Montáž potrubia – postup a tlaková skúška

Montáž potrubia pôsobí na prvý pohľad ako jedna z jednoduchších remeselných prác na stavbe – narezať, spojiť, uchytiť. V praxi je to však presne tá časť inštalácie vody a vykurovania, ktorá sa po zakrytí stenou, poterom alebo obkladom stáva prakticky nedostupnou na desiatky rokov. Kým chybu na viditeľnom radiátore alebo batérii opravíte za pár minút, netesný spoj potrubia zaliaty v podlahe alebo zamurovaný v priečke znamená búranie, sušenie a opätovné dokončovacie práce. Práve preto sa oplatí venovať postupu montáže aj záverečnej tlakovej skúške rovnakú pozornosť ako výberu samotného kotla či radiátorov.

Tento článok vás prevedie celým procesom – od voľby materiálu a priemeru potrubia cez rozhodnutie medzi podomietkovým a nadomietkovým vedením, spôsoby spájania, samotný postup montáže krok za krokom, až po tlakovú skúšku, ktorá je poslednou poistkou pred zakrytím rozvodu. Na záver nájdete dva reálne príklady z praxe a odpovede na najčastejšie otázky, s ktorými sa pri montáži potrubia stretávame.

Ak plánujete rekonštrukciu bytu, stavbu rodinného domu alebo len výmenu časti starého rozvodu, tento prehľad vám pomôže pripraviť sa na to, na čo sa pýtať montážnej firmy, prípadne na čo si dať pozor, ak sa do montáže púšťate svojpomocne.

Čo je potrubie pre vodu a vykurovanie a prečo na montáži záleží

Potrubie pre vodu a vykurovanie rozvádza teplú alebo studenú vodu medzi zdrojom (kotol, vodomer) a jednotlivými odbernými miestami – radiátormi, batériami, podlahovým kúrením. Voľba materiálu a priemeru ovplyvňuje životnosť rozvodu, tlakové straty, jednoduchosť montáže aj celkovú cenu inštalácie.

Práve preto, že ide o skrytú infraštruktúru domu, sa všetky rozhodnutia – materiál, priemer, spôsob vedenia, typ spoja – musia urobiť správne už na začiatku. Kým sa dá zle vybraný obklad v kúpeľni vymeniť pri ďalšej rekonštrukcii, potrubie zaliate v podlahe alebo vedené v stene má životnosť porovnateľnú so samotnou stavbou. Montáž preto nie je len o mechanickom spojení trubiek – je to súbor rozhodnutí, ktoré sa v praxi robia v presne danom poradí: najprv materiál a priemer, potom trasa vedenia, následne spôsob spájania a uchytenia, a napokon kontrola tesnosti pred definitívnym zakrytím.

Voľba materiálu potrubia pred montážou: PEX-AL-PEX, meď a oceľ

Tri bežné materiály sa líšia najmä odolnosťou a náročnosťou montáže.

Skôr než sa pustíte do samotnej montáže, treba rozhodnúť o materiáli. PEX-AL-PEX (plastohliníkové viacvrstvové potrubie) kombinuje vnútornú a vonkajšiu plastovú vrstvu s hliníkovou strednou vrstvou. Hliník bráni difúzii kyslíka do vody, čo je dôležité najmä pri uzavretých vykurovacích okruhoch, a zároveň dáva potrubiu tvarovú pamäť – potrubie teda po ohnutí drží tvar, čo výrazne zjednodušuje montáž v tesných priestoroch alebo pri obchádzaní prekážok.

Medené potrubie je tradičné riešenie, veľmi odolné voči teplote aj tlaku, ale je drahšie a montáž spájkovaním vyžaduje viac zručnosti a prácu s otvoreným plameňom. Oceľové potrubie sa dnes používa už len výnimočne – pri starších inštaláciách alebo v priemyselných aplikáciách – pretože je bez správnej úpravy vody náchylné na koróziu zvnútra.

Pre bežnú montáž v rodinnom dome alebo byte je preto v drvivej väčšine prípadov najpraktickejšou voľbou práve PEX-AL-PEX – kombinuje jednoduchú montáž (tvarová pamäť, žiadny otvorený plameň) s vlastnosťami potrebnými pre uzavretý vykurovací okruh.

Podrobné porovnanie všetkých troch materiálov vrátane výhod a nevýhod nájdete v samostatnom článku PEX-AL-PEX vs. medené vs. oceľové potrubie.

Aký priemer potrubia zvoliť pred začatím montáže

Druhé rozhodnutie, ktoré treba urobiť ešte pred montážou, je priemer potrubia. Priemer sa volí podľa požadovaného prietoku vody a dĺžky rozvodu – pri podlahovom kúrení a jednotlivých okruhoch sa bežne používa 16 mm, pri hlavných stúpacích rozvodoch alebo dlhších úsekoch s vyšším prietokom 20 – 26 mm a viac.

Príliš úzke potrubie spôsobuje vysoké tlakové straty a hluk pri prúdení vody – v praxi sa to prejaví ako počuteľné bublanie alebo syčanie v stenách pri väčšom odbere. Zbytočne široké potrubie zase predražuje inštaláciu a spomaľuje nábeh teplej vody, pretože v ňom ostáva vychladnutá voda z predchádzajúceho odberu. Pri montáži je preto dôležité nezjednocovať priemer naprieč celým domom, ale kombinovať menší priemer na jednotlivých okruhoch s väčším priemerom na hlavných rozvodoch.

Cena potrubia rastie s priemerom a špecializáciou materiálu.

Pri montáži samostatných okruhov podlahového kúrenia sa osvedčilo špecializované potrubie s kyslíkovou bariérou určené priamo na tento účel:

Podrobný návod, ako vypočítať potrebný priemer podľa dĺžky a počtu okruhov, nájdete v článku Aký priemer potrubia potrebujem.

Podomietkové vs. nadomietkové vedenie – rozhodnutie, ktoré ovplyvní celú montáž

Ešte pred samotnou montážou treba rozhodnúť, akým spôsobom bude potrubie vedené. Podomietkové vedenie je potrubie zapustené do steny alebo podlahy pod omietku či poter – vyzerá esteticky čisto, ale pri poruche (netesnosť) vyžaduje búranie steny alebo podlahy na opravu. Práve preto je pri podomietkovom vedení tlaková skúška úplne kľúčová – ide o poslednú príležitosť odhaliť netesnosť skôr, než sa rozvod natrvalo zakryje.

Nadomietkové vedenie je viditeľné, vedené po povrchu steny, často v lištach alebo otvorene. Montáž aj prípadná neskoršia oprava sú jednoduchšie, no je menej estetické, preto sa využíva hlavne v technických priestoroch – kotolni, pivnici alebo garáži.

Pri montáži v obytných priestoroch (obývačka, spálňa, kúpeľňa) sa takmer vždy volí podomietkové vedenie kvôli vzhľadu, zatiaľ čo v kotolni alebo technickej miestnosti sa bežne kombinuje s nadomietkovým vedením, kde je prístup k rozvodu potrebný pri bežnej údržbe či servise kotla. Viac o výhodách a nevýhodách oboch riešení nájdete v článku Podomietkové vs. nadomietkové vedenie.

Kyslíková bariéra – prečo ju potrubie na vykurovanie musí mať

Kyslíková bariéra – najčastejšie hliníková vrstva pri PEX-AL-PEX, alebo špeciálna EVOH vrstva pri PE-RT potrubiach – zabraňuje prenikaniu vzdušného kyslíka cez stenu potrubia do uzavretého vykurovacieho okruhu. Bez tejto bariéry by kyslík postupne difundoval do vykurovacej vody a spôsoboval koróziu kovových častí systému – kotla, čerpadla, radiátorov aj oceľových rozvodov.

Pri montáži rozvodu určeného výhradne na vykurovanie (nie na rozvod pitnej vody) je preto kyslíková bariéra prakticky nevyhnutná. Ak sa pri výbere potrubia rozhodujete medzi variantom s bariérou a bez nej, pri vykurovacom okruhu by táto otázka nemala byť predmetom kompromisu ani kvôli nižšej cene – dôsledky chýbajúcej bariéry (korózia obehového čerpadla, zanášanie výmenníka kotla) sa prejavia až po rokoch prevádzky a oprava je podstatne drahšia než rozdiel v cene potrubia. Podrobnosti nájdete v článku Kyslíková bariéra – prečo je dôležitá pri vykurovacom potrubí.

Spôsoby spájania potrubia: skrutkové, lisovacie, zváranie

Voľba spôsobu spájania priamo určuje, ako bude samotná montáž prebiehať, aké náradie budete potrebovať a či bude spoj v budúcnosti rozoberateľný.

Skrutkové (šróbenie) spoje sa zaisťujú mechanicky prevlečnou maticou a tesniacim krúžkom. Výhodou je, že spoj je možné kedykoľvek rozobrať a znova zmontovať bez špeciálneho náradia, čo oceníte najmä pri servisných zásahoch – napríklad pri výmene rozdeľovača alebo ventilu. Sú preto vhodné najmä na miestach, kde sa počíta s budúcim prístupom (nadomietkové vedenie, kotolňa, rozdeľovač).

Lisovacie spoje sa vytvárajú špeciálnymi lisovacími kliešťami, ktoré trvalo zdeformujú kovovú objímku okolo potrubia a fitingu. Spoj je rýchlejší na montáž vo väčšom rozsahu a je trvalý – nerozoberateľný – ale vyžaduje investíciu do lisovacieho náradia. Pri montáži podomietkového vedenia, kde sa spoj aj tak už nebude znova rozoberať, je toto typicky preferovaná voľba – rýchlejšia práca a nižšie riziko chyby pri opakovanej montáži veľkého počtu spojov.

Zváranie – najmä pri plastových PP-R potrubiach – spája potrubie a fiting natavením materiálu. Vytvára homogénny, trvalý spoj a je bežné pri rozvodoch studenej aj teplej vody. Kompletný prehľad postupu pre každý typ spoja, vrátane odporúčaní kedy ktorý zvoliť, nájdete v článku Spôsoby spájania potrubia – skrutkové, lisovacie, zváranie.

Montáž potrubia krok za krokom – postup

Postup montáže sa opakuje bez ohľadu na typ rozvodu, mení sa len spôsob spájania.

Samotná montáž potrubia sa vo väčšine prípadov riadi podobným postupom bez ohľadu na to, či ide o rozvod k radiátorom, k batériám alebo o okruh podlahového kúrenia. Nasledujúce kroky popisujú bežný postup pri montáži plastohliníkového potrubia PEX-AL-PEX, ktoré je pre svoju tvarovú pamäť a jednoduchosť montáže najčastejšou voľbou pri rekonštrukciách aj novostavbách.

1. Príprava trasy a rozmerania. Pred samotným rezaním potrubia sa najprv vyznačí trasa vedenia – pri podomietkovom vedení sa vyseká alebo vyfrézuje drážka v stene, pri podlahovom kúrení sa rozmiestnia úchytné lišty alebo systémové dosky na podklade pred zaliatím poterom. Dôležité je už v tejto fáze zohľadniť polomer ohybu potrubia – PEX-AL-PEX vďaka tvarovej pamäti drží tvar aj po miernom ohnutí, no príliš ostrý ohyb môže potrubie nenávratne poškodiť (zalomiť), preto sa v rohoch a pri prechodoch cez prekážky používajú buď širšie oblúky, alebo špeciálne ohýbacie pružiny.

2. Rezanie potrubia na požadovanú dĺžku. Potrubie sa reže špeciálnymi nožnicami na plastové a viacvrstvové potrubia tak, aby bol rez kolmý na os potrubia – šikmý alebo nerovný rez sťažuje nasadenie fitingu a zvyšuje riziko netesnosti. Po rezaní sa hrana zarovná a zbaví prípadných otrepov.

3. Montáž fitingov a spojov. Podľa zvoleného spôsobu spájania (skrutkové, lisovacie alebo zváranie – viď vyššie) sa na koniec potrubia namontuje fiting. Pri lisovacom spoji sa na potrubie najprv nasunie lisovacia objímka, následne sa zasunie fiting a kliešťami sa objímka trvalo zalisuje. Pri skrutkovom spoji sa nasunie prevlečná matica a tesniaci krúžok a spoj sa dotiahne kľúčom na predpísaný uťahovací moment – ani príliš voľný, ani prílišne dotiahnutý spoj nie je tesný.

4. Uchytenie potrubia. Potrubie sa priebežne uchytáva k podkladu pomocou úchytiek alebo systémových líšt v pravidelných rozstupoch tak, aby sa pri tepelnej dilatácii (zmena dĺžky vplyvom teploty) nemohlo voľne pohybovať a spôsobovať hluk alebo namáhanie spojov. Pri prechode cez dilatačné škáry budovy alebo cez konštrukcie, kde sa očakáva pohyb, sa necháva potrubiu priestor na dilatáciu, prípadne sa použije chránička.

5. Prechody cez konštrukcie a obchádzanie prekážok. Pri vedení potrubia cez priečky, stropy alebo popod iné rozvody sa dbá na to, aby trasa zbytočne nekrížila iné inštalácie (elektrické rozvody, vzduchotechnika) a aby zostal zachovaný minimálny odstup od zdrojov tepla či otvoreného ohňa, ak ide o plastové potrubie.

6. Prepojenie na rozdeľovač alebo hlavný rozvod. Jednotlivé okruhy (napríklad pri podlahovom kúrení) sa napájajú na rozdeľovač, kde je možné každý okruh samostatne uzatvoriť a regulovať. Práve v tejto fáze sa najčastejšie kombinuje menší priemer potrubia na jednotlivých okruhoch s väčším priemerom na prívode k rozdeľovaču.

7. Vizuálna kontrola pred zakrytím. Predtým, než sa potrubie zakryje omietkou alebo zaleje poterom, sa vykoná dôkladná vizuálna kontrola všetkých spojov – správne dotiahnutie, správne zalisovanie, absencia viditeľných deformácií potrubia. Táto kontrola predchádza samotnú tlakovú skúšku, ktorá je popísaná v nasledujúcej kapitole.

Tento postup platí v základnej podobe pre všetky bežné materiály, mení sa najmä krok montáže spoja (namiesto lisovania alebo skrutkovania sa pri medi spájkuje, pri PP-R sa zváva) a spôsob uchytenia pri rôznych priemeroch.

Tlaková skúška potrubia – prečo sa robí a ako prebieha

Tlaková skúška je posledným a zároveň najdôležitejším krokom pred definitívnym zakrytím potrubia stenou, poterom alebo obkladom. Jej účelom je overiť, že všetky spoje sú skutočne tesné a že potrubie ako celok znesie prevádzkový tlak bez úniku – teda odhaliť prípadnú chybu montáže v čase, keď je oprava ešte jednoduchá a lacná.

Ako skúška prebieha v praxi: systém sa najprv naplní vodou a dôkladne sa odvzdušní – vzduch v potrubí by skresľoval výsledok skúšky (stlačiteľnosť vzduchu spôsobuje pomalší a menej citlivý pokles tlaku, takže by sa menšia netesnosť nemusela vôbec prejaviť). Po odvzdušnení sa systém natlakuje skúšobným tlakom, ktorý prevyšuje bežný prevádzkový tlak, aby sa overila aj rezerva oproti bežnému zaťaženiu. Natlakovaný systém sa následne ponechá uzatvorený počas stanoveného skúšobného času, počas ktorého sa sleduje, či tlak neklesá – pokles tlaku signalizuje netesnosť, aj keby nebola viditeľná voľným okom.

Súčasťou skúšky je vždy aj dôkladná vizuálna obhliadka všetkých spojov, fitingov, rozdeľovačov a napojení na existujúce rozvody – prípadná kvapka vody na spoji sa dá objaviť skôr, než by ju odhalil samotný pokles tlaku na manometri. Pri väčších alebo zložitejších rozvodoch sa niekedy vykonáva aj skúška vzduchom (pretlakom vzduchu namiesto vody), čo umožňuje otestovať tesnosť ešte pred kompletným napojením na zdroj vody, no na finálne overenie sa vždy odporúča vykonať aj skúšku vodou v prevádzkových podmienkach.

Až po úspešnom absolvovaní tlakovej skúšky – teda keď tlak počas celej doby skúšky neklesol a na žiadnom spoji sa neobjavila kvapka vody – je možné potrubie definitívne zakryť: zamurovať do drážky, zaliať poterom pri podlahovom kúrení alebo zaobkladovať. Ak sa objaví netesnosť, treba príslušný spoj rozobrať (pri skrutkovom spoji) alebo vyrezať a nahradiť novým fitingom (pri lisovanom spoji) a skúšku po oprave zopakovať.

Pri podlahovom kúrení má tlaková skúška ešte väčší význam než pri bežnom rozvode k radiátorom – po zaliatí poterom je akýkoľvek zásah prakticky nemožný bez úplného vybúrania podlahy. Preto sa pri podlahovom kúrení skúška spravidla vykonáva dvakrát: raz hneď po montáži okruhov na rozdeľovač a ešte raz tesne pred samotným liatím poteru, keď je potrubie už definitívne uchytené na svojom mieste. Odporúča sa tiež o priebehu a výsledku skúšky vyhotoviť písomný záznam (dátum, hodnota skúšobného tlaku, trvanie, výsledok) – pri prípadnej reklamácii alebo pri odovzdávaní diela je takýto záznam dôkazom, že rozvod bol pred zakrytím riadne preskúšaný.

Bežné problémy, ktoré sa pri tlakovej skúške odhalia – nedotiahnutý skrutkový spoj, nesprávne zalisovaná objímka, poškodené tesnenie – aj to, ako im predchádzať už počas samotnej montáže, popisujeme podrobnejšie v článku Servis a časté problémy s potrubím.

Izolácia potrubia po montáži

Poslednou fázou pred definitívnym zakrytím alebo uvedením rozvodu do prevádzky je izolácia. Návleková tepelná izolácia, spravidla z penového polyetylénu, sa navlečie na potrubie a znižuje tepelné straty rozvodu. Je dôležitá najmä pri dlhších trasách teplej vody alebo vykurovacieho okruhu vedených cez nevykurované priestory – pivnicu alebo povalu – kde by bez izolácie voda cestou k spotrebiču citeľne vychladla.

Pri rozvodoch studenej vody má izolácia iný, no rovnako dôležitý účel – zabraňuje kondenzácii vlhkosti na povrchu potrubia, teda takzvanému roseniu, ktoré môže dlhodobo poškodzovať okolité konštrukcie.

Izoláciu je potrebné navliecť na potrubie ešte pred jeho definitívnym uchytením alebo zaliatím – dodatočné navliekanie izolácie na už zamontované a zakryté potrubie totiž nie je možné. Viac o výbere správnej hrúbky izolácie podľa priemeru potrubia a typu priestoru nájdete v článku Izolácia potrubia – prečo a ako izolovať rozvody.

Reálne príklady z praxe

Príklad 1 – rodinný dom, novostavba s podlahovým kúrením. Pri novostavbe rodinného domu sa podlahové kúrenie montovalo vo všetkých obytných miestnostiach ako samostatné okruhy napojené na spoločný rozdeľovač v technickej miestnosti. Na jednotlivé okruhy sa použilo potrubie s priemerom 16 mm vedené v systémových doskách priamo na tepelnej izolácii podlahy, zatiaľ čo prívod od kotla k rozdeľovaču bol riešený väčším priemerom kvôli súčtu prietokov zo všetkých okruhov naraz. Po rozmiestnení a uchytení všetkých okruhov sa pred samotným liatím poteru vykonala tlaková skúška – systém sa natlakoval, ponechal pod tlakom a priebežne sa kontrolovalo, či tlak neklesá. Až po úspešnom výsledku a písomnom zázname o skúške sa pristúpilo k liatiu poteru. Keby sa skúška vynechala a po zaliatí poteru sa ukázala čo i len drobná netesnosť na jednom z okruhov, jediným riešením by bolo vybúranie časti podlahy až po samotné potrubie – čo pri hotovej podlahovej krytine znamená výrazne vyššie náklady než samotná montáž.

Príklad 2 – byt v paneláku, rekonštrukcia kúpeľne a kuchyne. Pri rekonštrukcii staršieho bytu sa nahrádzalo pôvodné oceľové potrubie, ktoré po rokoch prevádzky vykazovalo známky vnútornej korózie. V kúpeľni, kde sa plánoval nový obklad, sa nový rozvod viedol podomietkovo v drážke v stene, so spojmi zhotovenými lisovacou technikou kvôli rýchlosti montáže a trvalej, nerozoberateľnej väzbe – v obývanom byte je totiž žiaduce skrátiť čas prác na minimum. V technickej šachte, kde zostáva rozvod prístupný, sa naopak zvolilo nadomietkové vedenie so skrutkovými spojmi, aby bol v budúcnosti možný jednoduchý servisný zásah bez nutnosti sekať do steny. Pred zaobkladovaním kúpeľne sa – rovnako ako v prvom príklade – vykonala tlaková skúška celého nového rozvodu vrátane napojenia na pôvodné stúpačky. Skúška odhalila mierne netesný spoj pri jednom z rohových fitingov, ktorý sa ešte pred obkladaním opravil bez akéhokoľvek dodatočného zásahu do už hotových povrchov.

Časté otázky o montáži potrubia a tlakovej skúške

Musí sa tlaková skúška robiť vždy, aj pri malej oprave?
Áno – aj pri výmene krátkeho úseku alebo jedného spoja platí rovnaké pravidlo: pred zakrytím alebo uvedením do bežnej prevádzky je potrebné overiť tesnosť. Rozsah skúšky môže byť pri malej oprave jednoduchší, princíp (natlakovanie, sledovanie, vizuálna kontrola) však zostáva rovnaký.

Dá sa podlahové kúrenie zaliať poterom bez tlakovej skúšky?
Technicky áno, no neodporúča sa to. Po zaliatí poterom je potrubie prakticky neprístupné a akákoľvek netesnosť sa odhalí až podľa vlhkých škvŕn na podlahe alebo poklesu tlaku v systéme – v tom čase je už oprava spojená s vybúraním poteru.

Skúška vzduchom je len predbežná, finálne overenie vždy robí skúška vodou.

Aký je rozdiel medzi tlakovou skúškou vodou a vzduchom?
Skúška vodou zodpovedá reálnym prevádzkovým podmienkam a je štandardným spôsobom overenia tesnosti pred uvedením rozvodu do prevádzky. Skúška vzduchom (pretlakom vzduchu) sa niekedy používa ako predbežné overenie ešte pred úplným napojením na zdroj vody, keďže nevyžaduje plné naplnenie systému – na finálne odovzdanie diela sa však spravidla vyžaduje aj skúška vodou.

Prečo je pri montáži dôležité odvzdušnenie pred tlakovou skúškou?
Vzduch v potrubí je stlačiteľný, zatiaľ čo voda prakticky nie. Ak v systéme zostane vzduch, aj pri drobnej netesnosti sa tlak môže meniť pomaly a nevýrazne, takže by sa problém pri skúške nemusel vôbec prejaviť. Dôkladné odvzdušnenie je preto predpokladom spoľahlivého výsledku skúšky.

Je rozdiel v postupe montáže medzi PEX-AL-PEX, meďou a oceľou?
Základná postupnosť krokov (príprava trasy, delenie na dĺžku, vytvorenie spoja, uchytenie, kontrola, tlaková skúška) zostáva rovnaká, mení sa najmä technológia spájania – lisovanie alebo skrutkovanie pri PEX-AL-PEX, spájkovanie pri medi, zváranie pri plastových PP-R potrubiach. Meď a spájkovanie navyše vyžadujú prácu s otvoreným plameňom, čo kladie vyššie nároky na zručnosť a bezpečnosť pri montáži.

Prečo má PEX-AL-PEX potrubie kyslíkovú bariéru a je to nutné aj pri rozvode pitnej vody?
Kyslíková bariéra (hliníková vrstva) chráni predovšetkým uzavretý vykurovací okruh pred koróziou kovových častí spôsobenou difúziou vzdušného kyslíka do vody. Pri rozvode pitnej vody, ktorá sa priebežne vymieňa a nie je súčasťou uzavretého okruhu, nie je táto bariéra z hľadiska korózie rovnako kritická, no potrubie s bariérou možno bez problémov použiť aj tam – ide o univerzálny materiál vhodný na oba účely.

Ako sa vyberá priemer potrubia pri kombinácii viacerých okruhov podlahového kúrenia?
Jednotlivé okruhy smerujúce do miestností sa spravidla montujú v priemere 16 mm, zatiaľ čo spoločný prívod od kotla k rozdeľovaču, ktorý musí zvládnuť súčet prietokov zo všetkých okruhov naraz, sa volí v priemere 20 – 26 mm a viac, podľa počtu a dĺžky pripojených okruhov.

Treba izolovať aj potrubie vedené v podlahe pri podlahovom kúrení?
Samotné vykurovacie okruhy v podlahe sa zvyčajne neizolujú návlekovou izoláciou (teplo má práve cez podlahu odchádzať do miestnosti), izoluje sa však spodná strana skladby smerom do konštrukcie a tiež prívodné potrubie od kotla k rozdeľovaču, najmä ak vedie cez nevykurované priestory ako pivnica alebo technická miestnosť.

Čo robiť, ak tlaková skúška odhalí pokles tlaku, ale žiadny viditeľný únik vody?
Pokles tlaku bez viditeľnej kvapky môže signalizovať pomalý únik na ťažšie prístupnom mieste (napríklad pod izoláciou alebo v mieste prechodu cez konštrukciu) alebo nedokonalé odvzdušnenie pred skúškou. V takom prípade sa odporúča skúšku po dôkladnom odvzdušnení zopakovať a jednotlivé úseky postupne uzatvárať (ak to systém umožňuje), aby sa miesto úniku zúžilo na konkrétny okruh alebo spoj.

Súvisiace témy

• Ako vybrať potrubie na vodu a vykurovanie
• PEX-AL-PEX vs. medené vs. oceľové potrubie
• Aký priemer potrubia potrebujem
• Podomietkové vs. nadomietkové vedenie
• Kyslíková bariéra – prečo je dôležitá pri vykurovacom potrubí
• Spôsoby spájania potrubia – skrutkové, lisovacie, zváranie
• Izolácia potrubia – prečo a ako izolovať rozvody
• Servis a časté problémy s potrubím
• Časté otázky o potrubiach pre vodu a vykurovanie

Máte otázku k potrubiu na vodu alebo vykurovanie?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám – radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa