>
Eshop roka 2025 s vykurovacou technikou

Aký prietok a výtlak potrebujem pre moje prírubové čerpadlo

Prietok a výtlak prírubového čerpadla: ako na výpočet a výber v praxi

Keď sa zákazník pri výbere prírubového obehového čerpadla sústredí len na priemer príruby alebo menovité napätie, takmer vždy narazí na problém – buď čerpadlo nestačí pretlačiť vodu celým systémom, alebo je predimenzované, beží neúčinne a zbytočne spotrebúva energiu. Dva kľúčové parametre, ktoré rozhodujú o správnom fungovaní celého vykurovacieho okruhu, sú prietok (Q) a výtlak, alebo dopravná výška (H). Bez ich správneho určenia je výber čerpadla len tipovanie.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto hodnoty vypočítať od základov, čo ovplyvňuje ich veľkosť v reálnych inštaláciách, ako si poradiť bez projektovej dokumentácie a kde sú najčastejšie chyby, na ktoré naráža väčšina inštalatérov aj technických správcov budov. Budeme pracovať s konkrétnymi číslami a príkladmi z praxe – nie so všeobecnými frázami.

Čo je prietok Q a prečo ho nemožno odhadnúť od oka

Prietok vyjadruje objem kvapaliny, ktorý čerpadlo pretlačí za jednotku času. Vo vykurovaní sa najčastejšie uvádza v m³/h (metrov kubických za hodinu) alebo v l/s (litroch za sekundu). Obe jednotky sa bežne objavujú v technických listoch čerpadiel, pričom platí jednoduchý prepočet: 1 m³/h = 0,278 l/s.

V praxi prietok závisí od toho, koľko tepelného výkonu musíme dopraviť k odovzdávacím plochám (radiátorom, podlahovému kúreniu, výmenníkom) a aký teplotný rozdiel medzi prívodom a spiatočníkom je navrhnutý. Základný vzorec je nasledovný:

Výpočet požadovaného prietoku Q Q = P / (c · ρ · ΔT) P = tepelný výkon [W] c = merná tepelná kapacita vody (4 186 J/kg·K) ρ = hustota vody (~1 000 kg/m³) ΔT = teplotný rozdiel prívodná/spiatočná [K]

Vezmime si konkrétny príklad: rodinný dom s celkovým tepelným výkonom kotla 18 kW a klasickým teplotným spádom 70/50 °C, teda ΔT = 20 K.

Q = 18 000 / (4 186 × 1 000 × 20) × 3 600 = 0,215 × 3 600 / 1 000 ≈ 0,774 m³/h

V zaokrúhlení teda potrebujeme prietok asi 0,8 m³/h. Pre moderné nízkoenergetické domy s podlahovým kúrením a teplotným spádom 40/30 °C je ΔT = 10 K, čo zdvojnásobí požadovaný prietok na 1,55 m³/h pri rovnakom výkone – dôležité si uvedomiť, ak sa systém rekonštruuje bez výmeny čerpadla.

Vplyv teplotného spádu na prietok v praxi

Toto je jeden z najčastejšie podceňovaných aspektov. Mnoho inštalatérov vyberie čerpadlo raz pri pôvodnom systéme s radiátormi a vysokoteplotným spádom, potom zákazník pridá podlahové kúrenie alebo vymení kotol za tepelné čerpadlo – a starý systém s prírubovým čerpadlom zrazu nestačí. Teplotný spád u tepelných čerpadiel je typicky 5 až 10 K, čo pri rovnakom tepelnom výkone znamená dva- až štvornásobne vyšší požadovaný prietok oproti plynovému kotlu s ΔT 20 K.

V praxi pri komplexnejších projektoch – priemyselné haly, administratívne budovy, bytové domy – výkon systému rastie do desiatok, niekedy aj stoviek kilowatt, a prietok sa pohybuje od 5 m³/h až do 100 m³/h a viac. Práve pre tieto objemy sú prírubové čerpadlá určené: závitové čerpadlá na takéto prietoky nestačia ani konštrukčne, ani hydraulicky.

Čo je výtlak H (dopravná výška) a ako ho vypočítať

Kým prietok hovorí o množstve pretlačenej vody, výtlak (dopravná výška) vyjadruje, aký hydraulický odpor musí čerpadlo prekonať. Udáva sa v metroch vodného stĺpca (m v.s.) alebo v Pa, kPa (pascaloch, kilopascaloch). Prepočet: 1 m v.s. ≈ 9 810 Pa ≈ 9,81 kPa, alebo zjednodušene 1 m v.s. ≈ 0,1 bar.

Výtlak čerpadla musí pokryť súčet všetkých tlakových strát v hydraulickom okruhu. Tá najdlhšia, hydraulicky najnáročnejšia vetva (tzv. indexový okruh) rozhoduje o požadovanom výtlaku celého čerpadla.

Tlakové straty v hydraulickom okruhu Čerpadlo Potrubie ΔP1 Tvarové kusy ΔP2 Ventily ΔP3 Výmenník/radiátor ΔP4 H_čerpadla = ΔP1 + ΔP2 + ΔP3 + ΔP4

Tlakové straty v potrubí sa vypočítajú ako:

ΔP = R × L × (1 + ξ)

kde R je merná tlaková strata na meter potrubnej dĺžky [Pa/m], L je dĺžka priameho potrubia [m] a ξ je súčet koeficientov miestnych odporov (kolená, T-kusy, ventily, výmenníky). V praxi inštalatéri používajú orientačné hodnoty R = 100–150 Pa/m pre vykurovacie potrubia s bežnými priemernými rýchlosťami 0,3–0,8 m/s.

Orientačný postup výpočtu výtlaku krok za krokom

Z praxe odporúčam takýto postup, ktorý funguje aj bez sofistikovaného hydraulického softvéru:

1. Určenie indexového okruhu: Nájdite najdlhšiu a hydraulicky najnáročnejšiu vetvu systému – tú, kde je súčet dĺžok potrubia najväčší a kde sú najtvrdšie armaturné prvky (regulačné ventily, výmenníky tepla).

2. Zmeriajte alebo odhadnite dĺžku potrubia: Zarátajte prívodné aj spiatočné potrubie indexového okruhu. Pre rodinný dom to býva 30–80 m, pre bytový dom 100–300 m, pre priemyselný objekt aj 500 m a viac.

3. Vypočítajte straty v potrubí: Použite hodnotu R = 100 Pa/m pre bežné rozvody. Multiply dĺžku × R. Pre dom s 50 m potrubia: 50 × 100 = 5 000 Pa = 5 kPa ≈ 0,5 m v.s.

4. Zarátajte miestne odpory: Pridajte 30–50 % na kolená, T-kusy, ventily, prípadne viac ak je v systéme veľa tvarových kusov alebo guľový ventil vo vymedzenom priestore. Pre náš príklad: 5 000 × 1,5 = 7 500 Pa.

5. Zarátajte odpory zariadení: Kotol, výmenník, podlahový rozdeľovač, filter – každý z nich má v technickom liste uvedenú tlakovú stratu pri danom prietoku. Tieto hodnoty spočítajte.

6. Výsledok je požadovaný výtlak čerpadla: Vo väčšine rodinných domov vychádza H = 2–5 m v.s., pre väčšie objekty 5–15 m v.s., pre priemyselné systémy aj 15–25 m v.s.

Charakteristická krivka čerpadla a pracovný bod

Každý výrobca k prírubovému čerpadle dodáva H-Q krivku (charakteristiku čerpadla) – grafickú závislosť výtlaku od prietoku. S rastúcim prietokom klesá výtlak, ktorý čerpadlo dokáže vyvinúť. Ide o základnú vlastnosť odstredivých čerpadiel.

H-Q krivka čerpadla a systémová krivka Q [m³/h] H [m] H-Q čerpadla Systém Pracovný bod 0 H Q

Na krivku čerpadla sa navrstvuje systémová krivka – závislosť tlakových strát sústavy od prietoku. Tlakové straty rastú s druhou mocninou prietoku: ak zdvojnásobíme prietok, tlakové straty vzrastú štyrikrát. Priesečník oboch kriviek je pracovný bod – skutočné prevádzkové parametre čerpadla v danom systéme.

Správne vybrané čerpadlo má pracovný bod vo svojom optimálnom pásme účinnosti, typicky v strednej časti H-Q krivky. Ak pracovný bod leží príliš vpravo (nízky výtlak, vysoký prietok), čerpadlo pracuje neefektívne a môže byť hlučné. Ak leží príliš vľavo (vysoký výtlak, nízky prietok), čerpadlo zbytočne pracuje na hranici uzavretého chodu a môže sa prehriať.

Prečo nestačí pozrieť len na maximálne hodnoty

Veľmi častá chyba: zákazník si pozrie katalóg, nájde čerpadlo s Qmax = 30 m³/h a Hmax = 15 m v.s. a myslí si, že dokáže súčasne dodať 30 m³/h pri 15 m v.s. To je zásadný omyl. Maximálny prietok nastáva pri nulovom výtlaku (otvorený chod), maximálny výtlak pri nulovom prietoku (uzavretý chod). V reálnej prevádzke čerpadlo pracuje niekde medzi týmito extrémami – a práve preto je dôležité mať H-Q krivku a nájsť skutočný pracovný bod.

Výpočet pre typické situácie z praxe

Príklad 1: Bytový dom s 24 bytmi

Bytový dom s 24 bytovými jednotkami, každá s priemerným tepelným výkonom 6 kW, celkový výkon teda 144 kW. Teplotný spád 70/50 °C (ΔT = 20 K). Dĺžka najdlhšieho okruhu od kotolne k najvzdialenejšiemu bytu a späť: 120 m. Systém obsahuje dva guľové ventily, štyri kolená 90°, rozdeľovač a kotol s tlakovými stratami 0,8 m v.s. každý.

Výpočet prietoku:
Q = 144 000 / (4 186 × 1 000 × 20) × 3 600 = 6,22 m³/h

Výpočet výtlaku:
Straty v potrubí: 120 m × 120 Pa/m = 14 400 Pa (použijeme R = 120 Pa/m pre väčší priemer)
Miestne odpory (+40 %): 14 400 × 1,4 = 20 160 Pa
Kotol: 8 000 Pa
Rozdeľovač: 5 000 Pa
Súčet: 33 160 Pa ≈ 3,4 m v.s.

Pre tento objekt hľadáme prírubové čerpadlo s parametrami Q ≈ 6,5 m³/h, H ≈ 4 m v.s. (pridáme rezervu 15–20 %).

Príklad 2: Priemyselná hala s teplovzdušnými jednotkami

Výrobná hala s 5 teplovzdušnými jednotkami po 40 kW, celkový výkon 200 kW. Teplotný spád 80/60 °C (ΔT = 20 K). Dĺžka indexového okruhu 200 m, rozvod DN 80, prítomné uzatváracie ventily, filtre, výmenníky v teplovzdušných jednotkách s tlakovými stratami 0,5 bar každý.

Prietok:
Q = 200 000 / (4 186 × 1 000 × 20) × 3 600 = 8,6 m³/h

Výtlak:
Potrubné straty: 200 m × 80 Pa/m = 16 000 Pa (DN80, nižší R)
Miestne odpory (+35 %): 21 600 Pa
Výmenníky: 5 × 5 000 Pa = 25 000 Pa (vzájomne paralelne, počíta sa len 1 vetva)
Filter + ventily: 8 000 Pa
Súčet: ≈ 54 600 Pa ≈ 5,6 m v.s. → so zálohou: H = 7 m v.s.

Výsledok: prírubové čerpadlo Q ≈ 9–10 m³/h, H ≈ 7 m v.s. s motorom primeraným pre trvalý chod.

Príklad 3: Rekonštrukcia systému pri prechode na tepelné čerpadlo

Rekonštrukcia rodinného domu: pôvodný kotol 25 kW s ΔT = 20 K → nové tepelné čerpadlo 12 kW s ΔT = 7 K (nízkoteplotný systém). Pôvodné prírubové čerpadlo bolo dimenzované na Q = 1,1 m³/h.

Nový požadovaný prietok:
Q = 12 000 / (4 186 × 1 000 × 7) × 3 600 = 1,47 m³/h

Prietok vzrástol o 34 %, čo v kombinácii s novým obehom cez hydraulický vyrovnávač a nový výmenník tepelného čerpadla znamená zmenu systémovej krivky – pôvodné čerpadlo pracuje mimo optimálneho bodu. Toto je modelová situácia, ktorú v praxi vidíme veľmi často a kde nové prírubové čerpadlo s elektronickou reguláciou otáčok vyrieši problém oveľa elegantnejšie než staré jednostupňové.

Zmena pracovného bodu pri prechode na TČ (nižší ΔT) Q → H ↑ H-Q čerpadla Pôvodný systém (ΔT 20K) Nový systém TČ (ΔT 7K) Pôv. prac. bod Nový prac. bod

Rezerva výkonu – koľko pridať a kedy nie

Každý výpočet nesie určitú mieru nepresnosti. Dĺžky potrubí sú odhadnuté, odpory armatúr aproximované, skutočné prevádzkové podmienky sa líšia od projektu. Preto sa do výberu čerpadla zvyčajne zahrňuje návrhová rezerva 10–20 % na prietoku aj výtlaku.

Pozor však na predimenzovanie: čerpadlo s príliš veľkou rezervou (30–50 % a viac) pracuje v neoptimálnom bode, spôsobuje hydraulický šum, zbytočnú spotrebu elektrickej energie a skracuje životnosť armatúr vplyvom vyšších rýchlostí prúdenia. V sústave s elektronicky regulovanými prírubovými čerpadlami to síce dokáže regulácia čiastočne kompenzovať, ale výber je stále lepší urobiť čo najpresnejšie.

Pre väčšie objekty (priemysel, administratíva) sa niekedy inštalujú dve čerpadlá v paralelnom zapojení: za bežnej prevádzky beží jedno, pri špičkovom zaťažení alebo poruche sa automaticky spustí druhé. Táto konfigurácia je výhodná práve u prírubových čerpadiel, kde je výmena jednoduchá vďaka štandardizovaným prírubovým rozmerom.

Hydraulické zapojenie a jeho vplyv na parametre

To, ako je čerpadlo zapojené v systéme, výrazne mení reálne pracovné podmienky.

Séria (sériové zapojenie): Výtlaky čerpadiel sa sčítajú, prietok zostáva rovnaký. Používa sa, keď jeden čerpadlo nestačí na prekonanie vysokých tlakových strát dlhej siete. V praxi zriedkavé, skôr pri špeciálnych aplikáciách.

Paralelné zapojenie: Prietoky čerpadiel sa sčítajú, výtlak zostáva rovnaký. Bežné riešenie pre veľké vykurovacie siete, kde jedno čerpadlo nestačí na požadovaný prietok. Dôležité: paralelné čerpadlá by mali byť identické, inak dochádza k hydraulickej nerovnováhe a jedno z čerpadiel môže byť vytlačené z prevádzky.

O správnom výbere veľkosti, rade čerpadla a jeho parametroch sa viac dočítate aj v článku Ako vybrať prírubové obehové čerpadlo pre vykurovací systém alebo v Prírubové čerpadlá pre veľké vykurovacie systémy – na čo si dať pozor.

Rýchlosť prúdenia kvapaliny a správna voľba priemeru potrubia

Prietok Q a priemer potrubia DN spolu úzko súvisia cez rýchlosť prúdenia. Odporúčaná rýchlosť vody vo vykurovacích potrubných rozvodoch je:

  • Rozvody v bytoch a rodinných domoch: 0,3–0,5 m/s
  • Stúpacie a rozvodné potrubia bytových domov: 0,5–0,8 m/s
  • Hlavné rozvody priemyselných kotolní: 0,8–1,5 m/s
  • Špeciálne aplikácie (diaľkové rozvodné siete): až 2–3 m/s

Rýchlosť nad 1,5 m/s vo väčšine bežných inštalácií spôsobuje hluk, zvýšené opotrebenie armatúr a prudký nárast tlakových strát. Preto: ak vám výpočet prietoku vyjde napríklad Q = 5 m³/h, zvoľte priemer potrubia DN tak, aby rýchlosť zostala v odporúčanom rozmedzí. Priemer DN 40 dáva pri Q = 5 m³/h rýchlosť ≈ 1,1 m/s – to je akceptovateľné pre hlavný rozvod. DN 32 by bolo tesné (≈ 1,7 m/s), DN 50 komfortné (≈ 0,7 m/s).

Tento vzťah je kľúčový aj pri prepojení čerpadla na potrubie: príruby čerpadla musia zodpovedať priemeru potrubia, inak vznikajú miestne straty pri prechodoch redukciami. Viac o rozmerových normách nájdete v článku Rozmery a typy prírub – čo znamenajú normy DN a PN pri čerpadlách.

Softvérové nástroje a zjednodušené tabuľky pre výber

Pre bežnú prax existuje niekoľko pomocných nástrojov. Väčšina výrobcov čerpadiel (Grundfos, Wilo, DAB, Ebara) poskytuje online selekčné nástroje, kde zadáte Q a H a program navrhne konkrétny typ čerpadla s H-Q krivkou a spotrebou. Tieto nástroje sú veľmi dobré, ale predpokladajú, že poznáte vstupné hodnoty.

Pre orientačné dimenzovanie bez projektu môžete použiť aj tieto zjednodušené odporúčania (nie nahradia výpočet, ale pomôžu pri rýchlom odhade):

Typ objektu Výkon [kW] Q pri ΔT=20K [m³/h] Typický H [m v.s.]
Rodinný dom (radiátory) 10–25 0,4–1,1 2–4
Rodinný dom (podlahové kúrenie) 10–20 0,9–1,7 2–5
Bytový dom (12–24 bytov) 60–150 2,6–6,5 3–7
Priemyselná hala / komerčný objekt 100–500 4,3–21,5 5–15
Veľká priemyselná kotolňa 500–2 000 21–86 10–25

Tieto hodnoty sú len orientačné a platia pre systém s vodou, ΔT = 20 K a stredne dlhými rozvodmi. Pre iné teplotné spády, glykolové zmesi alebo špecifické aplikácie je nevyhnutný presný výpočet.

Glykolové zmesi a ich vplyv na prietok a výtlak

Ak systém obsahuje nemrznúcu zmes (etylénglykolová alebo propylénglykolová zmes), parametre čerpadla sa menia. Glykolové zmesi majú vyššiu viskozitu a vyššiu hustotu ako čistá voda, čo znamená:

  • Vyššie tlakové straty pri rovnakom prietoku (vyššia viskozita = viac trecieho odporu)
  • Nižší výtlak čerpadla pre danú H-Q krivku (merania v katalógoch sú pre vodu)
  • Vyšší príkon čerpadla na dosiahnutie rovnakých parametrov

Korekčné faktory závisia od koncentrácie a teploty zmesi. Pre 30 % etylénglykolovú zmes pri 20 °C je nárast viskozity oproti vode asi 2,5-násobný, tlakové straty rastú o 15–25 %. Pre 40 % propylénglykolovú zmes pri 10 °C môžu byť tlakové straty o 40–60 % vyššie. Tieto korekcie sú dôležité najmä pri geotermálnych tepelných čerpadlách alebo solárnych kolektoroch, kde glykolová zmes cirkuluje v primárnom okruhu.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Ako zistím požadovaný prietok, ak nemám projektovú dokumentáciu?

Začnite od tepelného výkonu zdroja – ten je zvyčajne uvedený na štítku kotla, tepelného čerpadla alebo na technickej karte zariadenia. Potom odhadnite teplotný spád systému (pre starší systém s liatinovými radiátormi počítajte ΔT = 20 K, pre podlahové kúrenie ΔT = 8–10 K, pre tepelné čerpadlo ΔT = 5–7 K). Dosadením do vzorca Q = P / (c × ρ × ΔT) získate potrebný prietok. Pre výtlak zmerte alebo odhadnite dĺžku najdlhšieho okruhu a použite orientačnú hodnotu R = 100–150 Pa/m, upravte o 40–50 % na miestne odpory a pridajte tlakové straty kotla a ďalších zariadení.

Môžem použiť čerpadlo s vyšším prietokom, ako vyšiel v mojom výpočte?

Áno, ale s mierou. Rezerva 15–20 % je v poriadku a zohľadňuje nepresnosť výpočtu. Čerpadlo s dvojnásobným prietokom oproti potrebe je však problematické – pracuje v nevhodnej časti H-Q krivky, spôsobuje hluk, nadmerné rýchlosti v potrubí a zbytočnú spotrebu energie. Moderné prírubové čerpadlá s frekvenčným meničom (EC motor) dokážu výkon regulovať podľa skutočnej potreby, čo tento problém čiastočne kompenzuje, ale správne dimenzovanie je vždy lepší základ.

Čo ak vyjde prietok 2,5 m³/h a výtlak 6 m v.s., ale v katalógu nenájdem čerpadlo presne na tieto hodnoty?

To je bežná situácia. Čerpadlá sa vyrábajú v konkrétnych radoch s diskrétnymi výkonmi. Vyberte najbližší vyšší model, ktorého pracovný bod (priesečník H-Q krivky a systémovej krivky) leží v zóne optimálnej účinnosti. Ak čerpadlo disponuje reguláciou otáčok, nastavíte ho na požadovaný bod – o tom sa viac dočítate v článku Nastavenie otáčok a regulácia prírubového čerpadla v praxi.

Mám staré čerpadlo bez štítku – ako zistím jeho parametre?

Ak je na čerpadle sériové číslo alebo typ výrobku, skúste dohľadať technický list u výrobcu alebo distributéra. Inak merajte: tlakomery pred a za čerpadlom udajú diferenčný tlak (výtlak), prietokomer alebo kalorimeter na okruhu udá prietok. Tieto merania vám pomôžu aj pri overení, či čerpadlo pracuje v správnom bode. Ak čerpadlo ťahá väčší príkon než má udávané menovité parametre, alebo sa prehrieha, je vysoká pravdepodobnosť, že pracuje mimo optimálneho bodu.

Líšia sa výpočty pre prírubové čerpadlo od výpočtov pre závitové?

Samotná hydraulika – výpočet Q a H – je rovnaká bez ohľadu na typ pripojenia čerpadla. Rozdiel je v oblasti použitia: prírubové čerpadlá sa používajú tam, kde sú potrebné vyššie prietoky (spravidla nad 4–6 m³/h) alebo kde konštrukčné prevedenie s prírubou prináša výhody z hľadiska montáže, tesnenia a servisu. Závislosť výtlak/prietok sa riadi rovnakými fyzikálnymi zákonmi. Viac o rozdiely medzi typmi nájdete v článku Prírubové vs. závitové obehové čerpadlá – ktoré je vhodnejšie.

Ako veľmi ovplyvní výtlak nadmorská výška inštalácie?

Pre uzavreté vykurovacie systémy je vplyv nadmorskej výšky na výpočet výtlaku čerpadla zanedbateľný – čerpadlo prekonáva hydraulické straty okruhu, nie statickú výšku stĺpca kvapaliny, keďže sústava je uzavretá a tlaková. Statická výška (napr. koľko metrov má budova) je relevantná len pre dilatačnú nádobu a pretlak systému, nie pre dimenzovanie čerpadla. Výnimkou sú otvorené systémy (napr. otvorené zásobníky, gravitačné cirkulačné systémy bez tlakového uzavretia), kde statická výška hrá rolu.

Záver: presný výpočet šetrí peniaze aj problémy

Výpočet prietoku a výtlaku prírubového čerpadla nie je raketová veda, ale vyžaduje si systematický prístup a rešpektovanie fyzikálnych zákonov. Každý vynechaný krok – či už ignorovanie teplotného spádu, podcenenie tlakových strát armatúr, alebo opomenutie zmeny prevádzkových podmienok pri rekonštrukcii – sa prejaví buď nedostatočným výkonom systému, alebo zbytočnými nákladmi na predimenzované a neúčinne pracujúce čerpadlo.

Prírubové obehové čerpadlá sú navrhnuté pre náročné aplikácie s väčšími prietokmi a dlhým prevádzkovým cyklom. Preto sa oplatí venovať výpočtu patričnú pozornosť. Ak máte k dispozícii projektovú dokumentáciu, použite ju. Ak nie, použite postup opísaný v tomto článku a v prípade pochybností nechajte výber overiť odborníkom – správne dimenzované čerpadlo sa v dlhodobej prevádzke niekoľkonásobne zaplatí na úsporách energie a bezproblémovom chode systému.

Vybranú kategóriu prírubových obehových čerpadiel nájdete na atria.sk, kde sú k dispozícii technické listy s H-Q krivkami pre jednotlivé modely. Odporúčame porovnať vypočítaný pracovný bod s krivkami konkrétnych čerpadiel ešte pred objednaním.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Nevypĺňajte toto pole:
Vytvořil Shoptet | Design Shoptak.cz. > >