Časté otázky o príslušenstve solárnych kolektorov

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Časté otázky o príslušenstve solárnych kolektorov – komplexný sprievodca

Keď zákazník zvolí solárny kolektor, málokedy si uvedomí, že samotný panel je len časť príbehu. Príslušenstvo – nosiče, spojovací materiál, rozdeľovače, elektrické zálohy, čidlá – tvorí doslova chrbticu celého systému. Z praxe viem, že práve na príslušenstve vzniká najviac zbytočných chýb: nesprávne zvolený nosič, podcenená hydraulika, chýbajúce tesnenia, zle dimenzovaný rozdeľovač. Výsledok? Systém netesní, kolektor sa hýbe vo vetre, výkon je zlomok sľúbeného. Tento článok preto rozoberá najčastejšie otázky z praxe, na ktoré narážame pri stovkách zákaziek ročne.

Prečo je príslušenstvo rovnako dôležité ako samotný kolektor?

Solárny kolektor je v podstate len tepelný výmenník inštalovaný vonku. Aby plnil svoju funkciu, potrebuje bezpečné mechanické ukotvenie, správne hydraulické prepojenie, funkčné riadenie a záložný zdroj tepla na dni bez slnka. Každý z týchto prvkov má svoju kritickú úlohu. Ak kolektor nemá správny nosič, hrozí jeho odtrhnutie pri vetre (pri plochej streche bežne dimenzujeme na vietor 140–160 km/h, pri šikmej streche záleží od uhla a hmotnosti). Ak chýba správny rozdeľovač a zberač, paralelne zapojené kolektory nebudú hydraulicky vyvážené a budú pracovať s rôznou efektivitou. Ak zabudneme na elektrickú zálohu, v zime pri absencii slnka zásobník nevyhreje vodu na hygienicky bezpečnú teplotu.

Z hľadiska investície: cena príslušenstva sa pohybuje typicky na úrovni 20–40 % celkovej ceny inštalácie. Kto na príslušenstve šetrí, platí dvakrát – raz za lacné riešenie a druhý raz za opravu alebo výmenu po niekoľkých mesiacoch prevádzky.

Otázky o nosičoch – najčastejšia kategória dotazov

Aký nosič potrebujem pre môj typ strechy a počet kolektorov?

Toto je zďaleka najpýtanejšia otázka a zároveň tá, kde zákazníci najčastejšie urobia chybu. Základné pravidlo: nosič musí zodpovedať typu montážnej plochy (plochá strecha, šikmá strecha, fasáda) a počtu kolektorov, ktoré chcete inštalovať.

Pre inštaláciu dvoch plochých kolektorov (čo je typická zostava pre 3–4 člennú rodinu s 300–400 litrami zásobníkovej kapacity) slúži nosič pre zabudovanie dvoch kolektorov. Ide o kompletný nosný rám pre zabudovanie do šikmej strechy – teda kolektor sa inštaluje splývajúco s rovinou strechy, čo je esteticky najčistejšie riešenie a zároveň konštrukčne najodolnejšie voči vetru. Tento nosič počíta s osovou vzdialenosťou kolektorov podľa ich šírky a má predvŕtané otvory pre upevňovacie prvky.

Ak neskôr rozšírite inštaláciu o ďalší panel – čo je bežná situácia, keď zákazník po roku prevádzky zistí, že v lete je systém výkonný, ale na jar a na jeseň mu kapacita nestačí – existuje nosič pre zabudovanie ďalšieho kolektoru, ktorý sa pripája k existujúcej zostave. Nemusíte teda meniť celý nosný systém, stačí doinštalovať rozširujúci nosič. Z praxe odporúčam: ak uvažujete o rozšírení v horizonte 2–3 rokov, nechajte si pri prvotnej inštalácii priestor na streche a zvoľte nosič s možnosťou rozšírenia od začiatku – ušetríte za druhý výjazd montéra.

Viac o výbere podľa konkrétnych situácií nájdete v článku Ako vybrať správny nosič pre solárny kolektor – plochá strecha vs. šikmá strecha a Aký rozmer a typ nosiča potrebujem pre môj počet kolektorov v našom Vedomostnom centre.

Aký je rozdiel medzi zabudovaním a nastaviteľným nosičom?

Zabudovanie znamená, že kolektor leží v rovine strechy – je vlastne súčasťou strešného plášťa. Výhody: nízky odpor vetra, estetika, menšia plocha vystavená zaťaženiu snehom. Nevýhoda: nutnosť perfektného tesného napojenia na strešnú krytinu, pri šikmej streche závisí sklon od sklonu strechy (ideálny je 30–45°). Nastaviteľný nosič na šikmej alebo plochej streche umožňuje zvoliť uhol nezávisle od sklonu strechy – typicky nastavíte 35–45° aj na streche so sklonom 15°. Na plochých strechách je nastaviteľný nosič prakticky jediná možnosť.

Ako je to s hmotnosťou a zaťažením nosičov?

Plochý solárny kolektor váži typicky 35–55 kg podľa veľkosti (2,0–2,5 m²). Prázdny nosný rám pre dva kolektory váži ďalších 15–25 kg podľa materiálu (hliník vs. pozinkovaná oceľ). Celková zostava dvoch kolektorov teda zaťaží strechu 85–135 kg koncentrovaného zaťaženia. Na šikmej streche to musí preniesť krokva, pri plochej streche betónová konštrukcia. Vždy skontrolujte nosnosť strešnej konštrukcie – pri rekonštrukciách starších domov to môže byť limitujúci faktor.

Otázky o hydraulickom prepojení kolektorov

Čím sa spájajú kolektory medzi sebou a aké tesnenia potrebujem?

Prepojenie kolektorov medzi sebou je miesto, kde začínajúci inštalatéri robia najviac chýb. Kolektory sa navzájom spájajú cez priame spoje – typicky dvojice vstup/výstup na bočných stranách kolektora. Na tento účel slúži príslušenstvo pre spojenie kolektorov medzi sebou, ktoré obsahuje prepojovacie koleno so správnymi rozmermi, tesnenia odolné voči vysokej teplote a nemrznúcej zmesi, a upínacie prvky.

Kľúčová technická požiadavka: tesnenia musia byť odolné voči teplotám až 200 °C (v stagnácii – keď zásobník je plný a systém prestane čerpať – môže teplota v kolektore krátkodobo vystúpiť aj nad 180 °C). Bežné gumové O-krúžky z hardvéru na to nestačia. Používajte výhradne EPDM tesnenia určené pre solárne systémy alebo grafit/PTFE tesnenia.

Z praxe: videl som inštalácie, kde zákazník pri oprave použil bežné tesnenie z vodovodárskej inštalácie. Vydržalo prvú zimu, ale po druhom lete začalo byť krehké a systém začal kvapiť. Keďže únik bol malý a pomalý, zákazník si mesiac nevšimol, že prišiel o nemrznúcu zmes – čo pri mrazoch spôsobilo zamrznutie a prasknutie výmenníka v zásobníku. Škoda niekoľkotisíc eur za použitie nevhodného tesnenia za pár centov.

Sériové alebo paralelné zapojenie kolektorov – čo ovplyvňuje výber príslušenstva?

Pri sérii tečie kvapalina kolektormi za sebou – vstupná teplota do každého ďalšieho kolektora je vyššia. Výsledok: vyššia výstupná teplota, nižší prietok. Pri paralelnom zapojení tečie kvapalina cez všetky kolektory súčasne – rovnaká vstupná teplota, vyšší celkový prietok, nižšia výstupná teplota oproti sériovému zapojeniu. Viac o tomto rozhodnutí nájdete v článku Sériové vs. paralelné spojenie solárnych kolektorov – čo zvoliť.

Z hľadiska príslušenstva: pri sérii vystačíte s priamymi spojmi kolektorov a jedným vstupom/výstupom do okruhu. Pri paralelnom zapojení viac ako dvoch kolektorov nutne potrebujete rozdeľovač a zberač – bez nich nemôžete zabezpečiť rovnomerné rozdeľovanie prietoku.

Otázky o rozdeľovačoch a zberačoch

Kedy potrebujem priemyselný rozdeľovač a zberač?

Pri inštaláciách do 3 kolektorov väčšinou vystačíte s bežnými hydraulickými rozdeľovačmi z medenými alebo mosadznými telieskami. Pri väčších inštaláciách – firemné budovy, hotely, bytové domy, priemyselné prevádzky so 4 a viac kolektormi – je správnou voľbou nerezový priemyselný rozdeľovač s guľovými uzávermi.

Pre takéto aplikácie je vhodná napríklad zostava priemyselný nerezový rozdeľovač/zberač s guľovými uzávermi – 6/4"x1"; 2cestný. Nerezové prevedenie je dôležité z niekoľkých dôvodov: propylénglykol (nemrznúca zmes) môže byť miernym koróznym médiom pri vyšších teplotách, nerez odolá dlhodobo bez degradácie. Guľové uzávery na každej vetve umožňujú izolovanie jednotlivých kolektorov pri servisných prácach bez nutnosti odstavenia celého systému.

Rozmery 6/4"x1" znamenajú: hlavná vetva (zberná) je 6/4 palca (DN40), odbočky pre jednotlivé kolektory sú 1 palec (DN25). Tento rozmer je dimenzovaný na prietok 3–6 m³/h cez celý rozdeľovač, čo zodpovedá systémom s 6–12 kolektormi pri odporúčanom prietoku 40–60 litrov za hodinu na kolektor.

Aké materiály rozdeľovačov a zberačov sú vhodné pre solárne systémy?

Táto otázka je relevantnejšia, ako sa zdá. Nemrznúca zmes na báze propylénglykolu s inhibítormi je relatívne agresívna voči niektorým kovom pri dlhodobom pôsobení a vyšších teplotách. Tu je prehľad:

Nerez (AISI 304, AISI 316): ideálny materiál, dlhodobá odolnosť, žiadna korózia, čistota média. Vyššia cena, odporúčané pre väčšie systémy a priemyselné aplikácie.
Mosadz: bežne používaná, dobrá odolnosť pri správnom pH nemrznúcej zmesi (pH 7–8,5). Pri kyslom alebo príliš zásaditom médiom môže dochádzať k vylúhovaniu zinku. Kontrolujte pH zmesi každé 2–3 roky.
Meď: výborná tepelná vodivosť, dobrá odolnosť voči glykolu, dlhá tradícia v solárnych systémoch. Problém nastáva pri miešaní s pozinkovanými prvkami – galvanická korózia.
Pozinkovaná oceľ: NEVHODNÁ pre solárne okruhy s glykolom. Zinok sa rozpúšťa v glykolovom médiu, vznikajú zinkové soli, ktoré upcchávajú čerpadlá a výmenníky.

Viac o tom, čo ovplyvňuje výber a udržiavanie nemrznúcej zmesi, nájdete v článku Nemrznúca zmes do solárnych systémov – ako vybrať správne zloženie a koncentráciu.

Otázky o elektrickej zálohe – špirály a dohrevy

Kedy a prečo potrebujem elektrickú špirálu v zásobníku?

Solárny systém sám o sebe nie je schopný celoročne pokryť 100 % potreby teplej vody – to nie je jeho cieľ. V lete pokryje 90–110 % (áno, niekedy aj viac ako je potreba), na jar a na jeseň 40–70 %, v zime 10–30 % podľa polohy a sklonu kolektora. Na dlhodobé obdobia bez slnka (typicky 5–14 dní v lete, dlhšie v zime) musí existovať záložný zdroj.

Elektrická špirála je najjednoduchší záložný zdroj – priamo v zásobníku, bez potreby externého kotla. Jej výkon 2 kW stačí na dohriatie 300-litrového zásobníka z 30 °C na 60 °C za približne 3–5 hodín. Na tento účel slúži napríklad elektrická špirála 2 kW ku zásobníkom OKC, dimenzovaná priamo pre zásobníky tejto série.

Pri inštalácii elektrickej špirály platia prísne bezpečnostné požiadavky: musí byť chránená ističom (typicky 10–16 A podľa výkonu), spojenie musí byť v elektrickej inštalačnej krabici s krytím min. IP44, a zásobník musí mať poistný ventil. Elektrická špirála sa inštaluje do spodného revízneho otvoru zásobníka – dôvodom je, že studená voda vstupuje zdola a špirála najprv ohreje spodnú vrstvu. Horná vrstva zásobníka (kde je výstup teplej vody) sa ohreje konvekciou.

Môžem inštalovať špirálu sám alebo potrebujem elektrikára?

Mechanická inštalácia (zaskrutkovanie špirály do zásobníka) je relatívne jednoduchá – ide o závitové pripojenie s tesnením, zvládne to zručný laik. Elektrické zapojenie do siete 230 V musí vykonať oprávnená osoba (elektrikár s osvedčením) a musí byť doložené revíznou správou. Toto nie je byrokratická záťaž – ide o bezpečnosť. Chybné elektrické zapojenie vodného ohrevu je zdrojom najvyššieho počtu domácich úrazov elektrickým prúdom.

Otázky o čidlách a riadení

Kde má byť umiestnené čidlo teploty kolektora?

Čidlo teploty kolektora (tzv. kolektorové čidlo) sa inštaluje do špeciálnej jímky priamo v absorbéri kolektora – výrobcovia na to majú vyhradenú pozíciu, spravidla na vrchole kolektora alebo pri výstupnom hrdle. Kategóriu správneho umiestnenia a zapojenia podrobne rozoberá článok Inštalácia čidla teploty pre solárny kolektor – umiestnenie a zapojenie. Tu zdôrazníme len to najdôležitejšie: čidlo musí byť v priamom tepelnom kontakte s absorbérom, nie len v blízkosti. Ak je čidlo umiestnené nesprávne, regulátor meria nesprávnu teplotu a systém buď spúšťa čerpadlo príliš skoro (strata energie), alebo príliš neskoro (stagnácia, prehriatie).

Čidlo zásobníka sa umiestňuje do spodnej tretiny zásobníka – meranie v spodnej časti je kritické, pretože regulátor musí vedieť, kedy zásobník skutočne potrebuje dohriatie. Ak by bolo čidlo v hornej časti, kde je vždy teplejšia voda, systém by sa spúšťal príliš zriedka.

Otázky o montáži a postupe inštalácie

V akom poradí sa inštalujú jednotlivé prvky príslušenstva?

Správny postup inštalácie má logickú postupnosť, ktorá minimalizuje opakovanú prácu a riziko poškodenia hotových prvkov. Z praxe odporúčame tento sled:

Príprava strechy – kontrola stavu krytiny, nosnosti, priechodka pre potrubie
Inštalácia nosičov – zakotvenie do krokiev alebo príprava záťažových blokov pri plochej streche. Viac o tomto kroku nájdete v článku Montáž nosiča solárneho kolektora krok za krokom
Osadenie kolektorov do nosičov – bez finálneho hydraulického prepojenia
Hydraulické prepojenie kolektorov – spoje, tesnenia, príslušenstvo pre spojenie
Vedenie potrubia – predizolované potrubie (Cu alebo flexi pre solárne aplikácie) od strechy po zásobník
Inštalácia solárnej stanice – čerpadlo, poistný ventil, odvzdušňovač, prietokomer
Inštalácia rozdeľovača/zberača pri viac než 2 kolektoroch
Zapojenie zásobníka – napojenie solárneho výmenníka, inštalácia elektrickej špirály
Inštalácia čidiel – kolektorové a zásobníkové čidlo, vedenie káblov do regulátora
Napustenie a odvzdušnenie systému – tlak 2,5–3,5 bar, kontrola všetkých spojov
Nastavenie regulátora – teplotný diferenciál typicky 5–8 K zapínanie, 2–4 K vypínanie

Aké poruchy príslušenstva sú najčastejšie a dajú sa predísť?

Z dlhoročnej praxe môžeme pomenovať päť najčastejších porúch príslušenstva, s ktorými zákazníci volajú na servis:

Úniky pri spojoch kolektorov – príčina: nesprávne tesnenia alebo nesprávne dotahovanie. Prevencia: používajte výhradne odporúčané EPDM tesnenia, dodržujte predpísaný moment dotahovania (spravidla 20–30 Nm).
Upchaté prietokové trasy – príčina: korózia kovov (zinkové soli) alebo degradovaná nemrznúca zmes. Prevencia: správna voľba materiálov, pravidelná kontrola pH a stavu nemrznúcej zmesi.
Porucha čerpadla – príčina: vzduch v systéme (kavilácia) alebo znečistenie média. Prevencia: dôkladné odvzdušnenie pri spustení, jemný filter na vstupe čerpadla.
Porucha čidla teploty – príčina: zlý kontakt, poškodenie UV žiarením (vonkajší kábel bez UV ochrany). Prevencia: používajte kábly s UV ochranou, čidlo správne vložte do jímky.
Degradácia nosičov – príčina: korózia spojovacieho materiálu (bežné skrutky namiesto nerezových). Prevencia: výhradne nerezový spojovací materiál A2 alebo A4.

Podrobnému riešeniu porúch sa venuje článok Časté poruchy príslušenstva solárnych systémov a ako ich odstrániť.

Otázky o expanzných nádobách a bezpečnostných prvkoch

Prečo potrebujem solárnu expanznú nádobu a nie bežnú?

Teplota média v solárnom okruhu môže krátkodobo dosiahnuť 150–200 °C (stagnácia). Bežné expanzné nádoby pre vykurovacie systémy sú dimenzované na maximálne 90–110 °C a ich membrána by pri vyšších teplotách degradovala. Solárne expanzné nádoby majú špeciálnu membránu odolnú voči vyšším teplotám a sú predplnené na tlak zodpovedajúci solárnym systémom. Navyše, objem solárnej expanznej nádoby musí pokryť nárast objemu celého náplne systému pri stagnácii – výpočet závisí od objemu kolektorov, potrubí a rozdeľovačov.

Typický výpočet pre systém dvoch kolektorov (objem kolektorov 2×3 litrov = 6 l, objem potrubí ~4 l): celkový objem náplne ~10 litrov. Pri ohreve z 20 °C na 200 °C sa propylénglykol roztiahne o ~12 %. Nutná kapacita expanznej nádoby: minimálne 12 litrov + bezpečnostná rezerva. V praxi volíme 18–25 litrovú solárnu expanznú nádobu.

Otázky o údržbe príslušenstva

Ako často treba kontrolovať príslušenstvo solárneho systému?

Odporúčaná frekvencia kontrol:

Každý rok (na jar pred sezónou): vizuálna kontrola nosičov a spojov, kontrola tlaku v systéme (mal by byť 2,5–3,5 bar za studena), kontrola teploty na displeji regulátora, kontrola funkcie čerpadla.
Každé 2–3 roky: laboratórna analýza nemrznúcej zmesi (pH, obsah glykolu, inhibítory), vizuálna kontrola stavu tesnení pri spojoch kolektorov.
Každých 5–8 rokov: výmena nemrznúcej zmesi (aj pri dobrých výsledkoch analýzy – inhibítory sa vyčerpajú), kontrola stavu anódy v zásobníku (ak je horčíková), kontrola elektrickej špirály.
Po každej búrke alebo silnom vetre: vizuálna kontrola nosičov a stavu kolektora zo zeme alebo z bezpečnej polohy.

Detailný postup výmeny nemrznúcej zmesi opisuje článok Údržba a výmena nemrznúcej zmesi v solárnom okruhu – kedy a ako.

Dimenzovanie a výpočty – praktické príklady

Príklad z praxe: rodinný dom, 4 osoby, zásobník 400 litrov

Zákazník z Trnavy, rodinný dom, 4 dospelé osoby, existujúci kotol na zemný plyn, zásobník OKC 400 litrov. Chce doinštalovať solárny systém a minimalizovať spotrebu plynu v lete.

Riešenie: 2 ploché kolektory 2,35 m² každý (celková plocha 4,7 m²), nosič pre zabudovanie do šikmej strechy (sklon 38°, juh, ideálne podmienky), spojenie kolektorov príslušenstvom a prepojenie sériou (len 2 kolektory, sériové zapojenie je hydraulicky jednoduchšie a pri 2 kolektoroch výhodnejšie). Elektrická špirála 2 kW ako záloha. Výsledok: pokrytie 60–65 % ročnej potreby teplej vody, čo pri plynovom tarifu a spotrebe 400 l/deň predstavuje úsporu 180–220 € ročne. Návratnosť investície do solárneho systému vrátane príslušenstva: 8–11 rokov.

Príklad z praxe: penzión, 20 lôžok, 4 kolektory

Zákazník z Liptova, horský penzión, sezóna apríl–október. Potreba teplej vody 500–800 litrov denne, plochá strecha, zásobník 1 000 litrov. Tu je situácia odlišná: 4 kolektory paralelne zapojené vyžadujú rozdeľovač a zberač. Zvolený priemyselný nerezový rozdeľovač/zberač s guľovými uzávermi umožňuje aj budúce rozšírenie na 6 kolektorov bez výmeny hydrauliky. Nastaviteľné nosiče na plochej streche, uhol 42°. Pokrytie v sezóne: 75–85 % potreby. Zákazník do 2 rokov plánoval rozšírenie o ďalší nosič – čo bolo možné bez zásahu do rozdeľovača, len s doinštalovaním ďalšieho kolektora a nosiča.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Musím pri kúpe nosiča vedieť presný typ kolektora, alebo stačí počet panelov?

Na výber správneho nosiča pre zabudovanie potrebujete vedieť počet kolektorov a ich rozmer – konkrétne šírku a dĺžku panela. Väčšina plochých kolektorov má štandardizované rozmery v rozsahu 1 000–1 100 mm šírky a 1 950–2 150 mm dĺžky, no existujú aj nadrozmerné typy. Bez presných rozmerov kolektora nemožno garantovať správne dosadnutie kolektora do nosného rámu. Pri objednávke nosiča uveďte vždy aj model kolektora alebo jeho presné rozmery.

Čo sa stane, ak použijem bežné potrubiové tesnenia namiesto solárnych?

Bežné gumové tesnenia z vodovodnej inštalácie sú dimenzované na maximálne 90–110 °C a nemajú odolnosť voči propylénglykolu pri vyšších teplotách. V solárnom okruhu pri stagnácii môže teplota dosiahnuť 150–200 °C. Bežné tesnenie pri tejto teplote stvrdie, poobjemovo sa zmení a stratí tesnivosť. Výsledkom je únik nemrznúcej zmesi, strata tlaku, porucha systému a v horšom prípade poškodenie zásobníka alebo výmenníka. Vždy používajte tesnenia špecifikované výrobcom pre solárne systémy (EPDM, FKM alebo grafit/PTFE).

Môžem pripojiť solárny systém k existujúcemu zásobníku bez solárneho výmenníka?

Nie, ak zásobník nemá osobitnú hadicovú špirálu pre solárny okruh (tzv. solárny výmenník), nie je možné priamo pripojiť solárny okruh s nemrznúcou zmesou k pitnej vode. Solárny okruh je uzavretý a pracuje s glykolom – ten nesmie sa dostať do pitnej vody. Ak váš zásobník nemá solárny výmenník, musíte zásobník vymeniť za kombinovaný zásobník (s dvoma výmenníkmi) alebo doplniť externý doskový výmenník. Toto je zásadný bod, ktorý treba vyjasniť ešte pred kúpou príslušenstva.

Koľko kilogramov nemrznúcej zmesi potrebujem na naplnenie systému?

Množstvo závisí od celkového objemu systému: súčet objemov v kolektoroch, potrubí a solárnej stanici. Orientačne: jeden plochý kolektor má objem 1,5–3,5 litra, 10 metrov medeného potrubia 15×1 mm má objem ~1,5 litra, solárna stanica ~0,5 litra. Pre systém dvoch kolektorov a 20 metrov potrubia je celkový objem typicky 8–14 litrov. Nemrznúca zmes sa kupuje buď ako hotový roztok (riedená na -28 °C alebo -35 °C), alebo ako koncentrát na riedenie vodou. Pri teplotách do -20 °C postačí koncentrácia okolo 35–40 % propylénglykolu, pre oblasti s mrazmi do -30 °C zvoľte 50 %.

Môžem kombinovať nosiče rôznych výrobcov, ak majú rovnaký rozmer?

Technicky to môže fungovať, no z bezpečnostného hľadiska to neodporúčame. Nosič je bezpečnostno-kritický prvok – musí byť certifikovaný ako celok vrátane kotevných prvkov a spájacích ráfikov. Rôzni výrobcovia môžu mať rozdielne tolerancie, rôzne spôsoby kotvenia a rôzne zaručené záťažové triedy. Ak skombinujete prvky z rôznych systémov a pri búrke sa kolektor pohne alebo odtrhne, zodpovednosť za škodu je právne nejasná a poisťovňa môže odmietnut plnenie. Používajte kompletné systémy od jedného výrobcu.

Je potrebné príslušenstvo solárneho systému hlásiť na stavebnom úrade?

Inštalácia solárnych kolektorov na existujúci rodinný dom väčšinou nevyžaduje stavebné povolenie, ak nejde o zmenu tvaru strechy ani o fasádne prvky presahujúce určitú veľkosť. Podľa platnej legislatívy SR (Zákon o územnom plánovaní a výstavbe) postačuje v mnohých prípadoch len ohlásenie drobnéj stavby na miestny stavebný úrad. Situácia sa líši podľa lokality a typu budovy – pri pamiatkovo chránených budovách alebo v pamiatkových zónach sú podmienky prísnejšie. Vždy si pred inštaláciou overte požiadavky na vašom obecnom alebo mestskom úrade.

Záver – ako predísť 90 % problémov s príslušenstvom

Z mnohých realizácií sa dá vystihnúť jedno zlaté pravidlo: väčšina problémov s príslušenstvom nevzniká pri výrobe, ale pri výbere a inštalácii. Správna voľba nosiča pre typ strechy a počet kolektorov, používanie príslušenstva určeného priamo pre solárne systémy, dodržanie hydraulického dimenzovanie a pravidelná kontrola stavu systému – to sú štyri piliere spoľahlivej prevádzky. Investícia do kvalitného príslušenstva sa vracia nie len v spoľahlivosti, ale aj v dlhovekosti celého systému: správne inštalovaný a udržiavaný solárny systém funguje 20–25 rokov bez väčšej opravy.

Ak si nie ste istí výberom konkrétneho príslušenstva pre vašu situáciu, prezrite si celú kategóriu príslušenstva pre solárne systémy alebo sa poraďte s naším technickým oddelením – radi pomôžeme s výberom na mieru pre konkrétny typ strechy, počet kolektorov a zásobník.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.