Krok 2: Vŕtanie a osadenie hmoždinky

Vyvŕtajte otvor zodpovedajúci priemeru hmoždinky. Pre štandardné murivo (tehla, pórobetón) použite plastovú rozperkovú hmoždinku 8 mm, pre betón radšej kovové rozperné hmoždinky. Hĺbka vŕtania: minimálne 50 mm do muriva, 60 mm do betónu. Otvor prečistite (vyfúkajte alebo vyčistite kefkou), vložte hmoždinku.

Krok 3: Priskrutkovanie lišty

Lištu na uchytenie potrubia priložte k stene, skontrolujte vodováhou, či je vo vodorovnej (alebo zvislej) polohe podľa smeru trasy. Skrutku KOMBI M8 zaskrutkujte – najprv rukou, potom dotiahte skrutkovačom. Pozor: fixnú lištu dotiahujte na plný moment – na rozdiel od klzných lišt, kde sa niekedy zámerne nechá malá vôľa, tu chcete nulový pohyb. Odporúčaný utahovací moment pre M8 v plastovej hmoždinke je 4–6 Nm, pre kovovú hmoždinku 8–10 Nm.

Krok 4: Vloženie potrubia a fixácia

Potrubie vložte do lišty. Pri fixnom uchytení musí byť potrubie v lište bez axiálnej vôle. Ak lišta má uzatvárací clip alebo skrutkovací uzáver, zatvorte ho a dotiahnite podľa pokynov výrobcu. Ak máte dvojdielnu lištu (spodok a vrchnák), upevnite vrchnák a skontrolujte, že potrubie sa nedá posunúť ani s miernym silou pozdĺž osi.

Dôležité: Nikdy nedoťahujte lištu tak, aby deformovala prierez potrubia – najmä pri plastovom (PB) potrubí hrozí oválenie a následné zvýšené hydraulické straty alebo oslabenie steny v mieste spojky. Pri medi je toto menej kritické, ale aj tu platí: potrubie musí byť pevne – nie nadmerne – zvierané.

Krok 5: Kontrola po montáži

Po dokončení montáže fixného bodu skontrolujte celú trasu: klzné uchytenia musia umožňovať pozdĺžny pohyb potrubia, fixný bod musí byť jednoznačne tuhý. Pred zakrytím inštalácie (omietkou, sadrokartónom, podhľadom) odporúčam urobiť tlakovú skúšku a skúšobné ohriate – sledujte, či potrubie v okolí fixného bodu nevykazuje neprirodzené napätie alebo vybočenie.

Typické chyby pri realizácii fixného bodu a ako im predísť

Za roky práce na potrubných inštaláciách sa mi podarilo zozbierať celú zbierku chýb, ktoré ľudia robia pri fixácii potrubia. Opíšem tie najčastejšie, pretože pochopenie chyby je prvý krok k jej vyhnutiu.

Chyba 1: Fixný bod na nesprávnom mieste

Inštalatér umiestnení fixný bod nie pri armatúre, ale "niekde v strede rovného úseku", pretože tam bolo práve pohodlné vŕtanie. Výsledok: dilatačné sily tečú smerom k armatúre, ktorá nie je chránená. Riešenie: vždy najprv určte, čo je potrebné chrániť (armatúra, rozdeľovač, prechod cez stenu), a až potom určte polohu fixného bodu.

Chyba 2: Použitie klznej spony ako fixného bodu bez ďalšej fixácie

Bežná klzná spona alebo lišta nie je fixný bod, aj keby ste ju dotiahli na maximum. Ak nemá mechanizmus, ktorý by zabraňoval axiálnemu pohybu potrubia, potrubie sa pri dilatácii jednoducho vyšmykne. Riešenie: pre fixný bod použite buď špeciálne fixné objímky, alebo štandardnú lištu doplňte o mechanickú axiálnu doraz – napr. spájkovaný krúžok na potrubí tesne pri lište, ktorý zabraňuje posuvu.

Chyba 3: Príliš krátka hmoždinká alebo nevhodný typ

Fixný bod musí preniesť do steny sily rádovo stoviek newtonov. Plastová hmoždinká 6 mm zarazená len 30 mm do pórobetónu na to nestačí. Videl som prípady, kde celá fixná lišta vypadla zo steny pri prvom otopnom období – nie preto, že by bola zlá lišta, ale preto, že hmoždinká bola dimenzovaná na klzné uchytenie. Riešenie: pre fixné body vždy volte hmoždinky s väčšou výťažnou silou, v pórobetóne používajte špeciálne hmoždinky (napr. chemické kotvenie alebo rámové hmoždinky s veľkou dosadacou plochou).

Chyba 4: Dve susediace fixné body bez kompenzátora medzi nimi

Toto je zákerná chyba. Ak umiestnite dva fixné body príliš blízko seba (napr. obidva pri susedných armatúrach na krátkej trase bez kompenzátora medzi nimi), uzavriete potrubie do "väzenia" a pri dilatácii sa napätie neodvedie nikam. Výsledok je vydutie potrubia, prasknutie spojky alebo odtrhnutie jedného z fixných bodov. Riešenie: medzi každými dvoma fixnými bodmi musí byť vždy aspoň jeden kompenzátor (dilatačné koleno, lýra, pružná slučka).

Chyba 5: Nesprávny priemer lišty alebo spony

Lišta dimenzovaná na 18 mm nasunutá na 15 mm potrubie – to nie je fixný bod, to je len dekorácia. Potrubie má v lište takú vôľu, že sa pohybuje nielen axiálne, ale aj laterálne. Riešenie: vždy odmerajte skutočný vonkajší priemer potrubia a zvoľte lištu s minimálnou vôľou. Pre potrubie s vonkajším priemerom 16 mm (bežné PB potrubie DN10) je správnou voľbou lišta 16 mm, nie lišta 18 mm.

Zvláštne situácie z praxe: stúpačky, rohové trasy a šachty

Fixný bod na zvislej stúpačke

Zvislé stúpačky sa pri ohrieva predlžujú smerom nahor. Platí pravidlo, že fixný bod sa umiestňuje v dolnej tretine stúpačky – konkrétne cca 1/3 výšky od päty. Ak je stúpačka dlhá 3 m, fixný bod bude zhruba 1 m od podlahy. Klzné uchytenia sa dávajú po celej dĺžke v rozostupoch 1,0–1,5 m (pre meď) alebo 0,7–1,0 m (pre plast). Pri dlhých stúpačkách nad 5 m uvažujte o dvoch fixných bodoch s kompenzátorom (kompenzačnou slučkou) medzi nimi.

Rohová trasa – prirodzený kompenzátor

Ak trasa robí koleno 90°, samo koleno funguje ako kompenzátor – pri ohriatie jednej vetvy sa silové pôsobenie čiastočne absorbuje pružnosťou kolena. To však platí len vtedy, ak vetvy kolena sú dostatočne dlhé (aspoň 15–20× priemer potrubia, teda pre 18 mm potrubie cca 300–360 mm voľná dĺžka pred kolenom a za kolenom). Fixný bod sa v takom prípade umiestňuje na konci dlhšieho ramena, koleno funguje ako kompenzátor a kratšie rameno má klzné uchytenia.

Inštalácia v šachte

V inštalačných šachtách je priestor obmedzený a prístup k stene sťažený. Tu sa osvedčuje použiť dlhšie lišty (na uchytenie viacerých potrubí naraz) s jedným spoločným fixným bodom. Schéma: jedna masívna konzola ukotvená do bočnej steny šachty nesie celú zostavu potrubí, pričom na konzole je jedno potrubie fixne uchytené a ostatné klzne. Toto riešenie šetrí čas a materiál, no vyžaduje precízny výpočet smerovej dilatácie.

Výber lišty alebo spony pre fixný bod – praktické odporúčania

Pre priemery 15–18 mm sú v ponuke predovšetkým dvě varianty uchytávacích líšt, ktoré sa líšia nielen rozmerom, ale aj konštrukciou:

• Jednostranná lišta – jednoduchá, rýchla montáž, potrubie sa vkladá zboku. Vhodná pre klzné aj fixné uchytenie, fixný efekt dosiahnete tuhým doťahnutím a pridaním axiálneho dorazu (kroužok na potrubí).
• Dvojdielna lišta (spodok + vrchnák) – pevnejšie objatie potrubia, lepší záber, odporúča sa tam, kde je fixný bod vystavený väčším silám (napr. pri priamom ohybe alebo pri ťažších armatúrach).

Pre potrubie presne 16 mm (bežné PB potrubie) siahnite po lište 16 mm. Pre kombináciu priemerov 16–18 mm alebo tam, kde si nie ste istí presným rozmerom, je flexibilnejšou voľbou lišta 16–18 mm – zvláda oba priemery s dostatočným upínacím efektom.

Tip z praxe: ak si kupujete lišty pre dlhšiu trasu, kde budú zmiešané fixné aj klzné body, odporúčam zaobstarať lišty jedného typu pre celú trasu a fixný bod realizovať pridaním kroužku alebo zarážky na potrubie, nie zámenou na iný typ lišty. Zjednotenie komponentov uľahčuje neskoršiu údržbu a prípadnú opravu.

Dilatačné výpočty pre bežné scenáre – orientačné hodnoty

Nasledujúca tabuľka dáva praktickú predstavu o dĺžke dilatácie pre typické trasy z medi a PB potrubia v domovej inštalácii (pri rozdielu teplôt 50 °C, t. j. prechod z 20 °C na 70 °C):

Materiál	Dĺžka trasy	Koef. [mm/m/°C]	Predĺženie pri ΔT = 50 °C
Meď (Cu)	3 m	0,017	2,6 mm
Meď (Cu)	6 m	0,017	5,1 mm
Meď (Cu)	10 m	0,017	8,5 mm
PB plast	3 m	0,13	19,5 mm
PB plast	6 m	0,13	39,0 mm
PB plast	10 m	0,13	65,0 mm

Z tabuľky je jasné, prečo je pre plastové potrubie otázka fixácie oveľa kritickejšia než pre meď. Zatiaľ čo 6 m medená trasa sa predĺži o necelých 6 mm, rovnako dlhá PB trasa sa predĺži o 39 mm – to je rozdiel, ktorý bez správneho fixného bodu a kompenzátora jednoducho neabsorbujete bez poškodenia inštalácie.

Materiálová kompatibilita a povrchová ochrana

Pri výbere uchytávacích prvkov pre fixný bod nezabudnite na materiálovú kompatibilitu. Meď a oceľ v kontakte s vlhkosťou tvoria galvanický článok, ktorý urýchľuje koróziu medeného potrubia v mieste kontaktu. Preto:

• Lišty na uchytenie medených potrubí by mali byť z postriebrenej ocele, nehrdzavejúcej ocele alebo plastu.
• Ak používate oceľové lišty alebo konzoly, vložte medzi potrubí a lištu plastový alebo pogumovaný vložkový pásik (mnoho líšt ho má integrovaný).
• Pre PB/PE potrubie nie je galvanická korózia problémom, ale dbajte na to, aby lišta mechanicky nepoškodila mäkší povrch plastového potrubia pri tuhom doťahovaní.

V prostredí s vyššou vlhkosťou (kotolne, pivnice, šachty) dbajte aj na povrchové ošetrenie konzol a skrutiek. Zinkovanie poskytuje základnú ochranu, no pre agresívnejšie prostredie zvažte nehrdzavejúce prevedenie skrutiek. Skrutky KOMBI M8 z nášho sortimentu sú vhodné pre bežné interiérové prostredie; pre vlhké priestory si overujte materiálové prevedenie.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Aký je rozdiel medzi fixným bodom a klzným uchytením – môžem použiť rovnaké lišty pre oboje?

Áno, v princípe môžete použiť rovnaký typ lišty pre oba účely – rozdiel nie je v type lišty, ale v spôsobe montáže a v tom, či potrubie má v lište axiálnu vôľu. Pre klzné uchytenie lištu nedoťahujte na maximum a nechajte potrubie, aby sa mohlo pozdĺžne posúvať. Pre fixný bod lištu dotiahnite na plný moment a potrubie dodatočne zaistite axiálnym dorazom (napr. kroužkom nasoleným na potrubí tesne pri lište). Pokiaľ lišta nemá mechanizmus na blokáciu axiálneho pohybu, samotné doťahovanie nestačí – trenie v lište je pri vyšších silách prekonateľné.

Koľko fixných bodov potrebujem na 10-metrovom úseku z PB potrubia?

Pri 10 m PB potrubia a teplotnom výkyve 50 °C hovoríme o predĺžení 65 mm. Štandardné riešenie je jeden fixný bod uprostred (5 m od každého konca) a jeden dilatačný kompenzátor na každej strane fixného bodu – teda na 2,5 m od konca trasy. Každá пoлovica trasy tak predlžuje o cca 32 mm, čo bežný kompenzátor (dilatačné koleno s ramenami min. 400 mm) bez problémov absorbuje. Klzné uchytenia dávajte každých 0,7–1,0 m. Ak trasa obsahuje prirodzené kompenzátory (rohové zmeny smeru), môže stačiť jeden fixný bod bez dodatočných lýr.

Čo sa stane, ak vynechám fixný bod celkom?

Závisí od materiálu a dĺžky trasy. Pri krátkych medených úsekoch (do 2–3 m) môže byť inštalácia funkčná roky bez fixného bodu, pretože samotné spojky, kolená a armatúry absorbujú malé dilatácie. Pri dlhých trasách, plastovom potrubí alebo tam, kde sú priľahlé armatúry citlivé na mechanické zaťaženie (termostatické hlavice, regulačné ventily), chýbajúci fixný bod spôsobí únavu materiálu, uvoľňovanie spojov, vibrácie a v najhoršom prípade prasknutie spoja alebo armatúry. Z dlhodobého hľadiska je inštalácia bez fixného bodu časovaná bomba, ktorej výbuch závisí len od počtu otopných sezón.

Môžem fixný bod osadil do sadrokartónovej priečky?

Sadrokartón sám o sebe nie je vhodný podklad pre fixný bod – nosná kapacita bežných sádrokartonárskych hmoždiniek je príliš nízka na prenos dilatačných síl. Ak je za sadrokartónom drevená nosná konštrukcia (profily CW/UW alebo drevené stĺpiky), môžete skrutku zaháknuť priamo do profilu alebo stĺpika – to je akceptovateľné riešenie. V prípade, že za sadrokartónom je prázdno, treba buď pevný blok vsadiť do konštrukcie ešte pred uzavretím priečky, alebo trasu otočiť tak, aby fixný bod smeroval k murovanej stene.

Aký je maximálny rozostup klzných uchytení medzi dvoma fixnými bodmi?

Normatívne hodnoty pre rozostup uchytení sa líšia podľa materiálu a priemeru potrubia. Pre Cu 15–18 mm: zvislé vedenie max. 2,0 m, horizontálne max. 1,5–2,0 m. Pre PB/PE 15–18 mm: zvislé max. 1,0–1,2 m, horizontálne max. 0,7–1,0 m. Plastové potrubie vyžaduje hustejšie uchytenie, pretože je mäkšie a pri vyšších teplotách stráca tuhosť (tzv. tečenie plastu). Výrobcovia potrubí uvádzajú presné hodnoty v technickej dokumentácii – vždy sa riaďte nimi namiesto všeobecných odporúčaní.

Ako spoznám, že fixný bod nefunguje správne – aké sú príznaky?

Prvý príznak je zvyčajne hluk – klikanie, praskanie alebo tikanie potrubia pri ohrievaní a ochladzovaní. To znamená, že potrubie sa pohybuje tam, kde

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa