Inštalácia čidla teploty pre solárny kolektor – umiestnenie a zapojenie

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Inštalácia čidla teploty pre solárny kolektor – umiestnenie a zapojenie

Čidlo teploty je zdanlivo nepodstatný komponent solárneho systému – malá sonda, niekoľko metrov kábla, jeden konektor. No práve toto malé zariadenie rozhoduje o tom, či váš solárny regulátor vie správne vyhodnocovať energiu, spúšťať čerpadlo a chrániť systém pred prehriatím. Nesprávne umiestnené alebo zle zapojené čidlo dokáže úplne zmariť výkon dobre navrhnutého systému. V praxi som videl inštalácie, kde kolektor dodával dostatok energie, ale regulátor ju jednoducho nevidel – lebo čidlo ležalo v zlom mieste, alebo bol zamenený polaritou. Tento článok vám podrobne vysvetlí, kde a ako čidlo namontovať, prečo záleží na každom detaile, a čo sa deje, keď sa to pokazí.

Prečo je čidlo teploty kľúčovým prvkom celého systému

Solárny regulátor nepracuje naslepo. Rozhoduje sa na základe teplotného rozdielu medzi kolektorom (čidlo T1 alebo S1) a zásobníkom teplej vody (čidlo T2 alebo S2). Keď je teplota kolektora o nastavený počet stupňov vyššia než teplota v zásobníku – typicky o 5 až 8 °C – regulátor spustí obehové čerpadlo. Keď sa rozdiel zmenšuje pod nastavený hysteréz (zvyčajne 2–4 °C), čerpadlo opäť zastaví. Toto jednoduché pravidlo chráni zásobník pred ochladením a kolektor pred tzv. spätnými stratami.

Bez presných hodnôt z čidiel celá táto logika padá. Čidlo namontované na nesprávnom mieste môže hlásiť o 15–20 °C nižšiu alebo vyššiu teplotu, ako je skutočná. Regulátor potom spúšťa čerpadlo zbytočne (zásobník sa ochladzuje), alebo naopak čerpadlo vôbec nespustí, aj keď má kolektor 90 °C a zásobník ledva 30 °C.

Schéma ukazuje základné usporiadanie: čidlo T1 meria teplotu výstupu z kolektora, čidlo T2 meria teplotu v dolnej časti zásobníka. Regulátor porovnáva tieto dve hodnoty a spúšťa čerpadlo vtedy, keď je kolektor o nastavený rozdiel teplejší.

Typy čidiel teploty používaných v solárnych systémoch

Pred tým, ako sa pustíme do umiestnenia, je dôležité rozumieť, čo v rukách držíte. Solárne systémy bežne používajú tri typy teplotných čidiel:

NTC odporové čidlá

NTC (Negative Temperature Coefficient) čidlá sú v solárnych systémoch zďaleka najrozšírenejšie. Ich odpor klesá s rastúcou teplotou – typická hodnota je 10 kΩ pri 25 °C. Väčšina európskych regulátorov (Resol, Steca, Teplota, Wagner) pracuje s NTC čidlami s charakteristikou Pt1000 alebo NTC10k. Pred nákupom vždy skontrolujte, akú charakteristiku predpisuje výrobca vášho regulátora – nie všetky NTC čidlá sú vzájomne zameniteľné.

Pt1000 odporové čidlá

Platinové odporové čidlá Pt1000 majú pri 0 °C odpor presne 1 000 Ω a s teplotou lineárne rastie. Sú presnejšie ako NTC, ale aj drahšie. Väčšina moderných diferenčných regulátorov pracuje výhradne s Pt1000. Výhodou je, že dlhšie káblové trasy nemajú taký veľký vplyv na presnosť – kabeláž totiž ovplyvňuje meraný odpor a pri Pt1000 s lineárnou charakteristikou je korekcia jednoduchšia.

Termoelektrické čidlá (termočlánky)

V bežných domových solárnych systémoch sa termočlánky prakticky nepoužívajú – sú bežné v priemyselných aplikáciách. Ak narazíte na termočlánok, bude to pravdepodobne v starších inštaláciách alebo špeciálnych aplikáciách.

Čidlo kolektora (T1) – kde presne ho umiestniť

Toto je najdôležitejšia časť celej inštalácie a zároveň tá, kde sa robí najviac chýb. Čidlo kolektora musí merať teplotu, ktorú kvapalina reálne dosiahla po oheve v kolektore – nie teplotu okolia, rámu, alebo vstupnej chladnej kvapaliny.

Správne miesto: výstupná kolekcia alebo spätná komora absorbéra

Čidlo T1 patrí do špeciálnej ponornej jímky (puzdra), ktorá je súčasťou každého solárneho plochého kolektora alebo trubicového kolektora. Táto jímka je umiestnená buď priamo v výstupnom kolektore (distribučnej trubici), alebo na boku kolektora v blízkosti výstupu. Je to malá zaslepená trubička – obvykle 6 alebo 8 mm v priemere, 80 až 100 mm hlboká – do ktorej čidlo jednoducho zasuniete.

Niekoľko pravidiel, ktoré je nutné dodržať:

Čidlo musí byť v kontakte s kvapalinou alebo priamo s kovom v blízkosti kvapaliny. Vzduchová medzera medzi čidlom a jímkou dramaticky zhoršuje presnosť. Preto sa čidlo do jímky vždy zalepí tepelne vodivou pastou.
Čidlo musí byť na výstupnej strane kolektora, nie na vstupnej. Vstupná strana (studená vetva) môže byť o 20–40 °C chladnejšia ako výstup – regulátor by visel v informačnom vákuu.
Pri viacerých kolektoroch zapojených do série patrí čidlo na výstup posledného kolektora v rade. Pri paralelnom zapojení je situácia komplikovanejšia – viac o tom nájdete v článku Sériové vs. paralelné spojenie solárnych kolektorov – čo zvoliť.
Čidlo nesmie byť vystavené priamemu slnku bez ochrany. Ak jímka nie je zakrytá sklom kolektora, slnko môže ohriať samotnú sondu na 60–80 °C aj vtedy, keď kvapalina má len 30 °C – a regulátor spustí čerpadlo zbytočne.

Čo ak kolektor nemá ponornú jímku?

Starší alebo nekvalitnejší kolektory niekedy nemajú špeciálnu jímku. V takom prípade máte dve možnosti:

Prilepenie čidla priamo na potrubie výstupného prípojenia kolektora s použitím tepelne vodivej pasty a fixácie hliníkovou páskou. Čidlo musí byť zaizolované od vonkajšieho vzduchu – zakryté aspoň 10 cm tepelnej izolácie.
Inštalácia prietokovej armatúry s ponornou jímkou priamo na výstupné pripojenie – elegantnejšie riešenie, ale vyžaduje priestor a správnu dimenziu závitu.

Jednoznačne preferujem ponornú jímku priamo v kolektore – je to hydrodynamicky čistejšie, čidlo reaguje rýchlejšie a meranie je presnejšie. Preto pri výbere kolektora vždy overujem, či má jímku integrovú.

Čidlo zásobníka (T2) – kde ho umiestniť v zásobníku

Čidlo zásobníka T2 meria teplotu vody v zásobníku a slúži ako referenčná hodnota pre regulátor. Zásobníky teplej vody majú na tento účel pripravené ponorné puzdra alebo priame ponorné vstupy, najčastejšie závitom G1/2" alebo G3/8".

Výška umiestnenia v zásobníku

Toto je vec, ktorá veľa ľudí prekvapuje: čidlo T2 nepatrí do stredu alebo hore zásobníka, ale do spodnej tretiny – obvykle do výšky 1/5 až 1/3 výšky zásobníka. Prečo? Zásobník funguje na princípe teplotnej stratifikácie – hore je najteplejšia voda, dole najchladnejšia. Regulátor potrebuje vedieť, či je dolu dostatok studenej vody, ktorú stojí za to ohriať kolektorom. Ak by čidlo bolo hore, kde je voda vždy teplá (ohriata boilerom alebo elektrospirálou), regulátor by si myslel, že zásobník je plný tepla a čerpadlo by sa nespúšťalo – aj keď dolu je 25 °C studená voda.

V praxi sa orientujem takto: zásobník 200 litrov, výška cca 140 cm – čidlo T2 ide do výšky cca 25–35 cm od dna. Zásobník 300 litrov, výška cca 175 cm – čidlo do výšky 30–45 cm od dna. Vždy čítajte aj pokyny výrobcu zásobníka – niektoré zásobníky majú pre solárne čidlo vyhradenú konkrétnu ponornú jímku označenú „Solar" alebo „T-solar".

Vzťah k solárnej špirále

Čidlo T2 by malo byť umiestnené čo najbližšie k výstupu solárnej špirály (výmenníka), nie k elektrickej odporové špirále. Solárna špirála je zvyčajne v spodnej časti zásobníka a ohrieva vodu zdola. Ak máte zásobník s elektrickým dohrevom – napríklad s elektrickou špirálov 2 kW ku zásobníkom OKC – tá je zvyčajne uložená v hornej časti zásobníka a pracuje nezávisle od solárneho okruhu. Čidlo T2 by malo byť pod úrovňou tejto elektrickej špirály, aby elektrický dohrev neovplyvňoval rozhodovanie solárneho regulátora.

Kábel čidla – dĺžka, prierez a vedenie

Čidlá sa dodávajú štandardne s káblom dlhým 2 m alebo 3 m. V praxi to takmer nikdy nestačí – kolektor je na streche, regulátor v kotolni. Potrebujete predĺženie, a tu platia dôležité pravidlá.

Maximálna dĺžka kábla

Pre NTC10k čidlá platí, že odpor vodiča sa pripočíta k odporu čidla a spôsobí systematickú odchýlku merania. Bežný inštalačný kábel 2×0,5 mm² má odpor cca 36 Ω/100 m. Pri cable run 10 m (20 m drôtu tam aj späť) to je 7,2 Ω – pri NTC10k čidle s hodnotou 10 000 Ω pri 25 °C je to odchýlka menej ako 0,1 °C, čo je zanedbateľné. Pri Pt1000 čidle s hodnotou 1097 Ω pri 25 °C je to však odchýlka 0,6 °C, čo je síce malé, ale pri dlhých trasách (30+ m) začína byť problematické a niektoré prémiové regulátory umožňujú kalibráciu/korekciu vodiča.

Pre NTC čidlá: maximálna dĺžka kábla cca 50–80 m, prierez min. 0,5 mm²
Pre Pt1000 čidlá: maximálna dĺžka kábla cca 30–50 m (dlhšie len s korekciou alebo 4-vodičovým zapojením)
Nikdy neveďte kábel čidla v rovnakom zväzku ako 230V sieťové vedenie – elektromagnetické rušenie spôsobuje falošné výkyvy zobrazovanej teploty

Predĺženie kábla

Predĺžiť kábel čidla je jednoduché, ale musí sa urobiť správne. Používajte rovnaký typ drôtu, spoje realizujte v krabiciach (nie voľne viselé tiretky), a pri vedení cez strechu používajte kábel s UV-odolnou izoláciou. Polarita pri NTC a Pt1000 nezáleží – sú to odporové čidlá bez polarity. Ak vám regulátor hlási chybnú hodnotu po predĺžení, skontrolujte kontakty a odpor celej trasy multimetrom.

Postup inštalácie krok za krokom

Inštalácia čidla prebieha zvyčajne súbežne s montážou kolektora a rozvodov. Tu je postup, ktorý používam pri bežnej zákazke s dvomi kolektormi na šikmej streche:

Podrobný postup:

Lokalizujte ponornú jímku T1 na kolektore. Pri plochých kolektoroch je obvykle na jednom z bočných prípojníkov v plastovom alebo kovovom puzdre. Pri trubicových kolektoroch je jímka zvyčajne v hornom kolektore (manifold). Pozrite si technickú dokumentáciu kolektora.
Naneste tepelne vodivú pastu na telo čidla. Malé množstvo – objem hrášku – rovnomerne po tele sondy. Pasta eliminuje vzduchové vankúše v jímke a zlepšuje tepelnú vodivosť.
Zasuňte čidlo do jímky na doraz. Ak má jímka upevňovací skrutkovací uzáver alebo gumovú tesniacu objímku, utiahnite ju tak, aby čidlo nevypadlo, ale nepretrhla sa vodotesná manžeta kábla.
Vedte kábel čidla spolu s potrubím do kotolne. Kábel by mal byť chránený pred mechanickým poškodením, UV žiarením a priamym kontaktom s potrubím pri vysokých teplotách. Ideálne ho vediem v samostatnej chráničke vedľa potrubnej izolácie.
Zapojte kábel do regulátora. Väčšina regulátorov má jasne označené svorky pre T1 (Sensor 1, S1, Collector) a T2 (Sensor 2, S2, Store). NTC a Pt1000 čidlá nie sú polarizované – záleží len na tom, do ktorej svorkovnice ich zasuniete, nie v akom poradí pripojíte oba vodiče.
Overte reálnosť zobrazovanej teploty. Pred spustením systému skontrolujte, či hodnoty dávajú zmysel. V pokojnom stave (ráno pred slnkom) by T1 a T2 mali byť blízko teplote prostredia. Ak T1 ukazuje napr. –40 °C alebo +200 °C, je čidlo poškodené alebo zle zapojené.

Typické chyby pri inštalácii – čo som videl v praxi

Za roky praxe som sa stretol s celým spektrom inštalačných chýb. Uvádzam tie najčastejšie, aby ste sa im vyhli:

Chyba č. 1: Čidlo T1 na vstupe, nie výstupe kolektora

Toto je asi najčastejšia chyba začiatočníkov. Kolektor má dva prípojníky – vstup (studená strana) a výstup (teplá strana). Ak čidlo ide na vstup, meria teplotu kvapaliny, ktorá sa ešte len chystá vstúpiť do kolektora. V praxi to spôsobí, že regulátor vidí teplotu o 15–40 °C nižšiu ako skutočná výstupná teplota. Čerpadlo buď nespustí vôbec, alebo spúšťa so zbytočným oneskorením.

Chyba č. 2: Čidlo T2 príliš vysoko v zásobníku

Keď zákazník nainštaluje čidlo do stredovej alebo hornej jímky zásobníka (myslí si, že „stred je najlepší"), regulátor meria teplotu vody, ktorá je typicky o 10–20 °C teplejšia ako voda pri solárnej špirále. Výsledok: čerpadlo sa spúšťa neskoro alebo vôbec.

Chyba č. 3: Kábel čidla vedený vedľa sieťového 230V vedenia

Elektromagnetická indukcia z 230V kábla spôsobuje v signálovom kábli čidla rušenie. Regulátor potom zobrazuje teplotu, ktorá osciluje ±2–5 °C bez zjavného dôvodu. Riešenie: kábel čidla vedie v separátnej chráničke, minimálne 10 cm od sieťového vedenia.

Chyba č. 4: Čidlo bez tepelne vodivej pasty

Vzduchová medzera medzi čidlom a stenou jímky má tepelnú vodivosť zhruba 40-krát nižšiu ako meď. Čidlo reaguje oveľa pomalšie a ukazuje hodnoty o 3–8 °C nižšie ako skutočnosť. V praxi to môže vyzerať ako pomalý štart systému každé ráno.

Chyba č. 5: Zlý typ čidla

NTC čidlo zapojené do regulátora kalibrovaného na Pt1000 – alebo naopak. Regulátor síce nezhlásí chybu (oba typy sú pasívne odporové), ale zobrazená teplota bude úplne mimo. NTC pri 60 °C ukazuje odpor cca 2,5 kΩ, zatiaľ čo Pt1000 pri 60 °C ukazuje 1232 Ω. Regulátor kalibrovaný na Pt1000 by interpretoval 2,5 kΩ ako teplotu –40 °C alebo by hlásil chybu senzorom.

Čidlo v systémoch s viacerými kolektormi a rozdeľovačom

Ak máte vo vašom systéme viac solárnych kolektorov zapojených paralelne cez rozdeľovač a zberač – napríklad riešenie využívajúce zostavu priemyselného nerezového rozdeľovača/zberača s guľovými uzávermi – situácia s čidlami vyžaduje trochu viac premýšľania.

Pri paralelnom zapojení kolektorov (každý kolektor má vlastné vstupné a výstupné potrubie, ktoré sa spájajú v rozdeľovači/zberači) umiestnite čidlo T1 na zberné výstupné potrubie za zberačom – teda za miestom, kde sa výstupy zo všetkých kolektorov spájajú do jedného prúdu. Takto meriete priemernú výstupnú teplotu zo všetkých kolektorov, čo je správna referenčná hodnota.

Pri sériovom zapojení (výstup prvého kolektora ide do vstupu druhého atď.) patrí čidlo T1 na výstup posledného kolektora v sérii – tam je kvapalina najhorúcejšia.

V oboch prípadoch platí, že čidlo musí byť dobre izolované od okolitého vzduchu – v kratšej sekcii potrubí za kolektormi je ešte pomerne horúca kvapalina, ale potrubie je vystavené vonkajším podmienkam (vietor, dážď), čo môže skresliť meranie, ak čidlo nie je zakryté izoláciou.

Ak pracujete s nosičom pre zabudovanie dvoch kolektorov alebo plánujete rozširovanie pomocou nosiča pre zabudovanie ďalšieho kolektora, vždy pri montáži premyslite vedenie káblov čidiel ešte pred osadením kolektorov – spätná inštalácia na hotovej zostave je výrazne komplikovanejšia.

Overenie funkčnosti a diagnostika po inštalácii

Po dokončení zapojenia čidiel a pred prvým spustením systému vykonajte tieto kontroly:

Kontrola odporu multimetrom: Odmerajte odpor každého čidla priamo na svorkách regulátora. Pre NTC10k pri izbovej teplote (~20 °C) by mal byť odpor cca 12–13 kΩ. Pre Pt1000 pri 20 °C by mal byť odpor cca 1078 Ω. Ak je odpor 0 Ω → skrat, ak je OL (overload/otvorený obvod) → prerušenie kábla.
Kontrola zobrazenej teploty: Zapnite regulátor a skontrolujte zobrazené hodnoty. Pred zahrejatím by mali byť T1 a T2 blízko teplote prostredia (±3 °C je akceptovateľné).
Funkčný test: Zakryte kolektor tmavou fóliou alebo dočasne odpojte čidlo T1 a použite odporový substitútor na simuláciu vysokej teploty kolektora (napr. 1232 Ω pre Pt1000 ~ 60 °C) – regulátor by mal spustiť čerpadlo.

Pri diagnostike problémov je vhodné mať pri sebe Časté poruchy príslušenstva solárnych systémov a ako ich odstrániť – v tomto článku nájdete podrobnejší prehľad príčin a riešení pre rôzne typy porúch vrátane problémov s čidlami.

Čidlo teploty prepadu (T3) – kedy ho potrebujete

Okrem základných čidiel T1 a T2 niektoré regulátory podporujú tretie čidlo – T3 alebo Tmax – na meranie teploty prepadu v zásobníku alebo priamo na výstupe do systému teplej úžitkovej vody. Toto čidlo slúži na ochranu pred prehriatím zásobníka. Keď zásobník dosiahne nastavenú maximálnu teplotu (typicky 75–80 °C), regulátor zastaví čerpadlo aj napriek tomu, že kolektor je stále teplejší.

Čidlo T3 umiestňujeme do hornej časti zásobníka – na rozdiel od T2, kde nás zaujíma spodná zóna, tu chceme vedieť, aká je maximálna teplota v zásobníku. Toto je dôležité najmä v letnom období, keď solárny systém pracuje na plný výkon a zásobník by bez ochrany mohol prekročiť 95 °C.

Špeciálne situácie: čidlo na trubicovom kolektore

Trubicové (vakuumové) kolektory majú odlišnú konštrukciu ako ploché kolektory a miesto pre čidlo T1 je v nich trochu inak riešené. Väčšina trubicových kolektorov s heat pipe technológiou má ponornú jímku priamo v hornom manifolde – zberne hlavici, kde kondenzujú pary z heat pipe trubíc. Toto je správne miesto pre T1.

Pozor: pri trubicových kolektoroch s priamym prietokom (direct flow) ide kvapalina priamo cez každú trubicu. V tomto prípade je jímka na výstupnom prípojníku manifoldu – rovnako ako pri plochom kolektore.

Trubicové kolektory dosahujú vyššie výstupné teploty ako ploché – kľudne 100–120 °C v letnom období. Je preto dôležité, aby bolo čidlo T1 certifikované pre tieto teploty. Bežné čidlá pre ploché kolektory sú certifikované do 130–150 °C, čo by malo byť dostačujúce, ale vždy overte technický list čidla.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Musím použiť originálne čidlo od výrobcu regulátora, alebo môžem použiť akékoľvek kompatibilné?

Regulátory sú kalibrované na konkrétnu charakteristiku čidla (NTC10k, Pt1000 a pod.). Kľúčové je, aby náhradné čidlo malo rovnakú charakteristiku – nie aby malo rovnakú značku výrobcu. Ak máte regulátor Resol DeltaSol BS/2, ktorý pracuje s Pt1000, môžete použiť akékoľvek čidlo s charakteristikou Pt1000 a vhodným krytím. Vždy však overte v manuáli regulátora, aký typ čidla predpisuje, a ak je to možné, vyberte čidlo s certifikáciou pre solárne aplikácie (odolnosť do min. 130 °C).

Môžem predĺžiť kábel čidla bežným telefónnym alebo sieťovým káblom?

Pre dočasné testovanie áno, pre trvalú inštaláciu nie. Telefónne káble majú tenké vodiče (0,2–0,3 mm²) s plastovou izoláciou nevhodnou pre vonkajšie prostredie a vyššie teploty. Použite kábel s prierezom minimálne 0,5 mm², s izoláciou odolnou UV žiareniu (CYKY alebo špeciálny senzorový kábel). Spoje izolujte vodotesne a umiestnite ich do krabíc – nie na voľno.

Regulátor ukazuje normálnu teplotu kolektora, ale čerpadlo sa nespúšťa. Čo skontrolovať?

Prvá vec: porovnajte zobrazené hodnoty T1 a T2. Ak je T1 len o 3–4 °C vyššia ako T2 a nastavený spínací diferenčný rozdiel je 6 °C, čerpadlo správne nespustí – treba počkať, kým kolektor viac zohreje. Ak je T1 napríklad 80 °C a T2 je 30 °C, ale čerpadlo stále nepracuje, skontrolujte: nastavenia regulátora (maximálna teplota zásobníka môže byť dosiahnutá), zapojenie čerpadla a funkciu istenia čerpadla, a tiež či regulátor nie je v manuálnom/blokovacom režime. Príčinou bývajú aj chybné kontakty na svorkách regulátora.

Dá sa čidlo T2 nainštalovať zvonka zásobníka, nie ponorne?

Technicky áno, ale je to výrazne menej presné riešenie. Čidlo prilepené na povrch zásobníka s tepelne vodivou pastou a zakryté izoláciou ukazuje teplotu steny zásobníka – tá je pri dobre izolovaných zásobníkoch podobná teplote vody, ale s oneskorením a odchýlkou ±3–6 °C. Pre bežný domový systém to môže stačiť ako núdzové riešenie, ale pre presné riadenie a optimálny výkon je vždy lepšia ponorná jímka.

Ako zistím, že čidlo je poškodené, bez špeciálnych prístrojov?

Najjednoduchší spôsob: odpojte kábel čidla od regulátora a zmerajte odpor bežným lacným multimetrom. Zapojte ho na meranie odporu (Ω) a priložte sondy na oba vodiče kábla čidla. Pri izbovej teplote (20–25 °C): NTC10k by mal ukázať cca 12 000 Ω, Pt1000 cca 1 078 Ω. Ak multimeter ukazuje 0 (skrat) alebo OL/1 (prerušenie obvodu), čidlo alebo kábel sú poškodené. Ak merate rozumnú hodnotu, ale regulátor stále hlási chybu, problém je pravdepodobne v kontaktoch svorkovnice.

Ako dlho vydrží čidlo teploty v solárnom systéme?

Kvalitné čidlo od renomovaného výrobcu vydrží bez problémov 10–15 rokov. Najčastejšie príčiny predčasného poruchy sú mechanické poškodenie kábla (napr. pri montáži, alebo hryzením hlodavcov na pôde), korózia kontaktov vo vlhkom prostredí (preto dbajte na vodotesnosť spojov), a tepelné starnutie káblovej izolácie ak je čidlo vedené bez chráničky priamo po horúcom potrubí. Čidlo je lacná a ľahko vymeniteľná položka – ak máte pochybnosti, výmena za novú sondu je rozumnejšia ako dlhá diagnostika starého.

Záver

Inštalácia čidla teploty pre solárny kolektor vyzerá navonok ako triviálna záležitosť – zasunúť sondu do jímky, pripojiť kábel. V skutočnosti je správne umiestnenie a zapojenie čidiel jednou z kľúčových podmienok toho, aby celý solárny systém fungoval efektívne a bezpečne. Čidlo T1 patrí na výstup kolektora (pri viacerých kolektoroch na výstup celkového zberača), čidlo T2 do spodnej tretiny zásobníka v blízkosti solárnej špirály. Kábel musí byť správne dimenzovaný, vedený oddelene od sieťového napájania a spoje musia byť vodotesné. Tepelne vodivá pasta pri osadzení nie je voliteľná – je nevyhnutná pre presnú a rýchlu odozvu čidla.

Ak plánujete inštaláciu alebo rozširovanie solárneho systému, súvisiacom s výberom nosiča, spojením kolektorov alebo kompletným príslušenstvom, pozrite si aj ďalšie články v našom Vedomostnom centre – napríklad Montáž nosiča solárneho kolektora krok za krokom, Nemrznúca zmes do solárnych systémov – ako vybrať správne zloženie a koncentráciu, alebo Rozdeľovač a zberač v solárnom systéme – na čo slúži a kedy ho potrebujem. Správne čidlá na správnych miestach sú investícia, ktorá sa vráti v podobe maximálneho využitia každej hodiny slnečného žiarenia.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.