Solárny zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV: ako funguje a kedy sa oplatí

Solárny zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV: princíp, výhody a typické scenáre z praxe

Keď sa zákazník pýta na solárny zásobník, väčšinou má v hlave jednoduchú predstavu: veľká nádoba na vodu, do ktorej kolektory dodávajú teplo. Realita je ale o čosi komplexnejšia – a práve tu vstupuje do hry konštrukcia s vnoreným zásobníkom TÚV (teplej úžitkovej vody). Tento typ zásobníka má špecifickú vnútornú architektúru, ktorá zásadne mení to, ako sa TÚV pripravuje, aká je jej kvalita a aká je celková energetická efektivita systému. V nasledujúcich riadkoch si rozoberieme, čo presne táto konštrukcia znamená, kedy má zmysel ju zvoliť, a kde má naopak svoje hranice.

Ak hľadáš skôr obecný úvod do problematiky výberu zásobníkov, pozri si náš článok Ako vybrať solárny zásobník: objem, výmenníky a typ systému, kde nájdeš širší prehľad. Tu sa zameriame špecificky na systém „tank v tanku" a jeho praktické dôsledky.

Čo je vnorený zásobník TÚV – konštrukcia „tank v tanku"

Klasický solárny zásobník je v podstate jeden veľký oceľový valec s jedným alebo dvoma hadicovými výmenníkmi (špirálami) vo vnútri. Solárna kvapalina prúdi cez tieto špirály a odovzdáva teplo akumulovanej vode v zásobníku. TÚV sa potom pripravuje buď priamo z tejto akumulačnej vody (čo je hygienicky problematické), alebo cez ďalší výmenník.

Zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV funguje inak. Vo vnútri veľkého vonkajšieho plášťa (akumulačný objem, niekedy označovaný ako „solárna" alebo „kotlová" voda) je umiestnená samostatná menšia nádoba – vnorený zásobník. Táto vnútorná nádoba je naplnená pitnou úžitkovou vodou. Akumulačná voda vo vonkajšom objeme teda obteká vnútornú nádobu zo všetkých strán a zohrievava jej obsah cez stenu vnoreného zásobníka.

Ide teda o výmenník tepla s obrovskou plochou – celý povrch vnorené nádoby odovzdáva teplo TÚV. Toto je kľúčový technický rozdiel oproti bežnej hadicovej špirále, ktorá má typicky plochu 1–3 m², zatiaľ čo stena vnoreného zásobníka môže mať efektívnu plochu 4–8 m² aj viac, v závislosti od objemu.

Ako presne funguje prenos tepla vo vnorenom zásobníku

Fyzikálny princíp je jednoduchý: vonkajší akumulačný objem zásobníka je zohrievaný solárnym okruhom (cez hadicový výmenník alebo plášťový výmenník v spodnej časti nádoby) a prípadne aj kotlovým výmenníkom. Táto voda – označme ju „akumulačná" – sa pohybuje v uzatvorenom okruhu a nie je priamo určená na pitie. Môžu v nej byť prísady (napr. inhibítory korózie) a jej chemické zloženie nie je regulované hygienickými normami pre pitnú vodu.

Vnorená nádoba je naplnená skutočnou pitnou vodou z vodovodného rozvodu. Táto voda je pod tlakom domovej vodovodnej siete (typicky 2–4 bary). Keď otvoríte kohútik s teplou vodou, studená voda vstupuje do vnorenej nádoby zdola, vytlačuje predzohriatú vodu nahor a tá odchádza ku spotrebičom. Žiadne čerpadlo, žiadna regulácia – systém pracuje pasívne, len na základe tlaku v rozvode.

Teplo prechádza výhradne cez stenu vnoreného zásobníka (typicky nerezová oceľ hrúbky 1,5–3 mm). Plocha tohto prenosu je, ako sme spomínali, omnoho väčšia než pri klasickej špirále. Výsledkom je, že TÚV sa zohreje veľmi rýchlo – pri správne nadimenzovanom systéme a dostatočne zohriatom vonkajšom objeme môžete mať pri odbere veľký prietok teplej vody bez výrazného poklesu teploty.

Prakticky to vyzerá takto: zásobník s vonkajším objemom 300 litrov a vnoreným zásobníkom 60–80 litrov môže dodávať TÚV s teplotou 45–55 °C aj pri rýchlom odbere (napr. sprcha + umývadlo súčasne), pokiaľ je akumulačná voda zohriatá na 65–70 °C. Čím je teplotný gradient (rozdiel medzi akumulačnou a požadovanou TÚV) väčší, tým efektívnejší je prenos tepla.

Hygienické výhody: prečo je vnorený zásobník bezpečnejší

Toto je možno najdôležitejší dôvod, prečo vôbec uvažovať o konštrukcii „tank v tanku". V klasickom jednoakumulačnom zásobníku, kde je TÚV zohrievaná priamo v akumulačnom objeme, existujú dve zásadné hygienické riziká:

• Legionella pneumophila – baktéria, ktorá sa najrýchlejšie množí v rozmedzí 25–45 °C a v stojatej vode. Ak zásobník nie je pravidelne zohrievaný na dezinfekčnú teplotu (min. 60 °C, ideálne 70 °C), riziko kolonizácie je reálne. V zásobníkoch s veľkým objemom pitnej vody, kde teplota v niektorých zónach klesá, je toto riziko osobitne závažné.
• Korózia a kontaminácia – v zásobníku s pitnou vodou priamo v akumulačnom objeme musí byť materiál certifikovaný pre styk s pitnou vodou, anóda musí byť v dobrom stave, a voda nesmie obsahovať žiadne prísady.

V systéme s vnoreným zásobníkom tieto problémy zmizajú alebo sa výrazne zmenšujú. Objem pitnej vody je podstatne menší (60–120 litrov namiesto 200–400 litrov), čo uľahčuje pravidelné prohriatie. Navyše, keďže TÚV je neustále pod tlakom a prúdi systémom pri každom odbere, nie je stojatá – to samo osebe znižuje riziko množenia baktérií. A akumulačná voda vonkajšieho objemu môže obsahovať prísady bez hygienického obmedzenia, čo predlžuje životnosť zásobníka.

Rozdiely oproti zásobníku s dvoma výmenníkmi

Zásobník s dvoma hadicovými výmenníkmi (špirálami) je oveľa rozšírenejší typ na slovenskom trhu. Spodná špiráľa je zapojená do solárneho okruhu, horná do kotlového okruhu, a celý objem zásobníka je tvorený pitnou vodou. Takýto zásobník ponúkame napríklad ako solárny zásobník s dvoma výmenníkmi vrátane izolácie.

Aké sú skutočné rozdiely v praxi?

• Kapacita výkonu pri odbere: Zásobník „tank v tanku" má zvyčajne výrazne vyšší hodinový výkon pri odbere TÚV. Veľká plocha výmenníka zabezpečí, že aj pri dlhom odbere (napr. naplnenie vane) teplota neklesne toľko, ako pri zásobníku s hadicovým výmenníkom rovnakého objemu.
• Pohotovostný objem TÚV: Naopak, vnorený zásobník má menší pohotovostný objem – typicky 60–120 litrov priamo dostupnej teplej vody. Zásobník s celkovým objemom 300 litrov a špirálou vám dá 300 litrov TÚV (aj keď sa postupne ochladí), zatiaľ čo tank v tanku len tých 60–80 litrov vnorenej nádoby. Ak je vonkajší objem dostatočne zohriatý, vnorená nádoba sa rýchlo doplní – ale pri rýchlom odbere veľkého množstva vody (naplnenie vane 150 litrov) môžete pocítiť pokles teploty.
• Hygienická bezpečnosť: Tank v tanku je hygienicky bezpečnejší, ako sme opísali vyššie.
• Cena: Zásobníky s vnoreným zásobníkom sú spravidla drahšie – konštrukčne náročnejšie, s väčším množstvom materiálu. Rozdiel môže byť 15–40 % oproti klasickému zásobníku rovnakého vonkajšieho objemu.
• Váha a rozmery: Zásobník s vnorenou nádobou je ťažší a väčší pri rovnakom objeme akumulácie, pretože musí pojať aj konštrukciu vnoreného zásobníka. Viac o rozmerových rozdieloch nájdeš v článku Rozmery a pripojenia solárnych zásobníkov: čo skontrolovať pred kúpou.

Kedy sa zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV skutočne oplatí

Nie každá domácnosť alebo prevádzka má z tejto konštrukcie rovnaký úžitok. Z praxe vidíme, že táto voľba dáva zmysel predovšetkým v nasledovných scenároch:

Scenár 1: Rodinný dom s vyššími nárokmi na hygienu alebo tlak vody

Rodina s 4–5 členmi, solárny systém na prípravu TÚV a dohrev plynovým kondenzačným kotlom. Požiadavka: teplá voda musí byť okamžite dostupná s dobrým tlakom (hydromasážna sprcha, dva kúpelňové okruhy súčasne). Tu zásobník s vnoreným zásobníkom exceluje – pitná voda je pod systémovým tlakom (nie gravitačným), prietok je vysoký a teplota stabilná. Pohotovostný objem 80 litrov vnorenej nádoby zvládne bežný odber, a kým trvá sprcha, vonkajší akumulačný objem neustále „nabíja" vnoreného zásobníka.

Scenár 2: Chata alebo záhradný dom s obmedzením na vodovodný tlak

Tu je situácia presne opačná – zásobník s vnorenou nádobou môže byť problematický, ak je tlak na vstupe slabý alebo ak chata využíva gravitačný rozvod z výškovej nádoby. V takom prípade je klasický zásobník s hadicovým výmenníkom lepšou voľbou.

Scenár 3: Solárny systém kombinovaný s tepelným čerpadlom

Tepelné čerpadlo a solárny systém spolu tvoria kombinovaný zdroj. Vonkajší akumulačný objem zásobníka je zohrievaný oboma zdrojmi, vnorená nádoba TÚV je vždy dostupná s hygienicky nezávadnou vodou. Toto je jedno z ideálnych využití, pretože akumulačná voda v zewnętrznom objeme môže byť nastavená na vyššiu teplotu pre efektívnejší prenos, a tepelné čerpadlo pracuje s väčším obejmom, čo zlepšuje jeho efektivitu (menej cyklovania).

Scenár 4: Bytový dom alebo penzión s viacerými odbermi súčasne

V malých penzionoch (6–15 izieb) alebo bytových domoch s centrálnou prípravou TÚV môže byť zásobník s vnoreným zásobníkom veľmi efektívny. Veľký vonkajší akumulačný objem (500–1 000 litrov) uchováva energiu, vnorený zásobník s veľkou prenosovou plochou dokáže pokryť aj špičkový odber (ranné sprchovanie hostí). Odporúčame v takom prípade použiť zásobníky s väčším objemom a správne dimenzovať aj solárne kolektory a kotlový zdroj.

Dimenzovanie: aký objem vonkajšieho zásobníka a vnorenej nádoby potrebujem

Dimenzovanie zásobníka s vnorenou nádobou má dve oddelené kritériá, ktoré treba riešiť samostatne – a to je jedna z vecí, kde zákazníci robia najčastejšie chyby.

Vonkajší (akumulačný) objem sa dimenzuje podľa inštalovaného výkonu solárnych kolektorov a doplnkového zdroja. Základné pravidlo: 40–60 litrov akumulácie na každý m² kolektora. Pre rodinný dom s 5–6 m² plochy kolektorov teda potrebujeme 200–360 litrov vonkajšieho objemu. Nájdeš to aj v článku Aký objem solárneho zásobníka potrebujem pre môj dom.

Vnorený zásobník TÚV sa dimenzuje podľa dennéj potreby TÚV a špičkového odberu. Základná norma hovorí o 35–50 litroch TÚV na osobu a deň (pri 45 °C). Pre 4-člennú rodinu teda 140–200 litrov dennej potreby. Keďže vnorená nádoba je neustále „nabíjaná" vonkajším objemom, nemusí mať rovnaký objem ako denná potreba – postačí 40–60 % tejto hodnoty, teda 60–120 litrov vnorenej nádoby. Zvyšok pokrýva priebežný prenos tepla z vonkajšieho objemu.

Konkrétne príklady zásobníkov pre rôzne veľkosti domácností:

• 2–3 osoby, 4 m² kolektorov: vonkajší objem 200–250 litrov, vnorená nádoba 50–70 litrov – pozri napríklad zásobník 250 litrov
• 4–5 osôb, 6 m² kolektorov: vonkajší objem 300 litrov, vnorená nádoba 70–90 litrov – zásobník 300 litrov je tu bežnou voľbou
• 6+ osôb alebo kombinovaný systém s kúrením: vonkajší objem 400 litrov a viac, vnorená nádoba 90–120 litrov – pre tieto aplikácie je vhodný zásobník 400 litrov

Dôležité upozornenie z praxe: nikdy nepredimenizujte vnorený zásobník na úkor vonkajšieho objemu. Videli sme systémy, kde inštalatér zvolil zásobník s príliš veľkým vnoreným zásobníkom (napr. 150 litrov) a malým vonkajším (200 litrov) – výsledkom je, že vonkajší objem sa zohreje, ale pri odbere sa príliš rýchlo ochladzuje a prenos tepla do TÚV klesá. Vnorená nádoba by mala byť vždy menšia než vonkajší akumulačný objem, ideálne v pomere 1:3 až 1:5.

Pripojenie, regulácia a prepojenie s ďalšími zariadeniami

Zásobník s vnorenou nádobou má viacero prípojných miest, ktoré musia byť správne zapojené. Bežná konfigurácia zahŕňa:

• Vstup/výstup solárneho okruhu (spodný výmenník) – typicky závit G 3/4" alebo G 1"
• Vstup/výstup kotlového okruhu (horný výmenník alebo plášťový výmenník) – rovnaké rozmery
• Vstup studenej pitnej vody do vnoreného zásobníka (zdola)
• Výstup TÚV z vnoreného zásobníka (nahor)
• Vypúšťací ventil vonkajšieho objemu
• Vypúšťací ventil vnoreného zásobníka
• Ponorné puzdro pre snímač teploty (zvyčajne 1–2 kusy, pre rôzne zóny zásobníka)
• Bezpečnostný ventil pre tlakovú ochranu vnoreného zásobníka (povinné, nastavenie zvyčajne 6–8 bar)

Pre správne hydraulické prepojenie zásobníka s kotlom a solárnym okruhom je kľúčová voľba rozdeľovača. Pre viaczónové systémy (solárny okruh + kotlový okruh + prípadne podlahové kúrenie) je elegantným riešením napríklad zostava priemyselný nerezový rozdeľovač/zberač s guľovými uzávermi 6/4"x1", ktorá umožňuje čisté hydraulické oddelenie jednotlivých okruhov.

Regulácia pracuje na jednoduchom princípe: solárny regulátor sleduje teplotu kolektora a teplotu spodnej zóny vonkajšieho zásobníka. Ak je kolektor o 5–8 °C teplejší než zásobník, solárne čerpadlo sa zapne. Kotlová regulácia sleduje teplotu hornej zóny zásobníka (alebo teplotu vnorenej nádoby, ak je tam snímač) – keď teplota klesne pod nastavenú hodnotu (napr. 55 °C), kotol dohrieva.

Viac o konkrétnom postupe zapájania nájdeš v článku Prepojenie solárneho zásobníka s kotlom a rozdeľovačom okruhu a Montáž solárneho zásobníka: postup, umiestnenie a požiadavky na inštaláciu.

Materiály, životnosť a ochrana proti korózii

Vonkajší plášť zásobníka je zvyčajne z uhlíkovej ocele s vnútornou smaltovou ochranou alebo (menej často) z nehrdzavejúcej ocele. Keďže vonkajší objem neobsahuje pitnú vodu, nároky na materiál sú nižšie než pri klasickom zásobníku TÚV. Magnéziová anóda v tomto priestore chráni pred koróziou a jej pravidelná kontrola je nevyhnutná – odporúčame každé 2 roky, viac sa dočítate v článku Údržba solárneho zásobníka: čistenie, kontrola anódy a výmenníka.

Vnorený zásobník TÚV býva vyrobený z nerezovej ocele (AISI 304 alebo vyššia kvalita pre agresívnejšie vody). Nerez nevyžaduje anódu a je odolný voči bežnej pitnej vode, pokiaľ obsah chloridov nie je extrémne vysoký. Pri vodách s vysokým obsahom vápnika (tvrdosť nad 30 °dH) sa môže vo vnorenej nádobe usádzať vodný kameň, ktorý znižuje tepelný prenos. Pravidelné odvápňovanie (chemické alebo mechanické) je v takých prípadoch nevyhnutné – frekvencia závisí od tvrdosti vody a objemu spotreby.

Životnosť správne inštalovaného a udržiavaného zásobníka s vnorenou nádobou je 15–25 rokov. Kritickým miestom býva skôr anóda vonkajšieho plášťa a tesnenie vstupných hrdiel než samotná vnorená nádoba. Pri výbere zásobníka si vždy overte hrúbku steny vonkajšieho plášťa (min. 3 mm) a vnoreného zásobníka (min. 1,5 mm z nerezu).

Typické problémy a ako sa im vyhnúť

Z praxe poznáme niekoľko opakujúcich sa problémov, ktoré sa objavujú pri zásobníkoch s vnorenou nádobou. Sú to:

• Nedostatočná teplota TÚV pri odbere: Najčastejšie spôsobené poddimenziovaním vonkajšieho objemu alebo zlou stratifikáciou. Riešenie: skontrolovať nastavenie solárnej regulácie, overiť teplotu vonkajšieho objemu pri snímači, prípadne zvýšiť nastavenú teplotu dohrevu kotlom.
• Usadenie vodného kameňa vo vnorenej nádobe: Pri tvrdej vode (Bratislava, Nitra, niektoré časti Trenčína) sa kameň usadzuje pomerne rýchlo. Prejavuje sa poklesom prietoku a teploty TÚV. Odvápnenie raz ročne je v týchto oblastiach bežná prax.
• Korózia vonkajšieho plášťa pri vyčerpanej anóde: Ak anóda nie je vymenená včas, korózia postupuje relatívne rýchlo. Prejavuje sa zhoršenou kvalitou akumulačnej vody (zákal, zápach) a v horšom prípade aj netesnosťami. Viac v článku Časté poruchy solárnych zásobníkov: prehrievanie, korózia a strata tlaku.
• Prehrievanie v letnom období: Keď je solárny systém nadimenzovaný alebo spotreba nízka (dovolenkové obdobie), vonkajší objem sa môže prehriať na teploty nad 90 °C. Toto samo osebe nie je nebezpečné pre zásobník, ale môže spôsobiť problémy s expanznou nádobou a bezpečnostnými ventilmi. Riešenie: solárny regulátor s funkciou chladenia (nočné chladenie cez kolektory), odvzdušňovanie systému.

Ekonomické zhodnotenie a návratnosť

Zásobník s vnorenou nádobou stojí viac ako klasický zásobník s dvojitou špirálou. Rozdiel sa pohybuje od 150 do 500 eur, v závislosti od objemu a výrobcu. Ako sa toto naviac oplatí?

V priamom porovnaní energetickej efektivity: zásobník „tank v tanku" má pri správnom nastavení o 5–15 % vyšší solárny zisk, a to práve vďaka väčšej ploche prenosovej plochy. Rozdiel v ročnom výnose solárneho systému pre rodinný dom s 6 m² kolektorov môže byť 150–400 kWh ročne. Pri cene elektriny (dohrev bojlerom ako alternatíva) okolo 0,20–0,25 €/kWh ide o úsporu 30–100 € ročne. Návratnosť investície do lepšieho zásobníka teda môže byť 3–10 rokov, čo je pri 20+ ročnej životnosti zásobníka ekonomicky zmysluplné.

Okrem toho je tu hygienická hodnota, ktorú ťažko vyčísliť finančne, ale je reálna: zásobník s vnorenou nádobou spĺňa hygienické nároky bez potreby doplňujúcich opatrení (automatická dezinfekcia, UV žiarič), čo sú ďalšie náklady v prípade klasického zásobníka s pitnou vodou v celom objeme.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem zásobník s vnorenou nádobou TÚV zapojiť aj bez solárnych kolektorov, len s kotlom?

Áno, je to technicky možné a niekedy aj zmysluplné. Kotol zohreje vonkajší akumulačný objem, ten následne zohreje TÚV vo vnorenej nádobe. Výhodou je hygienická bezpečnosť a vysoký odberový výkon. Nevýhodou je vyššia cena zásobníka oproti klasickému TÚV zásobníku. Ak solárne kolektory neplánujete ani v budúcnosti, zvážte, či sa toto riešenie oplatí – zásobník s jednou špirálou môže byť lacnejší a dostačujúci. Ak solárny systém plánujete neskôr doplniť, zásobník s vnorenou nádobou je do toho budúceho systému ideálne pripravený.

Aká je odporúčaná prevádzková teplota vonkajšieho objemu pre optimálnu prípravu TÚV?

Pre bežnú prevádzku odporúčame udržiavať vonkajší akumulačný objem na teplote 65–70 °C. Toto zabezpečí dostatočný teplotný gradient pre rýchly prenos tepla do vnorenej nádoby a zároveň ide o teplotu, pri ktorej sú legionely v akumulačnej vode inaktívne. Solárny systém môže v letnom období zohrievať vonkajší objem aj nad 80 °C – to nie je problém, pokiaľ sú v systéme správne dimenzované expanzná nádoba a bezpečnostný ventil.

Treba v zásobníku s vnorenou nádobou meniť anódu aj vo vnútornej nádobe?

Nie. Vnorená nádoba je štandardne vyrobená z nehrdzavejúcej ocele, ktorá anódu nepotrebuje. Anóda (magnéziová alebo hybridná) chráni výhradne vonkajší plášť zásobníka (akumulačný objem), pokiaľ je tento plášť z uhlíkovej smaltovanej ocele. Kontrolu anódy vonkajšieho plášťa odporúčame robiť každé 2 roky, prípadne podľa tvrdosti a agresivity vody.

Čo ak mám zárobkový objekt (penzión, rekreačné stredisko) – stačí jeden veľký zásobník s vnorenou nádobou?

Závisí od počtu izieb a dennej spotreby TÚV. Pre zariadenia s vyššou spotrebou odporúčame skôr kaskádu viacerých zásobníkov (napr. 2× 400 litrov) než jeden obrovský zásobník. Dôvodom je lepšia stratifikácia teploty, jednoduchšia údržba a záložná kapacita pri poruche jedného zásobníka. Nezabudnite správne hydraulicky prepojiť okruhy – tu môže byť užitočná napríklad zostava nerezového rozdeľovača/zberača pre čisté oddelenie okruhov.

Môže sa stať, že TÚV vo vnorenej nádobe prekročí bezpečnú teplotu?

Áno, pri extrémnom prehriatí vonkajšieho objemu (napr. letná stagnácia solárneho systému, keď je zásobník plne nabitý a kolektory ďalej dodávajú energiu) môže teplota vonkajšieho objemu dosiahnuť aj 90–95 °C. V takom prípade sa aj vnorená nádoba zohreje na 80–85 °C. Preto je povinná inštalácia bezpečnostného ventilu na výstupe TÚV z vnorenej nádoby (nastavenie 6–8 bar) a termostatického miešacieho ventilu na rozvode TÚV (obmedzí teplotu na výstupe na max. 55–60 °C). Bez týchto prvkov je systém nebezpečný.

Ako spoznám, že výkon prenosu tepla cez stenu vnorenej nádoby klesá?

Najjednoduchší test: naplňte vonkajší zásobník na požadovanú teplotu (napr. 65 °C) a odmerajte, ako rýchlo sa ohrieva TÚV pri uzavretom odbere (snímač teploty na výstupe TÚV alebo jednoducho skúškou kohútika). Ak pri vonkajšej teplote 65 °C nedosahujete TÚV aspoň 50–55 °C ani po niekoľkominútovom stojatí bez odberu, je pravdepodobné, že vnorená nádoba je pokrytá vodným kameňom. Odvápnite ju a zmerajte znova.

Záver: oplatí sa zásobník s vnoreným zásobníkom TÚV?

Odpoveď nie je jednoznačná áno alebo nie – závisí od konkrétnych podmienok. Ak hľadáte maximálnu hygienickú bezpečnosť pitnej vody, vysoký odberový výkon teplej vody pod plným tlakom a systém, ktorý dobre spolupracuje s kombináciou solárnych kolektorov a ďalšieho zdroja tepla, zásobník s vnorenou nádobou TÚV je výbornou voľbou – a z dlhodobého pohľadu sa vyplatí. Ak máte jednoduchý systém, nízku spotrebu TÚV, obmedzený rozpočet alebo gravitačný rozvod, klasický zásobník s dvojitou špirálou môže byť dostatočným riešením – pozri naše ďalšie články, napríklad Zásobník s jedným alebo dvoma výmenníkmi: ktorý je vhodnejší.

Pri výbere konkrétneho produktu vždy porovnajte objem vonkajšieho zásobníka, objem vnorenej nádoby, plochu prenosu tepla a materiálové prevedenie vnorenej nádoby. Tieto tri hodnoty povedia o zásobníku viac než akákoľvek marketingová brožúra.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa