Aký výkon prietokového ohrievača potrebujem
Otázka „aký výkon prietokového ohrievača potrebujem" znie na prvý pohľad jednoducho, no odpoveď rozhoduje o tom, či sa budete v kúpeľni sprchovať teplou vodou aj v januári, alebo budete v zime prekvapení, že vám z ohrievača tečie sotva vlažný pramienok. Výkon prietokového ohrievača totiž nie je len číslo na štítku – je to priamy prepočet medzi tým, koľko litrov vody za minútu dokážete ohriať, a o koľko stupňov ju dokážete ohriať. Málo výkonný ohrievač postačí na umývadlo, no pri sprche alebo pri súčasnom používaní viacerých výtokov sa jeho nedostatok prejaví okamžite – a najviac práve v zime, keď je vstupná voda najchladnejšia. V tomto článku si prakticky, na reálnych číslach a dvoch modelových scenároch, ukážeme, ako si výkon správne vypočítať a vybrať, aby ste neplatili za výkon, ktorý nevyužijete, ale zároveň aby ste sa nedostali do situácie, že vám voda v sprche počas zimy jednoducho nestačí.
Prietokový (prietokový, niekedy nazývaný aj bezzásobníkový alebo prietokový ohrev vody) ohrievač funguje na jednoduchom princípe – voda preteká cez výmenník tepla (elektrickú špirálu alebo plynový horák) presne v momente, keď ju potrebujete, a ohrieva sa priebežne, bez toho, aby sa v zásobníku uchovávala vopred ohriata zásoba. Práve preto je výkon kľúčový parameter – zásobníkový ohrievač si môže dovoliť pomalšie dohrievanie, pretože má k dispozícii už ohriatu zásobu, no pri prietokovom ohrievači sa musí celý potrebný tepelný výkon dodať v reálnom čase, počas niekoľkých sekúnd, ktoré voda strávi v prietokovom kanáli výmenníka.
Prečo je výkon prietokového ohrievača taký dôležitý
Pri výbere prietokového ohrievača sa najčastejšie robí jedna zásadná chyba – kupujúci sa pozerá len na cenu alebo na fyzické rozmery zariadenia a výkon berie ako druhoradý parameter. V skutočnosti je to presne naopak. Výkon a komfort teplej vody spolu úzko súvisia, pretože fyzikálne platí jednoduchý vzťah: čím vyšší výkon má ohrievač, tým väčší objem vody dokáže ohriať na požadovanú teplotu za rovnaký čas, alebo tú istú vodu dokáže ohriať na vyššiu teplotu. Inými slovami, vyšší výkon znamená buď vyššiu teplotu vody pri rovnakom prietoku (litroch za minútu), alebo vyšší prietok pri rovnakej teplote. Tieto dve veličiny – prietok a nárast teploty – sú prepojené nádoby: ak chcete viac jedného, musíte buď pridať výkon, alebo ubrať z druhého.
Prakticky to znamená, že poddimenzovaný ohrievač sa dokáže „vytočiť" na požadovanú teplotu iba pri nízkom prietoku – teda pri slabom prúde vody z kohútika alebo sprchovej hlavice. Ak otvoríte kohútik naplno, teplota vody klesne, pretože ohrievač jednoducho nestíha odovzdať dostatok tepla väčšiemu množstvu pretekajúcej vody. Toto je presne ten moment, kedy ľudia najčastejšie reklamujú „studenú vodu v sprche" – v drvivej väčšine prípadov nejde o poruchu zariadenia, ale o poddimenzovaný výkon vzhľadom na reálnu potrebu domácnosti, najmä v chladnejších mesiacoch.
Preddimenzovanie naopak nie je až taká veľká chyba ako poddimenzovanie, ale prináša zbytočne vyššie obstarávacie náklady a pri elektrických modeloch aj nutnosť silnejšej elektroinštalácie (viac o tom nižšie aj v samostatnom článku o elektroinštalácii pre elektrický prietokový ohrievač). Cieľom je teda nájsť výkon, ktorý s určitou rezervou pokryje reálne špičkové zaťaženie danej domácnosti – nie priemerné, ale špičkové, teda tú najnáročnejšiu kombináciu súčasne bežiacich odberných miest, ktorá sa v domácnosti reálne stáva.
Orientačný výkon podľa účelu použitia
Najrýchlejšia cesta, ako si urobiť prvú predstavu o potrebnom výkone, je pozrieť sa na to, koľko odberných miest a akého typu chcete daným ohrievačom zásobovať. Nižšie uvádzame orientačné rozpätia, s ktorými sa v praxi bežne pracuje pri výbere prietokových ohrievačov pre bytové aj rodinné domácnosti.
| Účel použitia | Odporúčaný výkon | Poznámka |
|---|---|---|
| Jedno umývadlo, ruky, kuchynský drez (samostatne) | 3,5 – 5,5 kW | Malý beztlakový elektrický model, jeden výtok |
| Sprcha | 18 – 21 kW (elektrický) alebo bežný plynový model | Minimálny výkon pre komfortnú teplotu pri primeranom prietoku |
| Súčasné zásobovanie viacerých výtokov (napr. kúpeľňa + kuchyňa) | 21 – 27 kW (elektrický, tlakový) alebo väčšia plynová jednotka | Trojfázové pripojenie 400 V pri elektrických modeloch |
Všimnite si, že medzi kategóriou „umývadlo" a kategóriou „sprcha" je pomerne veľký skok – z pár kilowattov na takmer dvadsať. Dôvod je jednoduchý: na umývanie rúk alebo riadu si vystačíte s prietokom okolo 2 – 4 litre za minútu, pri sprchovaní však chcete plynulý, komfortný prúd vody rádovo 8 – 10 litrov za minútu, a to pri výrazne vyššom náraste teploty, pretože sprchová voda býva teplejšia než voda na umývanie rúk. Práve táto kombinácia vyššieho prietoku a vyššieho teplotného rozdielu si vyžaduje niekoľkonásobne vyšší výkon.
Ak plánujete ohrievačom zásobovať viac výtokov naraz – typicky v byte, kde sa môže stať, že niekto sprchuje v kúpeľni, zatiaľ čo v kuchyni beží teplá voda na umývanie riadu – potrebujete už výkonovú triedu 21 až 27 kW pri elektrických tlakových modeloch, alebo zodpovedajúcu väčšiu plynovú jednotku. Tu je dôležité doplniť, že nie každý prietokový ohrievač je vôbec technicky schopný zásobovať viac výtokov súčasne – to je vec konštrukcie (tlakový verzus beztlakový systém), ktorej sa podrobne venujeme v článku tlakový vs. beztlakový prietokový ohrievač. Vyšší výkon je teda nutná, no nie jediná podmienka – zariadenie musí byť zároveň konštrukčne tlakové, aby zvládlo súčasný odber z viacerých miest.
Ako teplota vstupnej (studenej) vody v zime a v lete mení potrebný výkon
Jeden z najčastejšie podceňovaných faktorov pri výbere výkonu je teplota vody, ktorá do ohrievača vteká zo studeného potrubia – takzvaná vstupná alebo studená voda. Táto teplota nie je počas roka konštantná. V lete môže mať vodovodná voda na Slovensku bežne 16 až 20 °C, zatiaľ čo v zime, najmä pri vode vedenej z plytších rozvodov alebo z verejného vodovodu vystaveného mrazom, klesá teplota pokojne na 5 až 10 °C. Tento rozdiel 10 až 15 stupňov medzi letom a zimou má priamy a citeľný dopad na to, koľko výkonu ohrievač potrebuje, aby dosiahol rovnaký komfort.
Fyzikálne to funguje takto: výkon potrebný na ohriatie vody je úmerný súčinu prietoku a teplotného rozdielu (nárastu teploty), ktorý musí ohrievač vode dodať. Ak chcete v lete aj v zime dosiahnuť pri sprchovaní rovnakú výslednú teplotu vody, napríklad 40 °C, tak v zime, keď vstupná voda má napríklad 7 °C, musí ohrievač preklenúť rozdiel 33 stupňov. V lete, keď má vstupná voda 19 °C, stačí preklenúť len 21 stupňov. Rozdiel medzi 33 a 21 stupňami je približne 57 % navyše – teda v zime potrebujete zhruba o polovicu viac výkonu, aby ste pri rovnakom prietoku dosiahli tú istú komfortnú teplotu, akú máte v lete bez problémov.
Práve preto sa pri výbere výkonu vždy odporúča počítať s najnepriaznivejším, teda zimným scenárom – nie s letným. Ohrievač, ktorý v auguste bohato stačí na príjemne teplú sprchu s vysokým prietokom, môže byť v januári poddimenzovaný natoľko, že buď musíte znížiť prietok (pritlačiť kohútik), alebo sa uspokojiť s nižšou teplotou. Toto je presne mechanizmus, ktorý stojí za veľkou časťou sťažností typu „v zime mi z ohrievača netečie poriadne teplá voda", hoci v lete bol ten istý ohrievač úplne bez problémov.
Pre orientačný prepočet sa v praxi používa zjednodušený vzorec: výkon (v kW) sa približne rovná prietoku (v litroch za minútu) vynásobenému nárastom teploty (v °C) a koeficientom približne 0,07. Teda P [kW] ≈ Q [l/min] × ΔT [°C] × 0,07. Tento vzorec je len orientačný (nezohľadňuje napríklad tepelné straty), no na prvý odhad postačuje výborne a presne s ním budeme počítať aj v praktických príkladoch nižšie.
Rozdiel medzi elektrickým a plynovým vyjadrením výkonu
Pri porovnávaní elektrických a plynových prietokových ohrievačov si treba uvedomiť, že výrobcovia udávajú výkon trochu odlišným spôsobom, a preto sa dajú ľahko porovnať jablká s hruškami, ak nepoznáte kontext.
Pri elektrických prietokových ohrievačoch sa výkon uvádza priamo v kilowattoch (kW) elektrického príkonu, ktorý zariadenie odoberá zo siete a takmer v plnej miere premieňa na teplo vo vode (účinnosť elektrického ohrevu je typicky nad 99 %). Malé jednofázové modely na jedno umývadlo majú výkon 3,5 až 5,5 kW a fungujú na bežnej zásuvke 230 V. Akonáhle sa dostanete na výkonovú hladinu potrebnú pre sprchu alebo viac výtokov naraz, teda 18 kW a vyššie, elektrické modely už vyžadujú trojfázové pripojenie 400 V – bežná domáca zásuvka na takýto prúd jednoducho nestačí, je nutné samostatné silové vedenie s príslušným ističom, o čom podrobne píšeme v článku o elektroinštalácii pre elektrický prietokový ohrievač. Toto je dôležitý bod, ktorý treba zohľadniť už pri plánovaní kúpy – ak vo vašom byte alebo dome nie je k dispozícii trojfázový rozvod v blízkosti plánovaného umiestnenia ohrievača, môže si výber vyššieho výkonu vyžiadať aj dodatočné náklady na elektroinštalatéra.
Pri plynových prietokových ohrievačoch je situácia trochu odlišná. Výkon sa síce tiež udáva v kilowattoch (typicky výkon horáka), no v katalógových listoch a na štítkoch výrobkov sa veľmi často stretnete aj s údajom v litroch za minútu (l/min) – teda priamo s maximálnym dosiahnuteľným prietokom teplej vody. Tento údaj v l/min je ale vždy viazaný na konkrétny, výrobcom definovaný nárast teploty (najčastejšie sa v katalógoch používa referenčný nárast okolo 25 °C, teda napríklad ohrev z 10 °C na 35 °C). To znamená, že ak si v zime nastavíte vyšší nárast teploty, napríklad z dôvodu chladnejšej vstupnej vody alebo požiadavky na teplejšiu vodu, reálne dosiahnuteľný maximálny prietok bude o niečo nižší, než je katalógová hodnota v l/min. Napríklad plynový ohrievač udávaný ako „14 l/min" dosahuje túto hodnotu pri referenčnom náraste teploty – pri väčšom nároste (chladnejšia zimná voda, vyššia požadovaná teplota) bude reálny maximálny prietok o niečo menší, hoci výkon horáka zostáva rovnaký.
Praktický dôsledok je taký, že pri porovnávaní dvoch plynových modelov podľa údaja v l/min je dobré si overiť, pri akom náraste teploty je táto hodnota meraná – iba tak viete korektne porovnať dva výrobky medzi sebou, a rovnako aj korektne porovnať plynový model s elektrickým, kde sa dá výkon v kW podľa vyššie uvedeného vzorca priamo prepočítať na prietok pri ľubovoľnom náraste teploty.
Príklad z praxe: dva reálne scenáre s prepočtom
Aby sme si teóriu overili na konkrétnych číslach, pozrime sa na dva bežné, reálne scenáre, s ktorými sa pri výbere prietokového ohrievača stretávame najčastejšie – malú garsónku s jedným umývadlom a byt, kde sa v špičke súčasne používa sprcha aj kuchynský drez.
Scenár 1: Garsónka s jedným umývadlom v kúpeľni a kuchynským drezom
V malej garsónke, kde nie je vaňa ani sprchový kút s vysokými nárokmi na prietok, ale len umývadlo v kúpeľni a kuchynský drez, ktoré sa navyše prakticky nikdy nepoužívajú súčasne (v jednej chvíli si buď umývate ruky, alebo umývate riad), je typickou voľbou menší elektrický tlakový ohrievač s výkonom v rozpätí približne 11 až 13,5 kW – teda o niečo vyšší než absolútne minimum 3,5 – 5,5 kW pre jediné umývadlo, pretože poskytuje rezervu, ak by ste chceli ohrievač napojiť aj na druhý výtok, alebo ak preferujete o niečo vyšší prietok a komfort pri umývaní.
Zoberme si konkrétne CLAGE CEX s prepínateľným výkonom 11 alebo 13,5 kW. Požadovanú teplotu vody na umývanie si stanovme na 38 °C. V zime, keď má vstupná voda len 7 °C, musí ohrievač preklenúť nárast teploty 31 °C. Podľa orientačného vzorca P ≈ Q × ΔT × 0,07 si vieme prietok pri danom výkone dopočítať ako Q ≈ P / (ΔT × 0,07):
- Pri výkone 11 kW: Q ≈ 11 / (31 × 0,07) ≈ 5,1 litra za minútu.
- Pri výkone 13,5 kW: Q ≈ 13,5 / (31 × 0,07) ≈ 6,2 litra za minútu.
V lete, keď vstupná voda má okolo 19 °C, je potrebný nárast teploty len 19 °C, a preto rovnaký ohrievač zvládne výrazne vyšší prietok:
- Pri výkone 11 kW: Q ≈ 11 / (19 × 0,07) ≈ 8,3 litra za minútu.
- Pri výkone 13,5 kW: Q ≈ 13,5 / (19 × 0,07) ≈ 10,1 litra za minútu.
Bežný prietok pri umývaní rúk alebo riadu z kohútika sa pohybuje okolo 4 až 6 litrov za minútu, takže aj v najnepriaznivejšom zimnom scenári tento ohrievač s rezervou pokryje reálnu potrebu garsónky, a v lete má navyše výrazný komfortný náskok. Práve táto rezerva je dôvod, prečo sa pre podobné malé domácnosti odporúča siahnuť radšej po výkone 11 – 13,5 kW než po absolútnom minime, aj keď by na jediné umývadlo teoreticky stačil aj menší, napríklad 5,5 kW model – ten by v zime pri 31 °C náraste zvládol len približne 2,5 litra za minútu, čo už mnohí užívatelia vnímajú ako nepríjemne slabý prúd vody.
Scenár 2: Byt, kde sa súčasne používa sprcha a kuchynský drez
Druhý, náročnejší scenár je bežný dvoj- až trojizbový byt, kde sa môže reálne stať, že jeden člen domácnosti sa sprchuje, zatiaľ čo druhý v tom istom čase umýva riad alebo napúšťa vodu v kuchyni. Toto je presne situácia, na ktorú je nutné dimenzovať výkon podľa súčtu, nie podľa jedného odberného miesta.
Samotná sprcha si pri komfortnej teplote (povedzme výsledných 40 °C) a bežnom prietoku sprchovej hlavice okolo 9 litrov za minútu vyžaduje v zime, pri vstupnej vode 8 °C (nárast teploty 32 °C), výkon: P ≈ 9 × 32 × 0,07 ≈ 20,2 kW. Toto číslo presne zodpovedá spodnej hranici odporúčaného rozpätia 18 – 21 kW pre samostatnú sprchu, ktoré sme uviedli v úvodnej tabuľke – vidíte teda, že toto odporúčanie nie je náhodné číslo, ale vychádza priamo z fyzikálneho prepočtu pre bežný sprchový prietok v zimných podmienkach.
Ak by sa v tej istej chvíli otvoril aj kuchynský kohútik s prietokom približne 4 litre za minútu na podobnú teplotu, celkový požadovaný prietok stúpne na 13 litrov za minútu, a potrebný výkon pri rovnakom zimnom náraste teploty 32 °C vyjde: P ≈ 13 × 32 × 0,07 ≈ 29,1 kW. Vidíme, že pri súčasnom behu dvoch výtokov v zime sa potreba výkonu dostáva až na hornú hranicu, prípadne mierne nad odporúčané rozpätie 21 – 27 kW pre viacero súčasných výtokov.
V praxi to znamená dve možné riešenia. Prvé je zvoliť skutočne výkonný elektrický tlakový model na hornej hranici rozpätia, ideálne 24 – 27 kW, ktorý aj v zime pri súčasnom používaní dvoch výtokov udrží dostatočnú teplotu bez väčšieho poklesu prietoku. Druhé, alternatívne riešenie je siahnuť po výkonnejšom plynovom prietokovom ohrievači, napríklad po type Karma POV 14BK ZP s katalógovým prietokom 14 l/min – plynové jednotky s výkonom horáka rádovo v desiatkach kilowattov totiž bez problémov zvládajú aj vyššie zimné nároky, pretože ich výkon nie je limitovaný kapacitou elektrickej prípojky, ale len veľkosťou horáka a spalinového systému. Ak sa v domácnosti očakáva len príležitostné, nie pravidelné súčasné používanie sprchy a kuchyne, je možné vystačiť si aj s 21 kW modelom s tým, že pri výnimočnej súbežnej prevádzke dôjde k miernemu poklesu teploty alebo prietoku – čo je kompromis, ktorý si musí zvážiť každá domácnosť podľa vlastných zvyklostí.
Tento druhý scenár zároveň dobre ilustruje, prečo je dôležité premýšľať nielen o type miestnosti, ale o reálnom, súčasnom správaní domácnosti – teoretický súčet výkonov všetkých výtokov v byte by bol oveľa vyšší, no v praxi netreba dimenzovať na situáciu, že bežia úplne všetky výtoky naraz, len na realistickú špičku, ktorá sa v danej domácnosti skutočne môže stať.
Odporúčané modely podľa výkonu
Na základe vyššie uvedených výpočtov a orientačných rozpätí uvádzame štyri konkrétne modely z ponuky atria.sk, rozdelené podľa výkonovej triedy – od malých jednotiek na umývadlo až po výkonné modely schopné zásobovať viac výtokov naraz. Podrobný návod, ako si medzi jednotlivými typmi vybrať, nájdete aj v článku ako vybrať prietokový ohrievač.
| Náhľad | Model | Typ a výkon | Cena |
|---|---|---|---|
![]() |
CLAGE CEX 11 alebo 13,5 kW | Elektrický tlakový, prepínateľný výkon 11/13,5 kW, 400 V – menšia domácnosť, umývadlo + drez | 397,70 € |
![]() |
CLAGE DBX21 Next 21 kW | Elektrický tlakový, 21 kW, 400 V – sprcha, prípadne aj súčasne s ďalším výtokom | 390,60 € |
![]() |
Karma POV 11BW ZP | Plynový, 11 l/min – menšia domácnosť, jedna kúpeľňa | 1 037,88 € |
![]() |
Karma POV 14BK ZP | Plynový, 14 l/min – vyšší výkon, viacero výtokov súčasne | 849,85 € |
Ako vidieť aj z tabuľky, cena samotného ohrievača nemusí priamo kopírovať výkon – rozdiel medzi elektrickými a plynovými modelmi je daný najmä technológiou (plynový horák a spalinový systém sú konštrukčne nákladnejšie než elektrická špirála), nie samotným kilowattovým výkonom. Pri rozhodovaní medzi elektrickým a plynovým riešením odporúčame prečítať si aj podrobné porovnanie v článku elektrický vs. plynový prietokový ohrievač, kde rozoberáme nielen výkon, ale aj prevádzkové náklady, nároky na inštaláciu (elektrická prípojka verzus prívod plynu a odvod spalín) a životnosť oboch technológií.
Zhrnutie: ako postupovať pri výbere výkonu
Ak si nie ste istí, ktorý výkon je pre vašu domácnosť ten správny, odporúčame postupovať v troch krokoch. Po prvé, spočítajte si, koľko odberných miest (umývadlo, sprcha, kuchynský drez, prípadne vaňa) bude ohrievač reálne zásobovať, a najmä koľko z nich sa môže v praxi používať naraz – nie teoreticky, ale podľa toho, ako v domácnosti skutočne funguje bežný deň. Po druhé, zvoľte si požadovanú komfortnú teplotu vody a uvedomte si, že rozhodujúci je zimný scenár s najchladnejšou vstupnou vodou, nie letný. Po tretie, pri elektrických modeloch od výkonu približne 18 kW nahor si vopred overte, či máte alebo viete zabezpečiť trojfázové pripojenie 400 V – ak nie, buď zvážte plynové riešenie, alebo si najskôr nechajte urobiť odhad nákladov na úpravu elektroinštalácie.
Netreba sa báť ani miernej rezervy vo výkone – ohrievač na hornej hranici odporúčaného rozpätia vám v zime zaručí rovnaký komfort, aký zažívate v lete pri menej výkonnom modeli, a rozdiel v cene medzi susednými výkonovými triedami býva spravidla oveľa menší než rozdiel v komforte, ktorý pocítite pri každom sprchovaní počas najchladnejších mesiacov roka.
Časté otázky (FAQ)
Aký výkon prietokového ohrievača potrebujem na jedno umývadlo?
Na samostatné umývadlo alebo kuchynský drez, kde sa vodou len umývate ruky alebo riad, postačí malý elektrický beztlakový model s výkonom približne 3,5 až 5,5 kW. Takýto ohrievač pripojíte na bežnú zásuvku 230 V a nevyžaduje žiadnu úpravu elektroinštalácie.
Stačí na sprchu ohrievač s výkonom 11 kW?
Vo väčšine prípadov nie. Pre komfortné sprchovanie s dostatočným prietokom (okolo 8 – 10 litrov za minútu) pri teplote 38 – 40 °C sa odporúča minimálne 18 kW, ideálne 21 kW, najmä ak počítate aj so zimnou prevádzkou, keď je vstupná voda najchladnejšia. Model s výkonom 11 kW by pri sprche zvládol len výrazne nižší prietok, čo sa prejaví ako slabý, nekomfortný prúd vody.
Prečo mi v zime tečie z prietokového ohrievača menej teplá voda ako v lete?
Pretože vstupná (studená) voda má v zime nižšiu teplotu než v lete – rozdiel môže byť aj 10 až 15 °C. Ohrievač musí v zime preklenúť väčší teplotný rozdiel, a preto pri rovnakom výkone dokáže ohriať menší objem vody za minútu než v lete. Ide o bežný fyzikálny jav, nie o poruchu – riešením je výber ohrievača s dostatočnou výkonovou rezervou práve pre zimné podmienky.
Aký je rozdiel medzi výkonom v kW a prietokom v l/min pri plynových ohrievačoch?
Výkon v kW udáva tepelný výkon horáka, zatiaľ čo prietok v l/min je odvodená hodnota, ktorá platí len pri konkrétnom, výrobcom definovanom náraste teploty (bežne okolo 25 °C). Pri vyššom náraste teploty, napríklad v zime alebo pri vyššej požadovanej teplote vody, bude reálny dosiahnuteľný prietok o niečo nižší než katalógová hodnota v l/min.
Potrebujem trojfázové pripojenie pre každý elektrický prietokový ohrievač?
Nie. Malé modely s výkonom do približne 5,5 kW fungujú na bežnej jednofázovej zásuvke 230 V. Trojfázové pripojenie 400 V je potrebné až pri výkonnejších modeloch od približne 18 kW nahor, teda pri ohrievačoch určených na sprchu alebo na súčasné zásobovanie viacerých výtokov. Podrobnosti nájdete v článku o elektroinštalácii pre elektrický prietokový ohrievač.
Môže mať príliš vysoký výkon ohrievača nejakú nevýhodu?
Priamo pri prevádzke nie – vyšší výkon vám dá vždy väčšiu rezervu a komfort, nikdy nie problém. Nevýhody sú skôr nepriame: vyššia obstarávacia cena, pri elektrických modeloch nutnosť silnejšej elektroinštalácie (trojfázové pripojenie, hrubší kábel, väčší istič) a o niečo vyššia okamžitá spotreba elektriny alebo plynu pri plnom výkone. Ak však domácnosť reálne potrebuje daný výkon, tieto náklady sa oplatia v podobe stabilného komfortu počas celého roka.
Ako si mám vypočítať, aký prietok dosiahnem pri danom výkone a teplote?
Použite orientačný vzorec P [kW] ≈ Q [l/min] × ΔT [°C] × 0,07, kde ΔT je rozdiel medzi požadovanou teplotou vody a teplotou vstupnej (studenej) vody. Po úprave vzorca na Q ≈ P / (ΔT × 0,07) si viete pri známom výkone ohrievača dopočítať, aký prietok pri danej teplote dosiahnete – tento postup sme použili aj v praktických príkladoch vyššie v článku.
Je lepšie zvoliť elektrický alebo plynový model s vyšším výkonom?
Závisí to od dostupnej infraštruktúry (prípojka plynu vs. trojfázová elektrina) aj od prevádzkových nárokov. Plynové modely s vyšším výkonom horáka bývajú menej limitované kapacitou domácej elektroinštalácie, no vyžadujú prívod plynu a odvod spalín. Elektrické modely sú jednoduchšie na inštaláciu, ak trojfázové pripojenie už existuje. Podrobné porovnanie oboch technológií nájdete v samostatnom článku elektrický vs. plynový prietokový ohrievač.
Súvisiace témy
- Ako vybrať prietokový ohrievač
- Elektrický vs. plynový prietokový ohrievač
- Tlakový vs. beztlakový prietokový ohrievač
- Elektroinštalácia pre elektrický prietokový ohrievač
Máte otázku k prietokovému ohrievaču?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám – radi poradíme.




