Najčastejšie chyby pri montáži HEPWORTH
Systém HEPWORTH patrí medzi obľúbené plastové potrubné rozvody pre kúrenie a rozvody teplej aj studenej vody - montéri si ho chvália najmä pre rýchlosť práce a nízku hmotnosť oproti medi či oceli. Práve táto zdanlivá jednoduchosť je však zároveň dôvod, prečo sa pri montáži robia chyby, ktoré sa prejavia až o niekoľko mesiacov - kvapkajúci spoj v stene, prasknuté koleno pri prvom zohriatí systému, alebo nerovnomerne teplé radiátory v dome. V tomto článku sme zozbierali chyby, s ktorými sa montážne firmy pri HEPWORTH systéme stretávajú najčastejšie, vrátane toho, ako sa im dá jednoducho vyhnúť a aké komponenty si oplatí mať v aute pri každej montáži.
Netreba sa báť - drvivá väčšina týchto chýb nemá nič spoločné so zložitosťou samotného systému. Ide skôr o rutinu, unáhlenie alebo podcenenie detailu, ktorý sa pri iných materiáloch odpúšťa ľahšie. Poďme si ich prejsť poporiadku, od uchytenia potrubia až po finálnu tlakovú skúšku.
Chyba č. 1: Nesprávny rozstup a typ podpier potrubia
Najčastejšia chyba, s ktorou sa stretávame pri kontrole reklamácií, je banálna - potrubie je uchytené príliš zriedka alebo nesprávnymi objímkami. Plastové potrubie má oproti kovu výrazne vyššiu tepelnú rozťažnosť a zároveň nižšiu vlastnú tuhosť, takže ak sa medzi podperami nechá príliš veľký rozstup, potrubie sa časom prehne, v mieste priehybu sa hromadí vzduch a v horizontálnych úsekoch sa objavuje neželané "vlnenie", ktoré je vidieť aj voľným okom po zakrytí sadrokartónom.
V praxi platí jednoduché pravidlo - čím väčší priemer potrubia, tým väčší rozstup podpier môžeme použiť, ale nikdy nie ľubovoľne veľký. Pre bežné priemery používané v rodinných domoch sa v praxi montážnych firiem osvedčili tieto orientačné maximálne rozstupy pri horizontálnom vedení: 16 mm - približne 50 cm, 20 mm - približne 60 cm, 25 mm - približne 70 cm a 32 mm - približne 90 cm. Pri vertikálnom vedení (stúpačky) je možné rozstupy mierne predĺžiť, pretože potrubie tam nie je namáhané vlastnou hmotnosťou náplne rovnakým spôsobom ako pri vodorovnom vedení, no ani tam sa neoplatí experimentovať a rozstup viac ako o 20 % prekračovať.
Druhá polovica tejto chyby súvisí s typom uchytenia. Pri plastovom potrubí sa oplatí používať spony s mäkkou vložkou alebo aspoň dostatočne širokým dosadacím plochom, ktoré potrubie nezaškrtia a zároveň mu pri tepelnej rozťažnosti umožnia mierny pozdĺžny posun. Kovová spona s ostrou hranou, dotiahnutá príliš natesno, je jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa po pár rokoch prevádzky objaví mikroprasklina presne v mieste uchytenia - potrubie sa v danom bode nemôže voľne "dýchať" a všetko pnutie sa sústredí práve tam.
Chyba č. 2: Nedostatočný priestor na tepelnú dilatáciu
Plastové potrubie sa pri zmene teploty rozťahuje výrazne viac ako kovové – ak sa pri montáži nenechá dostatočný priestor na tento pohyb (kompenzačné oblúky, posuvné uchytenia), potrubie sa pri zohriatí opiera o prekážky, čo spôsobuje praskanie zvukov, a v krajnom prípade aj mechanické poškodenie spojov alebo tvaroviek.
Chyba č. 3: Nesprávna teplota alebo doba pri zváraní spojov
Zváracie parametre (teplota, čas ohrevu, čas ochladenia) sú pre každý priemer rúrky presne predpísané výrobcom. Skrátenie doby kvôli úspore času na stavbe vedie k nedokonalému spoju, ktorý môže pri tlakovej skúške alebo neskôr v prevádzke začať presakovať. Naopak prehriatie spoja deformuje materiál a oslabuje jeho pevnosť.
Chyba č. 4: Vynechanie alebo odbytie tlakovej skúšky
Podobne ako pri iných potrubných systémoch, aj tu platí, že tlaková skúška pred zakrytím rozvodu je jediný spoľahlivý spôsob, ako odhaliť chybný spoj skôr, než sa stane nákladným problémom po dokončení stavby.
Väčšina týchto chýb pramení z rovnakého zdroja – snahy ušetriť čas na montáži. Pri plastových systémoch sa to však vypomstí rýchlejšie ako pri tradičných materiáloch, keďže tolerancia na nepresnosti je pri zváraných spojoch a tepelnej dilatácii nižšia.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.