Časté poruchy solárnych zásobníkov: prehrievanie, korózia a strata tlaku

Časté poruchy solárnych zásobníkov: prehrievanie, korózia a strata tlaku

Solárny zásobník je srdcom každého solárneho systému na prípravu teplej úžitkovej vody. Na rozdiel od kotla alebo obehového čerpadla ho väčšina majiteľov domov prakticky nikdy nevidí – stojí v technickej miestnosti, zaizolovaný, tichý, a od neho sa očakáva, že bude fungovať desaťročia bez problémov. Realita je však taká, že zásobník podlieha viacerým typom porúch, ktoré sa vyvíjajú postupne, dlhé mesiace alebo roky, a keď sa prejavnú naplno, ich náprava je buď nákladná, alebo si vyžaduje výmenu celého zariadenia.

Tento článok je určený pre majiteľov domov so solárnym systémom, ale rovnako pre inštalatérov, ktorí chcú mať solídny podklad na to, aby vedeli zákazníkovi vysvetliť, prečo je preventívna údržba lacnejšia ako oprava po havárií. Rozoberieme tri najčastejšie skupiny porúch: prehrievanie zásobníka a média v ňom, koróziu nádrže a jej výmenníkov, a stratu pracovného tlaku v systéme. Ku každej poruche vysvetlíme príčiny, prejavy, diagnostiku aj riešenie – s konkrétnymi hodnotami a príkladmi z reálnej praxe.

1. Prehrievanie solárneho zásobníka

Ako vzniká a prečo je nebezpečné

Solárne kolektory pracujú s prekvapivo vysokými teplotami. V letných mesiacoch, keď je spotreba teplej vody nízka (dovolenkové obdobie, prázdny dom) a slnečný svit je maximálny, môže teplota v primárnom okruhu – v kolektor pripojenej kvapaline – ľahko presiahnuť 150 °C, v stagnačnom stave dokonca 180–200 °C pri plochých kolektoroch, pri vákuových trubiciach aj viac. Ak zásobník nemá dostatočnú kapacitu alebo regulácia nie je nastavená správne, teplo sa prenáša do zásobníka a teplota vody v ňom stúpa vysoko nad bezpečnú prevádzkovú hranicu 95 °C.

Prehrievanie nepredstavuje len bezpečnostné riziko – hoci aj to je reálne (varenie vody pod tlakom, možné otvorenie poistného ventilu). Má priame materiálové dôsledky: degraduje izoláciu zásobníka, poškodzuje tesnenia, v horších prípadoch deformuje vnútorný plášť alebo výmenník. Zvlášť citlivé sú polyuretánové izolácie, ktoré pri dlhodobej teplote nad 90 °C strácajú svoju štruktúru a tepelno-izolačné vlastnosti. Skrátene: jeden letný stagnačný cyklus zásobník výrazne „prestarne".

Najčastejšie príčiny prehrievania v praxi

Z desiatkov riešených zákaziek vyplýva, že prehrievanie má väčšinou jednu z týchto koreňových príčin:

• Poddimenzovaný zásobník – rodina s tromi ľuďmi má zásobník 120 litrov, ktorý pri celodennom slnku dosiahne maximálnu teplotu do obeda a zvyšok dňa kolektory len „varia" kvapalinu bez miesta, kam odovzdávať teplo. Riešením je väčší objem – pri dimenzovaní platí orientačne 70–90 litrov úžitkového objemu na osobu, pre solárne systémy skôr 80–100 l. Viac informácií nájdete v našom článku Aký objem solárneho zásobníka potrebujem pre môj dom.
• Chybná regulácia – riadiaca jednotka nepodáva pokyn na zastavenie čerpadla pri dosiahnutí maximálnej teploty v zásobníku, alebo čidlo teploty je umiestnené nesprávne (nereprezentuje reálnu teplotu v hornej časti nádrže).
• Zásobník bez dostatočného chladiaceho okruhu – niektoré systémy nemajú žiadny spôsob odvodu prebytočného tepla (chladiace koleno, bazénový okruh, chladiaci výmenník). Keď je zásobník plný a teplý, primárne čerpadlo sa zastaví a nastáva stagnácia v kolektore.
• Stagnácia v primárnom okruhu – pri stagnácii sa solárna kvapalina (zvyčajne propylénglykol) mení na paru, tá „vytlačí" kvapalinu späť do zásobníka a výmenník dostáva parný úder. Opakované stagnačné cykly degradujú glykol a upcháva sa výmenník i potrubné sekcie.

Ako spoznáte prehrievanie – konkrétne symptómy

V praxi prehrievanie najčastejšie odhalia tieto prejavy: poistný ventil zásobníka pravidelne (niekoľkokrát v lete) vylieva vodu – to je jasný signál, že tlak v zásobníku prekročil nastavenú hodnotu (typicky 6 bar), čo pri vysokých teplotách vody nastane. Ďalší príznak je žltnutie alebo hnednutie solárnej kvapaliny – glykol degradovaný opakovanými prehriatmi mení farbu a pH, stáva sa kyslým a začína korodovať kovové časti systému. Degradovaný glykol je žiaľ nevratná zmena; treba ho vymeniť celý. Niekedy je prvým príznakom jednoduchá vec: zásobník vydáva silný zvuk (praskanie, klopkanie) pri cykloch ohrevu – to je dôsledok tepelnej rozťažnosti pri extrémnych teplotách.

Preventívne opatrenia a riešenia

Prehrievanie sa dá riešiť preventívne na viacerých úrovniach. Na úrovni systémového návrhu: správne dimenzovanie zásobníka (pre solárne systémy s plochou nad 6 m² je rozumné siahať minimálne po zásobníku 300 litrov alebo väčšom), prípadne zásobník s dvoma výmenníkmi, kde druhý môže slúžiť na pripojenie ďalšieho spotrebiča alebo bazénového okruhu. Na úrovni regulácie: nastaviť maximálnu teplotu zásobníka na 85–90 °C (nie vyšší), a ešte pred tým zapojiť ochranu cez chladiace koleno alebo nočné chladenie. Na úrovni pravidelnej kontroly: aspoň raz ročne skontrolovať stav a pH solárnej kvapaliny – pri pH nižšom ako 7 (neutrál) treba kvapalinu vymeniť. Správna hodnota pH by mala byť 7–8,5.

2. Korózia solárnych zásobníkov

Prečo zásobník koroduje napriek tomu, že je „nerezový" alebo „smaltovaný"

Zákazníci často predpokladajú, že moderný zásobník je voči korózii imúnny. Realita je komplikovanejšia. Väčšina zásobníkov na trhu má vnútorný plášť z oceľového plechu, chráneného smaltovaním (sklovitá vrstva) alebo je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele (nerezu). Každý typ má svoje špecifické korozívne riziká.

Smaltované zásobníky: smalto je krehká keramická vrstva. Ak zásobník nevhodne transportujete, ak doň udriete pri inštalácii, alebo ak sa pri výrobnom procese objaví mikrotrhlinka, smalto praská a oceľový plech pod ním je vystavený vode. Bez ochrany povrch do niekoľkých rokov zakorodovateje a zásobník začne presakovať. Preto majú smaltované zásobníky aktívnu ochranu – horčíkovú anódu (alebo elektrickú titanátovú anódu), ktorá sa „obetuje" namiesto základného materiálu. Ale len vtedy, keď je anóda funkčná. Opotrebovaná anóda, na ktorú nikto roky nesáhol, ochranu neposkytuje.

Nerezové zásobníky: nehrdzavejúca oceľ (typicky AISI 304 alebo AISI 316) je oveľa odolnejšia, ale nie nezničiteľná. Reaguje na agresívnu vodu s vysokým obsahom chloridov (väčšina vodovodnej vody v SR má chloridy pod problematickou hranicou, ale pri tvrdej vode s vyšším obsahom solí vznikajú na nerezovom povrchu bodová korózia – tzv. pittingová korózia). Pittingy sú zákerné tým, že sú takmer neviditeľné zvonku, ale vnútri sa rozširujú. Prvý viditeľný príznak je hrdzavá škvrna vo vode alebo na odtoku – a to je niekedy príliš neskoro.

Druhy korózie a kde sa začínajú

Korózia v solárnom zásobníku môže začínať na viacerých miestach súčasne:

• Spodok nádrže – usadeniny (kaly, vodný kameň) vytvárajú anaeróbne prostredie pod vrstvou kalu, kde prebieha mikrobiologicky podmienená korózia (MIC). Baktérie redukujúce sírany (SRB) produkujú sírovodík, ktorý je voči oceli agresívny. Zásobník, ktorý nikto roky nevyplachoval, má na dne vrstvu kalu a pod ňou korózny útok na plášť.
• Zvarové spoje a priechodky – každý otvor v plášti (prípojka, anódový prívod, výmenník) je potenciálne slabé miesto. Galvanický článok medzi rôznymi kovmi (napr. medený výmenník v oceľovom plášti) urýchľuje koróziu v okolí spoja.
• Výmenník tepla – medené výmenníky v oceľových zásobníkoch sú relatívne odolné, ale pri tvrdej vode s pH pod 7 dochádza k odkysleniu povrchu a rozpúšťaniu medi do vody (zelenkastá voda z kohútika – charakteristický príznak). Laminátové výmenníky sú chemicky inertné, ale náchylné na mechanické poškodenie pri nadmernom tlaku alebo vibrácii.
• Vnútorné smalto – pri teplotných šokoch (náhle napustenie studenou vodou do horúceho zásobníka) môže smalto prasknúť. Odolnosť smaltu sa udáva v cykloch teplotnej zmeny; kvalitné smalty zvládajú tisíce cyklov, lacnejšie produkty menej.

Diagnostika korózie – čo prezrádzajú domáce signály

Korózia sa prejavuje viacerými spôsobmi, ktoré bežný majiteľ domu dokáže sám zachytiť. Prvý a najdôležitejší signál je sfarbená voda: hnedasto-oranžová farba (hrdza) pri prvom ránom odbere naznačuje koróziu plášťa alebo výmenníka; zelenkastá farba naznačuje koróziu medi. Druhý signál je zápach – sírovodíkový zápach (vajcia) z teplej vody je príznakom sulfátredukujúcich baktérií v sedimente. Tretí signál: znižovanie účinnosti ohrevu – korózia a kalkové usadeniny na výmenníku fungujú ako tepelný izolant, systém musí pracovať dlhšie, aby dosiahol rovnakú teplotu.

Anódu treba skontrolovať fyzicky aspoň raz za 2 roky. Prístup je cez servisný otvor v hornej časti zásobníka. Anóda má pri novom stave hrúbku cca 25–30 mm; keď sa zredukuje na priemer pod 10 mm alebo keď je z nej ostatok kratší ako 30 % pôvodnej dĺžky, treba ju vymeniť. V praxi platí, že v mäkkých vodách (severné Slovensko, horské oblasti) anóda vydrží 4–6 rokov, v tvrdých vodách (Danubian Basin, oblasť Nitry, Trnavy) niekedy len 2–3 roky. Podrobnejší postup nájdete v článku Údržba solárneho zásobníka: čistenie, kontrola anódy a výmenníka.

Prečo je dvojvýmenníkový zásobník odolnejší voči korózii

Zaujímavý praktický detail: zásobníky s dvoma výmenníkmi majú primárny solárny okruh (glykol) uzavretý, bez kontaktu s pitnou vodou. Sekundárny okruh (napr. kotol) taktiež. Pitná voda je teda v kontakte len s vnútorným plášťom a sekundárnym výmenníkom. Tým sa minimalizuje riziko kontaminácie a celkové korózne zaťaženie je lepšie rozložené. Ak vás zaujíma porovnanie konštrukčných riešení, prečítajte si aj článok Zásobník s jedným alebo dvoma výmenníkmi: ktorý je vhodnejší. Pre domácnosti so solárnym systémom aj kotlom doporučujeme solárny zásobník s dvoma výmenníkmi vrátane izolácie, kde je každý okruh oddelený a riziká galvanickej korózie sú minimalizované.

3. Strata tlaku v solárnom systéme

Prečo je tlak v sytéme dôležitý a aké sú jeho normálne hodnoty

Solárny systém je uzavretý hydraulický okruh. Primárny okruh (kolektory – čerpadlo – výmenník zásobníka – späť do kolektora) je naplnený solárnou kvapalinou pod pretlakom, typicky 1,5–3 bar v studenej prevádzke. Expanzná nádoba (tlaková expanzka) slúži na absorpciu tlakových výkyvov pri teplostnej rozťažnosti kvapaliny. Keď tlak poklesne pod minimálnu hodnotu (typicky 1–1,2 bar), čerpadlo nasáva vzduch, stráca hydraulický výkon, v krajnom prípade sa zastaví a kolektory pracujú naprázdno.

Sekundárny okruh (zásobník – rozvody teplej vody) je za obvyklých podmienok tlakovo previazaný na rozvod studenej vody a pracuje pod sieťovým tlakom 2–6 bar. Problémy tu nastávajú pri prasknutí zásobníka alebo výmenníka, úniku na tesneniach, alebo pri nesprávnej funkcii poistného a expanzného ventilu.

Príčiny poklesu tlaku v primárnom okruhu

Strata tlaku v primárnom okruhu má niekoľko možných zdrojov:

• Netesnosť na fitingoch, hadiciach alebo výmenníku – najčastejšia príčina. V praxi to býva olej-glycerolové tesnenie, ktoré po opakovanom prehriati stratilo elasticitu. Ak vidíte pod zásobníkom alebo pri kolektore slabý zákal alebo odkvapkávanie glykolu, je to jednoznačná diagnóza. Glykol má charakteristický sladkastý zápach a mastný omak – ľahko ho spoznáte.
• Opotrebená expanzná nádoba – membrána v expanzke sa s vekom trhá. Keď je membrána poškodená, expanzka neplní svoju funkciu a tlak v systéme pri ohreve prudko stúpa, čo spôsobí otvorenie poistného ventilu a únik časti kvapaliny. Po ochladení tlak klesne pod minimum. Príznak: poistný ventil vylieva pri každom cykle ohrevu.
• Vzduch v systéme – pri nesprávnom plnení, pri veľmi nízkom tlaku (pod 1 bar) alebo po stagnácii sa v systéme objavia vzduchové bubliny, ktoré bránia cirkulácii. Čerpadlo pri spustení vydáva charakteristický šumivý zvuk.
• Mikrotrhlinky vo výmenníku zásobníka – pri poruche dochádza k prieniku vody z vysokotlakového primárneho okruhu do zásobníka alebo naopak. Zákernosť spočíva v tom, že tlakový rozdiel je malý a kontaminácia sa nemusí hneď prejaviť. Detekcia: ak tlak v primárnom okruhu klesá rýchlejšie ako by odpovedalo bežnému úniku, a zároveň sa zvyšuje tlak v zásobníku, pravdepodobne máte problém s výmenníkom.

Strata tlaku v sekundárnom okruhu zásobníka

Sekundárny okruh (pitná voda) má odlišné problémy. Tu je najčastejšou príčinou nesprávne nastavený alebo opotrebovaný expanzný ventil a pojstný ventil zásobníka. Poistný ventil zásobníka (typicky 6 bar) musí mať voľný odtok – ak je odtok zapchatý alebo zaistený, pri prehriatí môže nastať nebezpečná tlaková situácia. Naopak, ak poistný ventil netesní a trvale odkvapkáva, buď je nastavený na príliš nízky tlak, alebo je opotrebovaný a treba ho vymeniť.

Tlak v sekundárnom okruhu ovplyvňuje aj stav rodinnej vodovodnej siete. V obciach, kde tlak vo verejnom vodovode kolíše (ráno vyšší, v lete nižší), môže zásobník pracovať v nestabilných podmienkach. Rieši sa redukčným ventilom tlaku pred zásobníkom, nastaveným na 3–4 bar.

Hydraulická rovnováha a rozdeľovače okruhov

Dôležitý, no často opomínaný aspekt: solárny systém, ktorý je prepojený s kotlovým okruhom cez rozdeľovač a zberač, musí mať správne nastavené hydraulické vyváženie. Ak jeden okruh dominuje (napr. podlahové kúrenie s nízkym odporom), tlak v solárnom primárnom okruhu môže klesať v dôsledku nesprávneho smerovania toku. Preto pri inštalácii väčších systémov, kde sa solárny zásobník prepája s distribučnou skupinou, odporúčame použiť priemyselný nerezový rozdeľovač – napríklad zostava priemyselný nerezový rozdeľovač/zberač s guľovými uzávermi 6/4"×1" 2-cestný, ktorý umožňuje presné nastavenie a servis každého okruhu samostatne. Viac o prepojení zásobníka s kotlom a rozdeľovačom nájdete v článku Prepojenie solárneho zásobníka s kotlom a rozdeľovačom okruhu.

4. Súvislosť medzi poruchami a veľkosťou zásobníka

Poddimenzovaný zásobník je takmer zaručená cesta k poruchám. Malý zásobník sa rýchlejšie prehrieva, vystavuje výmenník extrémnym teplotným cyklom, urýchľuje degradáciu solárneho média a skracuje životnosť celého systému. Naopak, primerane dimenzovaný zásobník rovnomerne prijíma teplo, udržuje priaznivejšie teplotné gradienty a celý systém pracuje v optimálnom rozsahu.

Pre rodiny s 3–4 osobami s plochou solárnych kolektorov 5–8 m² je štandardným riešením zásobník s objemom 250–300 litrov. Ak je plocha kolektorov väčšia alebo sa zásobník využíva aj pre podporu vykurovania, odporúčame siahať po zásobníku 400 litrov. Pre menšie domácnosti alebo chaty s menšou kolektorovou plochou je dostačujúci zásobník 250 litrov, prípadne pri 3-člennej rodine zásobník 300 litrov, ktorý poskytuje dostatočný pufrovací objem na pokrytie špičkovej spotreby aj v menej slnečných dňoch. Kompletný prehľad kritérií výberu nájdete v článku Ako vybrať solárny zásobník: objem, výmenníky a typ systému.

5. Dlhodobá preventívna starostlivosť – konsolidovaný prehľad

Tri popísané skupiny porúch (prehrievanie, korózia, strata tlaku) spolu úzko súvisia. Prehrievanie urýchľuje degradáciu glykolu, degradovaný glykol sa stáva kyslým a koroduje kovové časti, korodované časti vytvárajú netesnosti, netesnosti spôsobujú stratu tlaku. Je to reťazec, ktorý sa dá prerušiť jedine pravidelnou preventívnou kontrolou.

Odporúčaný interval základnej údržby solárneho zásobníka a primárneho okruhu:

• Každý rok: vizuálna kontrola zásobníka a potrubí na netesnosti, kontrola tlaku v primárnom okruhu (mal by byť 1,5–2 bar v studenej prevádzke), kontrola teploty zásobníka a funkcie regulácie, vizuálna kontrola farby glykolu (nemá byť hnedý/žltý).
• Každé 2 roky: kontrola pH a hustoty solárneho média (pH 7–8,5; hustota zodpovedajúca zmesi s bodu mrazu min. −25 °C), kontrola stavu anódy, kontrola predplnenia expanznej nádoby (odpojte ju od systému, skontrolujte tlak dusíka – zvyčajne 0,5–1 bar).
• Každé 4–6 rokov: výmena solárneho média (bez ohľadu na stav – glykol má životnosť 5–8 rokov), prípadná výmena anódy, celková tlaková skúška systému.
• Podľa potreby: výmena poistného ventilu, opotrebeného tesnenia, membrány expanzky.

Toto nie sú odporúčania z výrobcovských brožúr do šuplíka – sú to reálne intervaly, ktoré vychádzajú z toho, ako zákazníci prichádzajú s poruchami. Väčšina problémov, s ktorými sa stretávame, sú dôsledky zanedbanej básnej kontroly. Zákazník, ktorý prišiel s korodujúcim zásobníkom po 12 rokoch bez servisu, mal pritom zásobník kvalitnej značky – problémom nebola kvalita výrobku, ale absencia akejkoľvek údržby.

6. Najčastejšie otázky (FAQ)

Môj zásobník vypúšťa vodu cez poistný ventil každé leto. Je to normálne?

Nie, nie je to normálne a rozhodne to nesmie byť ignorované. Poistný ventil je bezpečnostný prvok, nie regulačný ventil – mal by sa otvoriť len v núdzovej situácii. Ak vylieva pravidelne, najčastejší dôvod je poddimenzovaný zásobník (teplo nema kam odovzdať), opotrebená expanzná nádoba (membrána neplní svoju funkciu) alebo chybná regulácia (systém sa neprestane ohrevom včas). Všetky tri príčiny sú opraviteľné, ale treba ich diagnostikovať oddelene.

Ako spoznám, že anóda v zásobníku je opotrebená?

Najspoľahlivejší spôsob je fyzická kontrola – odvinti anódu zo servisného otvoru v zásobníku (väčšinou M40–M60 maticové pripojenie v hornej časti) a prezrite jej stav. Nová anóda má hrúbku cca 25 mm a dĺžku podľa výrobcu. Keď má priemer menej ako 10 mm alebo sa rozpadáva, treba ju vymeniť. Nepriamy signál je hnedastá voda z kohútika pri prvom rannom odbere, prípadne zápach sírovodíka (vajce) z teplej vody. Avšak tieto prejavy nastávajú až keď anóda dlhšie nefunguje a korózia je už v chode.

Prečo mi klesá tlak v solárnom primárnom okruhu každých niekoľko mesiacov?

Ak po dopustení tlak klesne znova o niekoľko mesiacov (napríklad z 2 bar na 1 bar), existujú tri pravdepodobné príčiny: malá netesnosť na niektorom spojení (skontrolujte fittingy, Tichelmanny skupinu, poistný ventil), poškodená membrána expanznej nádoby (ventil vylieva pri ohreve a vypúšťa tekutinu), alebo mikrotrhlinky vo výmenníku zásobníka. Doporučujeme systematickú diagnostiku podľa krokov: najprv expanzka (odpojte a zmerajte plniaci tlak dusíka), potom vizuálna prehliadka všetkých spojení, nakoniec tlaková skúška výmenníka.

Môžem použiť bežný nemrznúci roztok do auta namiesto solárneho glykolu?

Nie, v žiadnom prípade. Automobilový etylénglykol má iné aditívne zloženie ako solárna kvapalina (propylénglykol). Etylénglykol je toxický (problém pri úniku do pitnej vody), má inú viskozitu, iný bod varu a iné inhibítory korózie. Solárna kvapalina je špeciálne formulovaná na teplotný rozsah −30 °C až +180 °C, je potravinársky bezpečná (propylénglykol) a obsahuje inhibítory, ktoré chránia kov pred oxidáciou pri vysokých teplotách. Použitie nesprávnej kvapaliny vedie k rýchlej degradácii, korózii a zneplatneniu záruky zásobníka.

Zásobník je starý 15 rokov, začal presakovať. Oplatí sa opraviť alebo vymeniť?

Závisí od miesta a rozsahu poruchy. Ak ide o výmenu tesnenia na prípojke alebo anóde, oprava je lacná a jednoduchá. Ak presiaknutie pochádza z plášťa zásobníka alebo z výmenníka (vnútorné prasknutie), oprava zvyčajne nie je ekonomická – zvarové opravy na tlakových nádobách si vyžadujú certifikáciu a overenie, čo je nákladné. Navyše zásobník starý 15 rokov má pravdepodobne aj degradovanú izoláciu a opotrebovaný výmenník. V takom prípade je výmena za nový zásobník ekonomicky výhodnejšia a efektívnejšia – nový zásobník má záruku a moderné tepelno-izolačné vlastnosti.

Musí mať zásobník pri inštalácii len jeden výmenník, ak mám len solárny systém?

Technicky nie, jeden výmenník postačuje pre jednoduchý systém len so solárnymi kolektormi. Avšak dvojvýmenníkový zásobník poskytuje väčšiu flexibilitu – druhý výmenník môžete v budúcnosti pripojiť na kotol, tepelné čerpadlo alebo iný zdroj tepla. Pri kúpe zásobníka na dlhé roky preto odporúčame zvážiť dvojvýmenníkové riešenie, aj keď ho momentálne nevyužijete naplno. Podrobné porovnanie oboch koncepcií nájdete v článku Zásobník s jedným alebo dvoma výmenníkmi: ktorý je vhodnejší.

Záver: poruchy sú predvídateľné, škody nie musia byť

Prehrievanie, korózia a strata tlaku patria medzi predvídateľné poruchy, ktoré sa dajú buď úplne predísť (správne dimenzovanie, kvalitná inštalácia, pravidelná údržba), alebo zachytiť v ranom štádiu, kedy je náprava lacná a rýchla. Kľúčovým preventívnym nástrojom je pravidelná ročná kontrola s jednoduchými meraniami – tlak, pH, farba kvapaliny, stav anódy. Zásobník, o ktorý sa pečlivo stará, vydrží 20 a viac rokov bez veľkých výdavkov. Zásobník, ktorý bol od inštalácie ignorovaný, sa po 8–12 rokoch väčšinou ocitá pred výmenou – zbytočne skoro a zbytočne draho.

Ak riešite výber zásobníka, jeho umiestnenie alebo konkrétne technické parametre pred kúpou, odporúčame prečítať aj naše články Rozmery a pripojenia solárnych zásobníkov: čo skontrolovať pred kúpou a Montáž solárneho zásobníka: postup, umiestnenie a požiadavky na inštaláciu, kde nájdete konkrétne praktické informácie k príprave technickej miestnosti a k správnemu zapojeniu všetkých okruhov.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa