Časté otázky o solárnych zásobníkoch
Časté otázky o solárnych zásobníkoch – odpovede z praxe
Solárne zásobníky patria medzi tie zariadenia, pri ktorých sa zákazníci pred nákupom aj po ňom oháňajú množstvom otázok. Niektoré sú úplne základné – čo to vlastne je a na čo to slúži – iné sú veľmi konkrétne a technické, napríklad aký prípojný závit majú hrdlá výmenníka, alebo čo sa stane, keď zásobník v lete stojí bez spotreby. Z rokov zákazkovej praxe viem, že rovnaké otázky sa opakujú dookola, bez ohľadu na to, či ide o rodinný dom s pár ľuďmi, alebo o chatu s veľkou rodinou. Tento článok ich zhromažďuje na jednom mieste a odpovedá na ne tak, ako by sme to vysvetlili na zákazke – vecne, s číslami a bez zbytočného salabovania.
Čo je solárny zásobník a čím sa líši od bežného bojlera?
Bežný tlakový bojler je v podstate zateplená nádoba s elektrickým odporovým telesom alebo s jedným výmenníkom tepla (hadicovým alebo plášťovým). Je navrhnutý tak, aby odoberal energiu z jedného zdroja – buď priamo elektrinu, alebo teplo z kotla cez výmenník. Solárny zásobník je konštrukčne iný vo viacerých veciach naraz.
Po prvé, vo väčšine prípadov má dva výmenníky tepla – jeden v dolnej tretine nádoby pre solárny okruh, druhý v hornej časti pre dohrev z kotla alebo tepelného čerpadla. Plocha spodného výmenníka je spravidla väčšia, pretože solárna sústava pracuje s nižšími teplotnými diferenciami než kotol. Po druhé, plášť zásobníka je hrubší a tepelná izolácia výraznejšia, pretože zásobník akumuluje teplo na dlhší čas – niekedy aj 24 hodín, zatiaľ čo bežný bojler predpokladá rýchlejšiu rotáciu. Po tretie, pripojenie je prispôsobené špecifickým tlakom a teplotám solárneho média – teda zmes vody s glykolom.
V praxi to znamená, že keby ste do solárneho zásobníka zapojili iba elektrický odporový koš a nepoužili žiadny kolektorový okruh, fungoval by technicky – len by ste míňali peniaze za zbytočne veľkú nádobu. Naopak, bežný zásobník bez dolného výmenníka do solárnej sústavy zapojiť reálne nejde, lebo jednoducho nemáte kam solárne médium pripojiť bez prerábania celého uzla.
Koľko litrov zásobníka potrebujem pre svoju domácnosť?
Toto je pravdepodobne najčastejšia otázka a zároveň tá, pri ktorej sa najčastejšie chybuje – a to oboma smermi. Ľudia si kúpia príliš malý zásobník a sú sklamaní, že im v lete nestačí teplá voda bez dohrievania, alebo si kúpia príliš veľký, kde energia z kolektorov nestačí nádobu nahriať a dohrev z kotla beží neustále.
Orientačné pravidlo, ktoré v praxi pomerne spoľahlivo funguje: 50 až 70 litrov zásobníkovej kapacity na osobu, pričom menšie číslo platí pre menšie byty s dušovacím hygienickým štandardom, vyššie číslo pre domy s vaňou a väčšou spotrebou. Pre 4-člennú rodinu to vychádza na 200 až 280 litrov – preto je zásobník 250 litrov tak populárny práve v tomto segmente.
Pre 5 až 6 osôb, alebo pre domácnosť, kde sa topí tuhým palivom alebo tepelným čerpadlom a zásobník slúži aj ako akumulácia, siahajú zákazníci po zásobníku 300 litrov alebo dokonca po zásobníku 400 litrov. Zásobník 400 litrov sa uplatní aj vtedy, keď na streche máte väčšiu plochu kolektorov – napríklad 6 až 8 m² plochých kolektorov alebo 3 až 4 vakuové trubice.
Podrobnejšie rozbory s výpočtami nájdete v článku Aký objem solárneho zásobníka potrebujem pre môj dom v tomto Vedomostnom centre.
Je rozdiel medzi zásobníkom s jedným a s dvoma výmenníkmi?
Áno, a je to rozdiel, ktorý v praxi rozhoduje o tom, ako efektívne celý systém bude fungovať. Zásobník s jedným výmenníkom predpokladá, že máte práve jeden zdroj tepla – buď kotol, alebo solár, ale nie oba naraz ako oddelené okruhy. Ak chcete kotol aj solárne kolektory, bežne potrebujete dva samostatné výmenníky, každý pre svoj okruh.
Technicky sú rozdielne aj v umiestnení výmenníkov. Dolný (solárny) výmenník je spravidla väčší – plocha 1,5 až 2,5 m² nie je výnimka – pretože solár pracuje s nižšou vstupnou teplotou média (40 až 70 °C) a na odovzdanie rovnakého množstva tepla potrebuje väčšiu plochu. Horný (kotlový) výmenník môže byť menší, pretože kotol dodáva médium na 70 až 90 °C a tepelný tok na m² výmenníka je výrazne vyšší.
Odporúčanou voľbou pre väčšinu novostavieb a rekonštrukcií je práve solárny zásobník s dvoma výmenníkmi vrátane izolácie – dostanete zásobník pripravený na budúcu integráciu ďalšieho zdroja, bez nutnosti meniť nádobu. Ak viete s istotou, že budete mať vždy len jeden zdroj tepla (napríklad iba solárny set bez kotla), jeden výmenník stačí.
Viac o tejto téme rozoberá článok Zásobník s jedným alebo dvoma výmenníkmi: ktorý je vhodnejší.
Aké médium sa používa v solárnom okruhu a môže zamiznúť do zásobníka TÚV?
V solárnom primárnom okruhu – teda v rúrkach medzi kolektormi a výmenníkom zásobníka – nikdy neteče pitná voda. Teplonosné médium je zmes vody a propylénglykolu alebo etylénu glykolu s prísadami, ktoré zamedzujú korózii a tvorbe usadenín. Najčastejšie ide o nemrznúcu zmes s bodom tuhnutia okolo −28 °C, čo na Slovensku zaistí ochranu aj v tuhých zimách horských oblastí.
Toto médium prúdi iba v primárnom okruhu – teda z kolektora dole do zásobníka k výmenníku a späť nahor. Nikdy sa nesmieša s vodou v zásobníku. Výmenník funguje ako tepelná stena – teplo prechádza cez stenu výmenníka, ale média zostanú oddelené. Toto je kľúčový bezpečnostný a hygienický princíp každej solárnej sústavy.
Vo veľmi výnimočných prípadoch – napríklad pri mechanickom poškodení výmenníka alebo pri extrémnom pretlaku – by mohlo dôjsť k preniknutiu média do zásobníka. Preto sa v solárnych systémoch inštaluje poistný ventil a expanzná nádoba dimenzovaná na primárny okruh. Takáto porucha je pri správne inštalovanom a udržiavanom systéme mimoriadne vzácna – v praxi som ju videl raz za mnoho rokov a bolo to zapríčinené koróziou zanedbávaného výmenníka.
Prečo zásobník nestačí a voda nie je teplá, hoci kolektory pracujú?
Toto je klasický problém, na ktorý dostávam telefonáty každé leto. Príčin môže byť viacero a je dobré ich systematicky vylúčiť:
- Príliš malý zásobník voči ploche kolektorov – malý zásobník sa rýchlo ohreie na maximálnu teplotu, regulácia zastaví obehové čerpadlo, no voda v zásobníku sa rýchlo spotrebuje a ďalší ohrev musí čakať na slnko nasledujúci deň.
- Vzduch v primárnom okruhu – ak obehové čerpadlo tlačí vzduch namiesto média, teplo sa neodovzdáva výmenníku. Zásobník zostáva studený, hoci kolektory sú horúce. Riešenie: odvzdušnenie systému.
- Nefunkčná regulácia – diferenčný regulátor porovnáva teplotu kolektora a zásobníka. Ak je čidlo na zásobníku zaseknuté, regulátor si myslí, že zásobník je dostatočne teplý a čerpadlo nespustí.
- Zanešený výmenník – v oblastiach s tvrdou vodou môže dochádzať k usadzovaniu vodného kameňa na výmenníku zásobníka. Účinnosť prenosu tepla klesá, zásobník sa ohrieva pomaly alebo vôbec.
- Príliš veľký zásobník voči ploche kolektorov – áno, príliš veľký zásobník je tiež problém. Ak máte 2 ploché kolektory (cca 4 m²) a zásobník 400 litrov, v typickom september-októbri nebude zásobník nikdy plne ohrievaný a stredná teplota bude nízka.
Ďalšie poruchy a ich diagnostika sú detailne popísané v článku Časté poruchy solárnych zásobníkov: prehrievanie, korózia a strata tlaku.
Čo sa stane, keď zásobník v lete nikto nepoužíva?
Toto je scenár, ktorý trápi majiteľov solárnych systémov pravidelne – dovolenka, chalupa opustená na dva týždne v júli. Kolektory svieti slnko, zásobník nemá kam odovzdávať teplo a teplota média vyskočí. Tento stav sa nazýva stagnácia.
Pri stagnácii môže teplota v primárnom okruhu dosiahnuť 180 až 200 °C. Glykolová zmes začína degradovať, v potrubí sa tvorí para a tlak prudko stúpa. Poistný ventil sa otvorí a vypustí časť média. Systém tým síce nezhavaruje, no degradovaný glykolový roztok treba po stagnačnej sezóne skontrolovať a prípadne vymeniť.
Prax ukázala, že najjednoduchšia ochrana pre absenciu: nechajte zásobník nahriatý pred odchodom na čo najvyššiu teplotu (80 °C), znížte intenzitu slnečného žiarenia prekrytím kolektorov (plachta, špeciálna stagnačná clona), alebo inštalujte reguláciu, ktorá pri dosiahnutí maximálnej teploty zásobníka zrkadlovo odráža teplo prechodom do dummy záťaže (napríklad chladiaci register do kotolne). Investícia do kvalitnej expanznej nádoby dimenzovanej na stagnačné podmienky je pri každom solárnom systéme nevynechateľná.
Aký je rozdiel medzi smaltovaným a nerezovým zásobníkom?
Zásobníky TÚV – a teda aj solárne zásobníky – sa vyrábajú v dvoch základných materiálových prevedeniach vnútorného plášťa: smaltovaná oceľ a nehrdzavejúca oceľ (nerez).
Smaltovaný zásobník je dnes najbežnejší. Oceľová nádoba má vnútro pokryté sklenenou smaltovou vrstvou, ktorá odolá korózii a je hygienicky nezávadná. Smalt má však svoje limity – termické šoky (prudké zmeny teploty), mechanické poškodenie alebo nekvalitné smaltovanie môžu spôsobiť mikrotrhlinky, cez ktoré začne korodovať oceľ pod smaltom. Preto smaltované zásobníky vždy obsahujú horčíkovú alebo zinkovú obetnú anódu, ktorá koróziu spomaľuje. Anódu treba kontrolovať každé 2 roky a pri potrebe vymeniť – to je bežná údržba.
Nerezový zásobník (typicky z ocele AISI 316 alebo 304) koróziou odolá výrazne lepšie a obetná anóda nie je nevyhnutná. Cena je vyššia. V niektorých oblastiach s agresívnou vodou (vysoký obsah chloridov) môže byť nerez preferovaný – chloridy sú pre smalt relatívne benígne, ale pre bežnú nerezovú oceľ môžu byť problematické, ak ide o nízku kvalitu materiálu.
Pre väčšinu štandardných slovenských podmienok (tvrdosť vody 15–25 °dH, bez extrémnej agresivity) je smaltovaný zásobník s pravidelnou kontrolou anódy plne dostačujúci a cenovo výhodnejší. Nerezová varianta dáva zmysel pri agresívnych vodách alebo pri projektoch, kde sa predpokladá minimálna údržba po dlhé roky.
Ako sa zásobník prepája s kotlom a rozdeľovačom?
Zapojenie zásobníka do existujúcej kotolne je pre mnohých zákazníkov najväčší otáznik. Základná logika je jednoduchá: zásobník má štyri hlavné prípoje (niekedy viac, ale štyri sú kľúčové) – vstup a výstup primárneho (solárneho) okruhu na spodnom výmenníku, vstup a výstup sekundárneho (kotlového) okruhu na hornom výmenníku, plus výstup teplej úžitkovej vody hore a vstup studenej vody dole.
Kotol sa pripája na horný výmenník zásobníka – buď priamo, alebo cez trojcestný ventil. V prípade, že kotol aj zásobník majú vlastné obehové čerpadlá, zapojenie sa riadi hydraulickým vyvážením, aby si okruhy navzájom neprekážali. Tu prichádza do hry rozdeľovač a zberač – zariadenie, ktoré hydraulicky oddeľuje jednotlivé okruhy a zabraňuje ich vzájomnému ovplyvňovaniu. Pre väčšie inštalácie s viacerými okruhmi (kúrenie, podlahové kúrenie, TÚV) môžete použiť napríklad zostavu priemyselného nerezového rozdeľovača/zberača s guľovými uzávermi, ktorý umožní prehľadné a bezpečné prepojenie všetkých vetiev.
Detailnejší postup prepojenia zásobníka s kotlom a rozdeľovačom opisuje článok Prepojenie solárneho zásobníka s kotlom a rozdeľovačom okruhu. Montáž ako celok – umiestnenie, potrubné trasy, izolácia – je popísaná v článku Montáž solárneho zásobníka: postup, umiestnenie a požiadavky na inštaláciu.
Aký tlak zásobník znáša a aký tlak mám v sieti?
Prevažná väčšina solárnych zásobníkov na slovenskom trhu je dimenzovaná na maximálny pracovný tlak 6 bar na strane TÚV (studená voda / teplá úžitková voda). To je viac než dosť pre bežnú distribučnú sieť, kde tlak vody zvyčajne nepresahuje 4 bary.
Na strane primárneho solárneho okruhu sú tlaky nižšie – systém sa naplní a predtlakom expanznej nádoby sa nastaví plniaci tlak typicky na 1,5 až 2 bar. Poistný ventil primárneho okruhu je bežne nastavený na 6 až 8 bar a chráni celý primárny okruh pred pretlakom pri stagnácii.
Ak je tlak vo vodovodnej sieti vyšší ako 4 bary, je vhodné inštalovať pred zásobník redukčný ventil tlaku – chránite tým nielen zásobník, ale aj batérie a armatúry v celej domácnosti. Vo vyšších poschodiach budov alebo v oblastiach so silným rozvodom je to pomerne bežná situácia.
Ako dlho vydrží solárny zásobník?
Pri správnej inštalácii, pravidelnej kontrole obetnej anódy (raz za 2 roky) a dodržaní parametrov prevádzky (teplota, tlak) môžete od kvalitného smaltovaného zásobníka očakávať 15 až 25 rokov bezporuchovej prevádzky. Nerezové zásobníky sa pohybujú na hornej hranici alebo ju prekračujú.
V praxi skracujú životnosť tieto faktory:
- Zanedbanie výmeny obetnej anódy – korózii podlehne vnútorný plášť rýchlejšie.
- Pravidelná stagnácia bez náhrady degradovaného média – kyslé médium napadá výmenníky a tesnenia.
- Prehrievanie nad maximálnu prevádzkovú teplotu dlhodobo.
- Tvrdá voda bez pravidelného čistenia výmenníkov – vodný kameň funguje ako tepelný izolant a zároveň mehanicky namáha materiál pri termocykloch.
Výmena anódy a kontrola výmenníka sú opisované v článku Údržba solárneho zásobníka: čistenie, kontrola anódy a výmenníka. Tieto úkony sú finančne takmer zanedbateľné v porovnaní s cenou novej nádoby – zanedbanie je vždy drahšia voľba.
Musím mať zásobník so solárnym setom, alebo stačí existujúci bojler?
Technicky môžete zapojiť solárny primárny okruh aj cez externý doskový výmenník do existujúceho bežného zásobníka, no je to riešenie s viacerými obmedzeniami. Externý výmenník pridáva hydraulický odpor, zhoršuje účinnosť prenosu tepla a pridáva ďalší prvok, ktorý sa môže pokaziť. Okrem toho musíte mať kam vonkajší výmenník vôbec umiestniť a hydraulicky zapojiť.
Pre dlhodobú prevádzku a maximálnu efektivitu je vždy lepšie použiť zásobník navrhnutý priamo pre solárny systém. Náklady navyše sú v porovnaní s celkovými investičnými nákladmi solárnej sústavy relatívne malé a vrátia sa na vyššej účinnosti a nižšej poruchovosti. Zásobník s integrovaným dolným výmenníkom je hydraulicky čistejší, kompaktnejší a nevyžaduje dodatočné komponenty.
Čo je zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV (tank-in-tank)?
Tank-in-tank (zásobník v zásobníku) je špeciálna konštrukcia, kde vo vnútri väčšej nádoby (napr. s vodou z kotla alebo solárneho okruhu) je umiestnená menšia vnútorná nádoba s pitnou vodou. Pitná voda sa ohrieva priamo kontaktom so stenami vnútornej nádoby – prenáša sa teplo cez stenu, ale média sa nemiešajú.
Výhoda je obrovská plocha prestupu tepla – efektivita ohrevu je oveľa vyššia než pri hadicovom výmenníku. Nevýhoda je cena a fakt, že vnútorná nádoba musí byť z nekorodujúceho materiálu (zvyčajne nerez), čo zdražuje celú zostavu. Tento typ zásobníka dáva zmysel hlavne v kombinácii s tepelnými čerpadlami alebo pri väčších inštaláciách, kde je priorira rýchla regenerácia TÚV.
Podrobnosti nájdete v článku Solárny zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV: ako funguje a kedy sa oplatí.
Aké sú typické rozmery a pripojenia – čo skontrolovať pred objednávkou?
Pred objednávkou zásobníka je nevyhnutné skontrolovať niekoľko rozmerových parametrov, aby ste sa vyhli nepríjemným prekvapeniam pri montáži:
- Výška a priemer nádoby – zásobník 300 litrov má typicky výšku 175 až 195 cm a priemer 60 až 65 cm. Je nutné skontrolovať, či nádoba vojde do kotolne vrátane izolácie a či sa dá vôbec dopraviť cez dvere (dôležité pri rekonštrukciách so štandardnými dverami 80 cm).
- Závity prípojov – solárne prípoje býva zvyčajne 3/4" alebo 1" vnútorný závit, prípoje kotla 6/4" alebo 1". Porovnajte so svojou existujúcou inštaláciou, aby ste si nekúpili zbytočné redukcie.
- Výška prípojov – rôzni výrobcovia umiestňujú hrdlá na rôznych výškach. Ak meníte zásobník za nový, skontrolujte, či nový zásobník má prípoje na rovnakej výške, inak budete prerábať potrubné trasy.
- Pozícia anódového hrdla – anódu treba vedieť vymeniť bez rozobratia celej inštalácie. Hrdlo musí byť prístupné.
Viac o rozmeroch a prípojoch nájdete v článku Rozmery a pripojenia solárnych zásobníkov: čo skontrolovať pred kúpou, kde sú aj konkrétne tabuľky s mierami pre bežné objemy.
Dá sa zásobník umiestniť vodorovne?
Solárne zásobníky sú výhradne konštruované pre zvislé umiestnenie. Dôvod je fyzikálny: teplá voda je ľahšia a stúpa hore, studená klesá dole – teplostná stratifikácia v zásobníku je kľúčom k efektívnej práci systému. Spodný (solárny) výmenník ohreje spodnú vrstvu, teplá voda stúpa, horný výmenník (kotol) dohreje vrchnú vrstvu. Ak by ste zásobník položili nabok, stratifikácia by zanikla, celý objem by sa miešal a účinnosť by výrazne klesla.
Navyše, všetky prípoje a anódové hrdlá sú navrhnuté pre zvislú pozíciu – polohou by ste si sťažili prístup k údržbe a v prípade smaltovanej nádoby by mohlo dôjsť k nerovnomernému pokrytiu smaltom pri výrobe, čo skracuje životnosť.
Potrebujem na zásobník nejaké úradné povolenie alebo revíziu?
Zásobník teplej úžitkovej vody ako tlakový spotrebič nepodlieha povinným revíziám podľa slovenských predpisov pre bežné bytové zásobníky do 6 bar. Na rozdiel od plynovej prípravy TÚV tu nie je zo zákona predpísaná pravidelná odborná prehliadka tlakového zásobníka samotného.
Solárna sústava ako celok – vrátane zásobníka – však musí byť odovzdaná do prevádzky v súlade s projektovou dokumentáciou a technickými normami (STN, EN 12975 a pod.) pre solárne tepelné sústavy. Ak čerpáte dotáciu (napríklad z programu Zelená domácnostiam), inštalácia musí byť vykonaná oprávnenou osobou a splňovať podmienky príslušnej schémy pomoci.
Elektrická časť (obehové čerpadlo, regulácia) podlieha revízii elektrickej inštalácie, ktorú musí vykonať revízny technik. To je bežná súčasť každej zákazkovej montáže.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Môžem zapojiť zásobník priamo bez expanznej nádoby?
Nie, expanzná nádoba je nevyhnutnou súčasťou každého uzavretého tlakového systému – teda aj solárneho zásobníka napojené na vodovodný rozvod alebo primárny okruh. Bez nej by pri ohreve voda nemala kam expandovať, tlak by rástol nekontrolovateľne a poistný ventil by sa otvára pri každom ohriatí. Dimenzovanie expanznej nádoby závisí od objemu zásobníka a tlaku v sieti – pre zásobník 250 litrov sa bežne používa expanzná nádoba 18 až 25 litrov na strane TÚV, na primárny solárny okruh sa dimenzuje osobitne podľa objemu primárneho okruhu a stagnačných podmienok.
Aká teplota by mala byť v zásobníku nastavená?
Z hygienického hľadiska sa odporúča minimálne 60 °C – pri tejto teplote hynie baktéria Legionella pneumophila, ktorá je pri nižších teplotách stojatej vody zdravotným rizikom. Niektoré regulácie umožňujú takzvanú termiziáciu – raz za 24 hodín sa zásobník ohrejehttp na 70 °C bez ohľadu na bežne nastavenú prevádzkovú teplotu. Z hľadiska energetickej úspornosti sa bežná prevádzková teplota drží na 55 až 60 °C, čo je rozumný kompromis medzi hygienou a stratami akumulovanej energie.
Čo sa stane, ak zásobník dlho nestojí ani nepoužíva?
Solárny zásobník, ktorý dlhodobo nepracuje (napríklad je odpojený po dobu niekoľkých mesiacov a naplnený vodou), môže byť problematický z hygienického hľadiska – stojatá teplá voda v rozmedzí 25 až 50 °C je ideálnou živnou pôdou pre baktérie Legionella. Pred opätovným uvedením do prevádzky je vhodné zásobník kompletne prepláchnuť, vyhriatím nad 70 °C sterilizovať a skontrolovať obetnú anódu. Ak zásobník dlhodobo stojí prázdny, je lepšie ho vypustiť a uzavrieť vstupy.
Ako dlho trvá, kým sa zásobník ohrejesolárnou energiou z 15 na 55 °C?
Závisí to od intenzity slnečného žiarenia, plochy kolektorov a objemu zásobníka. Orientačne: pri dobrom slnečnom dni (júl, 800–900 W/m²) a 2 plochých kolektoroch (4 m²) je energetický výkon sústavy okolo 2,5 až 3 kW. Na ohriatie 250 litrov vody o 40 °C (z 15 na 55 °C) potrebujete cca 11,6 kWh. Pri výkone 2,5 kW to trvá okolo 4,5 hodiny nepretržitého slnečného svitu. Reálne – s rannou hmlou, premenlivou oblačnosťou, nočným chladením – to môže byť 6 až 8 hodín celkového slnečného priebeh dňa.
Mám kupovať zásobník s alebo bez izolácie?
Vždy s izoláciou. Zásobník bez izolácie stráca za deň pri izbovej teplote kotolne (20 °C) a teplote vody 55 °C rádovo 3 až 5 kWh – to sú zbytočné straty, ktoré znižujú návratnosť solárnej investície. Kvalitná izolácia zo studenej polyuretánovej peny hrúbky 50 až 80 mm zníži denné straty na menej ako 1 kWh. Zásobníky v ponuke ako solárny zásobník s dvoma výmenníkmi vrátane izolácie sú dodávané kompletne, takže riešenie týchto strát nie je vaša starosť navyše.
Aký je rozdiel medzi bivalentným a monovalentným zásobníkom?
Monovalentný zásobník má jeden výmenník a pracuje s jedným zdrojom tepla. Bivalentný zásobník má dva výmenníky a môže prijímať teplo z dvoch zdrojov naraz – typicky solárnych kolektorov a kotla. Termín „bivalentný" teda prakticky odpovedá zásobníku s dvoma výmenníkmi, len sa používa viac v nemeckej a rakúskej technickej literatúre, odkiaľ k nám prenikol. Pre kombinovanú solárno-kotlovú sústavu je bivalentný zásobník správna voľba.
Záver
Solárny zásobník je srdcom každej solárnej sústavy pre prípravu teplej úžitkovej vody. Väčšina otázok, ktoré zákazníci riešia, sa týka troch veľkých okruhov: správna voľba objemu a typu, správne zapojenie a prepojenie s ďalšími zdrojmi tepla, a dlhodobá spoľahlivosť vrátane údržby. Na každý z týchto okruhov existujú v tomto Vedomostnom centre samostatné podrobné články – napríklad Ako vybrať solárny zásobník: objem, výmenníky a typ systému pre komplexný výber, alebo Údržba solárneho zásobníka pre dlhodobú prevádzku.
Ak sa chystáte na konkrétne nákupné rozhodnutie, majte pri ruke počet osôb v domácnosti, plochu a typ kolektorov, ktoré plánujete alebo máte, typ sekundárneho zdroja tepla (kotol, TČ, elektrina) a rozmery kotolne. S týmito informáciami viete zásobník vybrať presne a bez zbytočných kompromisov.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.