Aký solárny zásobník potrebujem

Otázka „aký solárny zásobník potrebujem" znie na prvý pohľad jednoducho, v skutočnosti však ide o súčet niekoľkých čiastkových rozhodnutí, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Zásobník nikdy nevyberáte izolovane – jeho konštrukcia, počet výmenníkov aj spôsob zapojenia priamo súvisia s tým, aké kolektory budete mať na streche, akým spôsobom sa bude dokurovať v období, keď slnka nie je dosť, a akým potrubím a čerpadlovou skupinou sa celý okruh prepojí. Kto rieši zásobník oddelene od zvyšku zostavy, často skončí s nádržou, ktorá je poddimenzovaná na plochu kolektorov, alebo naopak zbytočne veľká a drahá vzhľadom na reálnu spotrebu teplej vody v domácnosti.

V tomto článku sa pozrieme na to, čím sa solárny zásobník líši od bežného bojlera, prečo má zmysel uvažovať o dvoch výmenníkoch namiesto jedného, ako súvisí voľba zásobníka s typom kolektorov (plochý verzus vákuový) a čo všetko okrem samotnej nádrže potrebujete – od riadiacej jednotky cez čerpadlovú skupinu až po potrubie, uchytenie kolektorov a expanznú nádobu. Cieľom je, aby ste po prečítaní vedeli položiť dodávateľovi správne otázky a rozumeli, prečo vám odporúča práve takú kombináciu komponentov, akú vám navrhuje.

Ak riešite konkrétny prípad – rodinný dom, chatu, alebo len dopĺňate existujúci kotol o solárny ohrev teplej vody – odporúčame prečítať si aj náš širší návod Ako vybrať solárny systém na ohrev vody, ktorý popisuje výber celej zostavy. Tento článok sa naopak sústreďuje konkrétne na zásobník a komponenty, ktoré s ním bezprostredne súvisia.

Čo je solárny systém na ohrev vody a akú rolu v ňom hrá zásobník

Solárna zostava pozostáva zo štyroch vzájomne prepojených komponentov.

Solárny systém na ohrev vody, niekedy označovaný aj ako teplovodná solárna zostava, pozostáva zo štyroch základných častí: solárnych kolektorov umiestnených na streche (alebo na fasáde či na zemi), solárneho zásobníka s výmenníkom, čerpadlovej jednotky a riadiacej jednotky. Kolektory ohrievajú teplonosnú kvapalinu – zmes vody a nemrznúcej látky – ktorá cirkuluje uzavretým okruhom až do zásobníka, kde odovzdá teplo úžitkovej vode prostredníctvom výmenníka.

Dôležité je hneď na úvod povedať, že solárny systém dopĺňa, nenahrádza plnohodnotne hlavný zdroj tepla, akým je kotol alebo tepelné čerpadlo. V praxi to znamená, že solár najviac pokryje ohrev teplej úžitkovej vody práve v lete, keď je slnečného žiarenia dostatok a spotreba tepla na vykurovanie je nulová alebo minimálna. V prechodných mesiacoch a v zime slnko dodá len časť potrebnej energie a zvyšok musí dohriať hlavný zdroj. Práve z tohto dôvodu je zásobník – a hlavne jeho vnútorná konštrukcia s výmenníkmi – kľúčovým prvkom celej zostavy, pretože to je miesto, kde sa energia zo slnka reálne stretáva s energiou z kotla alebo tepelného čerpadla a kde sa teplo akumuluje na použitie kedykoľvek počas dňa.

Zásobník teda nie je len „nádrž na vodu". Je to tepelný akumulátor a zároveň miesto, kde sa stretávajú dva alebo viaceré zdroje tepla. Práve preto sa pri výbere zásobníka neoplatí šetriť ani uponáhľať rozhodnutie – nesprávne zvolený zásobník dokáže obmedziť výkon aj dobre navrhnutých kolektorov.

Solárny zásobník verzus bežný bojler – v čom je skutočný rozdiel

Bežný elektrický alebo kombinovaný bojler ohrieva vodu priamo – buď elektrickou špirálou, alebo jedným výmenníkom napojeným na kotol. Solárny zásobník má oproti tomu navyše aspoň jeden výmenník tepla napojený na solárny okruh, veľmi často má však aj druhý výmenník určený na dokurovanie z kotla alebo iného zdroja. Voda sa v solárnom zásobníku ohrieva vždy nepriamo – solárna kvapalina cirkuluje oddelene vo svojom uzavretom okruhu a nikdy neprichádza do priameho kontaktu s úžitkovou vodou, ktorú neskôr pustíte z kohútika.

Toto oddelenie okruhov má praktický dôvod: teplonosná kvapalina obsahuje nemrznúcu zložku a pri vysokých teplotách na kolektore (ktoré môžu byť v letných mesiacoch výrazne vyššie než teplota bežnej úžitkovej vody) by priamy kontakt s pitnou vodou nebol vhodný ani hygienicky, ani technicky. Výmenník preto funguje ako tepelná bariéra aj prenosové médium zároveň – prenáša teplo, ale oddeľuje médiá.

Pri zásobníkoch s dvoma výmenníkmi (bežne označovaných ako bivalentné) je spodný výmenník spravidla napojený na solárny okruh a horný na kotol alebo iný dokurovací zdroj. Usporiadanie nie je náhodné – solárna kvapalina má v priebehu dňa premenlivú teplotu a nižšie umiestnenie výmenníka umožňuje využiť aj miernejšie oteplenie kolektora na predohrev studenej vody vstupujúcej do zásobníka zdola. Horný výmenník potom v prípade potreby dohreje vodu na požadovanú teplotu bez ohľadu na to, či práve svieti slnko.

Keď teda porovnávate ponuky a niekto vám ponúka „solárny zásobník", oplatí sa presne sa opýtať, koľko výmenníkov obsahuje a ako sú zapojené – to je základná vlastnosť, ktorá určuje, či zásobník dokáže fungovať samostatne so solárom aj v kombinácii s existujúcim kotlom.

Koľko výmenníkov potrebujete – samostatný solár, alebo kombinácia s kotlom

Pri rozhodovaní o počte výmenníkov v zásobníku je rozhodujúca odpoveď na jednoduchú otázku: má solár fungovať úplne samostatne (napríklad v objekte bez iného zdroja tepla, alebo tam, kde dokurovanie rieši iný, oddelený bojler), alebo má byť súčasťou jedného zásobníka spolu s existujúcim kotlom či tepelným čerpadlom?

Ak je odpoveďou druhá možnosť – čo je v rodinných domoch s ústredným kúrením najčastejší prípad – potrebujete zásobník s dvoma výmenníkmi, respektíve zásobník, ktorý je vopred navrhnutý ako solárny bivalentný. V takomto usporiadaní systém funguje automaticky: keď je slnečného tepla dosť, o ohrev sa postará výhradne solárny okruh a kotol sa vôbec nezapne. Keď slnka nie je dosť (zamračené dni, zima, vyššia spotreba teplej vody), doplní chýbajúcu energiu automaticky dokurovací výmenník napojený na kotol. Práve v tejto kombinácii je najlepšie vidieť, že solár skutočne dopĺňa hlavný zdroj tepla, ako sme spomínali v úvodnej časti – nejde o náhradu kotla, ale o zníženie jeho prevádzkových hodín najmä v teplejšej časti roka.

Viac o tom, ako presne solárny ohrev spolupracuje s existujúcim kotlom vrátane praktických odporúčaní k zapojeniu, nájdete v samostatnom článku Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu.

Ako súvisí typ kolektorov s voľbou zásobníka

Zásobník a kolektory tvoria jeden funkčný celok, preto sa oplatí rozhodovať o oboch súčasne, nie postupne. Na trhu sa bežne stretnete s dvomi typmi kolektorov – plochými a vákuovými (rúrkovými) – a ich vlastnosti majú priamy vplyv na to, ako bude zásobník v praxi fungovať.

Ploché kolektory majú absorpčnú plochu krytú tvrdeným sklom v izolovanom ráme. Sú lacnejšie, mechanicky odolnejšie – napríklad voči krupobitiu – a v našich klimatických podmienkach bežne postačujú na ohrev teplej úžitkovej vody. Vákuové (rúrkové) kolektory dosahujú vyššiu účinnosť najmä pri nízkych vonkajších teplotách a nižšej intenzite slnečného žiarenia, sú však drahšie a krehkejšie. To v praxi znamená, že vákuové kolektory dokážu efektívnejšie dodávať teplo aj v chladnejších a menej slnečných dňoch, čo môže mierne posunúť využiteľnosť zásobníka smerom k jarným a jesenným mesiacom. Pri plochých kolektoroch je naopak najsilnejší efekt sústredený do letných mesiacov s vysokou intenzitou slnečného žiarenia.

Pre samotný zásobník z toho vyplýva jedno praktické odporúčanie: pri návrhu zostavy sa oplatí zosúladiť veľkosť zásobníka s plochou a typom kolektorov tak, aby nádrž dokázala akumulovať energiu, ktorú kolektory reálne dodajú počas typického slnečného dňa, ale zároveň aby nebola zbytočne predimenzovaná vzhľadom na skutočnú spotrebu teplej vody v domácnosti. Túto rovnováhu je najlepšie prekonzultovať s dodávateľom, ktorý pozná parametre konkrétnych kolektorov aj zásobníka, keďže ide o súčinnosť viacerých komponentov naraz, nie o jedno univerzálne číslo.

Podrobné porovnanie oboch typov kolektorov, vrátane toho, kedy sa oplatí príplatok za vákuovú technológiu, nájdete v článku Ploché vs. vákuové solárne kolektory.

Riadiaca jednotka a čerpadlová skupina – ako ovplyvňujú fungovanie zásobníka

Samotný zásobník so správnym počtom výmenníkov je len polovica riešenia. Aby sa teplo z kolektora reálne dostalo do zásobníka v správnom čase, potrebujete riadiacu (solárnu) jednotku a čerpadlovú skupinu.

Takto riadiaca jednotka automaticky spína a vypína obeh solárnej kvapaliny.

Riadiaca jednotka porovnáva teplotu na kolektore a teplotu v zásobníku pomocou čidiel umiestnených na oboch miestach. Keď je kolektor teplejší ako zásobník o vopred nastavený rozdiel, jednotka zapne obehové čerpadlo solárnej skupiny a kvapalina začne cirkulovať – teplo sa prenáša z kolektora do zásobníka cez výmenník. Keď rozdiel klesne pod nastavenú hranicu (napríklad pri zamračení alebo keď je zásobník už dostatočne nahriaty), čerpadlo sa automaticky vypne, aby sa zbytočne nemíňala elektrická energia a nedochádzalo k spätnému úniku tepla zo zásobníka do chladnejšieho kolektora.

Jedným z overených riešení na túto úlohu je regulácia Euroster 813 Solar, ktorá slúži presne na riadenie čerpadla podľa teplotného rozdielu medzi kolektorom a zásobníkom.

Čerpadlová jednotka je zase kompaktný blok, ktorý v sebe spája obehové čerpadlo, uzatváracie ventily, teplomery, manometre a poistný ventil. Vďaka tomu, že všetky tieto prvky sú zoskupené v jednom bloku, sa výrazne uľahčuje tak montáž (inštalatér nemusí skladať okruh z jednotlivých komponentov na mieste), ako aj neskorší servis, keďže všetky prvky na kontrolu tlaku, prietoku a teploty sú na jednom mieste, prehľadne dostupné.

Pri výbere zásobníka teda vždy myslite aj na to, s akou riadiacou jednotkou a čerpadlovou skupinou bude zásobník spolupracovať – ide o zostavu, ktorej komponenty musia byť navzájom kompatibilné, nielen jednotlivo funkčné. Podrobnejšie informácie o rôznych typoch riadiacich jednotiek a čerpadlových skupín nájdete v článku Riadiace jednotky a čerpadlové skupiny solárnych systémov.

Potrubie a izolácia medzi kolektorom a zásobníkom

Rozvod medzi kolektorom na streche a zásobníkom v technickej miestnosti je ďalší prvok, ktorý ovplyvňuje, koľko tepla sa reálne dostane zo strechy až do zásobníka. Existujú v zásade dve riešenia. Prvé je klasické medené alebo nerezové potrubie, ktoré sa na mieste montáže musí ohýbať, spájať a následne dodatočne izolovať tepelnou izoláciou odolnou voči vysokým teplotám.

Druhé riešenie je predizolovaná flexi rúrka 2v1 – teda prívod aj spiatočka spojené v jednom ohybnom, už izolovanom plášti. Toto riešenie výrazne skracuje čas montáže, keďže sa rúrka nemusí dodatočne izolovať ani na streche, ani v šachte alebo priechode cez konštrukciu domu – izolácia je súčasťou dodávky už z výroby.

Priamo pri napojení kolektora sa navyše často používa krátky úsek ohybného nerezového potrubia – vlnovca, ktorý odolá vysokým teplotám solárnej kvapaliny priamo v mieste kolektora a zároveň kompenzuje drobné pohyby konštrukcie, ktoré pri pevnom potrubí môžu spôsobiť napätie v spoji.

Porovnanie cien vybraných komponentov spomínaných v článku.

Voľba medzi klasickým potrubím a predizolovanou flexi rúrkou nie je len otázkou ceny, ale aj dostupnosti trasy (dĺžka, počet ohybov, prechod cez konštrukciu) a časových možností montážnej firmy. Kompletný prehľad oboch riešení nájdete v článku Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú.

Uchytenie kolektorov – prečo to súvisí aj s výberom zásobníka

Hoci sa uchytenie kolektorov na prvý pohľad zdá byť úplne samostatná téma nesúvisiaca so zásobníkom, v skutočnosti určuje, aký typ a koľko kolektorov je možné na danej streche reálne osadiť – a tým nepriamo aj to, aký veľký zásobník bude mať zmysel k danej ploche kolektorov pripojiť.

Kolektory sa kotvia špecializovanou montážnou konštrukciou podľa typu strechy. Na šikmej streche sa konštrukcia líši podľa krytiny – škridla, plech, bobrovka – pretože každý typ krytiny vyžaduje iný spôsob prekotvenia do krovu bez narušenia vodotesnosti strechy. Na plochej streche sa používa nastaviteľný sklon, zvyčajne aspoň 15°, čo nie je náhodné číslo – tento sklon zabezpečuje, že dažďová voda dokáže z povrchu kolektora prirodzene odtiecť a zároveň ho čiastočne samočistiť, čím sa udržiava jeho účinnosť. Alternatívou je uchytenie na fasádu alebo na zem, ktoré sa využíva tam, kde strecha nie je vhodná alebo dostupná.

Dôležité je, že montážna konštrukcia musí presne zodpovedať rozmerom konkrétneho typu kolektora – nejde teda o univerzálny diel, ale o riešenie „na mieru" danému modelu. Príkladom je konštrukcia určená priamo pre plochý kolektor KS 2100F s plochou 1,82 m².

Ak strecha svojím tvarom, orientáciou alebo statikou obmedzuje počet a plochu kolektorov, ktoré je možné osadiť, treba s touto skutočnosťou počítať už pri návrhu zásobníka – nemá zmysel navrhovať veľký zásobník k malej ploche kolektorov, ktorú strecha jednoducho neumožňuje rozšíriť. Viac o možnostiach uchytenia na rôzne typy striech nájdete v článku Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda.

Expanzomat a plnenie solárneho okruhu

Solárny okruh je uzavretý, tlakový systém, ktorý má vlastnú expanznú nádobu (expanzomat). Jej úlohou je kompenzovať objemovú rozťažnosť teplonosnej kvapaliny pri vysokých teplotách – keď sa kvapalina v horúcom lete v kolektore výrazne zohreje, jej objem sa zväčší, a bez expanznej nádoby by v uzavretom okruhu narastal tlak nad bezpečnú hranicu.

Systém sa plní a odvzdušňuje ručnou alebo elektrickou plniacou pumpou cez plniace ventily, podobným spôsobom, ako sa plní a odvzdušňuje bežný vykurovací okruh. Táto úloha je súčasťou montáže a neskôr aj pravidelného servisu, keďže tlak a stav kvapaliny v solárnom okruhu je vhodné z času na čas skontrolovať, podobne ako pri vykurovacom systéme.

Pri zostavovaní kompletnej solárnej zostavy je expanzomat súčasťou čerpadlovej jednotky alebo sa dopĺňa ako samostatný prvok podľa konkrétneho návrhu – v oboch prípadoch ale platí, že bez neho okruh nemôže bezpečne fungovať. Postup montáže vrátane plnenia a odvzdušnenia okruhu krok za krokom nájdete v článku Montáž solárneho systému – postup krok za krokom. Ak sa naopak zaujímate skôr o prevádzku po rokoch používania, teda o servis, doplnenie kvapaliny alebo najčastejšie poruchy, prečítajte si Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov.

Zhrnutie – na čo myslieť pri výbere solárneho zásobníka

Než sa rozhodnete pre konkrétny zásobník, oplatí sa mať jasno v nasledujúcich bodoch:

Po prvé, koľko výmenníkov zásobník potrebuje – jeden, ak má solár fungovať samostatne, alebo dva, ak má byť súčasťou spoločného systému s existujúcim kotlom či tepelným čerpadlom. Po druhé, aký typ kolektorov (ploché alebo vákuové) bude zásobník zásobovať teplom a ako to zodpovedá reálnym podmienkam vašej strechy a lokality. Po tretie, akou riadiacou jednotkou a čerpadlovou skupinou bude celý okruh ovládaný a poháňaný – tieto komponenty musia byť so zásobníkom kompatibilné a spoločne odladené. Po štvrté, akým potrubím (klasickým alebo predizolovanou flexi rúrkou) sa teplo dopraví z kolektora až k zásobníku, a napokon, akým spôsobom budú kolektory uchytené na streche či fasáde, keďže to určuje reálne dostupnú plochu pre zachytávanie slnečnej energie.

Všetky tieto rozhodnutia sú prepojené – zmena v jednej časti zostavy (napríklad prechod z plochých na vákuové kolektory) môže ovplyvniť aj to, aký zásobník, akú čerpadlovú jednotku alebo aké potrubie bude dávať zmysel použiť. Preto sa vo väčšine prípadov oplatí riešiť zásobník ako súčasť celej zostavy, nie ako izolovaný nákup.

Reálne príklady z praxe

Dva reálne príklady nasadenia solárneho zásobníka v praxi.

Rodinný dom s existujúcim kondenzačným kotlom. V staršom rodinnom dome je už roky v prevádzke kondenzačný kotol, ktorý celoročne zabezpečuje vykurovanie aj ohrev teplej úžitkovej vody v bežnom bojleri. Majiteľ sa rozhodol doplniť systém o solárny ohrev, aby v letných mesiacoch znížil spotrebu plynu potrebného práve na ohrev vody, keďže vykurovanie v lete beztak nie je potrebné. Riešením v takomto prípade je bivalentný solárny zásobník s dvoma výmenníkmi – spodný napojený na nové ploché kolektory na šikmej streche s krytinou zo škridly, horný ponechaný pre pôvodný kotol ako záložný zdroj. Vďaka riadiacej jednotke, ktorá porovnáva teplotu kolektora a zásobníka, sa kotol v slnečných letných dňoch prakticky vôbec nezapína na ohrev vody a nabieha len vtedy, keď je zamračené alebo je nočná spotreba vyššia než to, čo solár cez deň nahrial. Existujúce potrubie k technickej miestnosti bolo pri tejto rekonštrukcii nahradené predizolovanou flexi rúrkou, keďže trasa cez povalu bola úzka a náročná na dodatočnú izoláciu klasického potrubia.

Novostavba s plochou strechou a tepelným čerpadlom. Pri novostavbe s plochou strechou a tepelným čerpadlom ako hlavným zdrojom tepla bolo potrebné vyriešiť uchytenie kolektorov od základu, keďže plochá strecha bez sklonu si vyžaduje nastaviteľnú montážnu konštrukciu na dosiahnutie odporúčaného sklonu kvôli samočisteniu dažďom. Investor sa rozhodol pre kombináciu plochých kolektorov (z dôvodu nižšej ceny a vyššej odolnosti počas prevádzky) s bivalentným zásobníkom, ktorého druhý výmenník je napojený na tepelné čerpadlo namiesto plynového kotla. Kompletná čerpadlová jednotka s manometrami a poistným ventilom bola umiestnená priamo v technickej miestnosti spolu s riadiacou jednotkou, čo uľahčilo prípadný budúci servis, keďže všetky kontrolné prvky sú na jednom mieste. Krátky úsek pri samotnom kolektore rieši ohybné nerezové potrubie, ktoré zvláda vysoké teploty aj drobné pohyby konštrukcie počas teplotných výkyvov v priebehu roka.

Časté otázky o výbere solárneho zásobníka

Musí mať solárny zásobník nutne dva výmenníky?
Nie nevyhnutne. Ak má solár fungovať úplne samostatne, bez väzby na existujúci kotol alebo iný zdroj tepla, postačuje zásobník s jedným výmenníkom napojeným na solárny okruh. Ak má byť súčasťou spoločného systému s kotlom alebo tepelným čerpadlom, potrebujete zásobník s dvoma výmenníkmi – jedným pre solár, druhým pre dokurovanie.

Prečo solárna kvapalina neprichádza priamo do kontaktu s vodou, ktorú neskôr používame?
Pretože ide o dve oddelené sústavy – uzavretý solárny okruh s nemrznúcou kvapalinou a otvorený okruh úžitkovej vody. Výmenník v zásobníku prenáša teplo medzi nimi, ale médiá sa nikdy nemiešajú, čo je zásadné z hygienického aj technického hľadiska.

Ovplyvňuje typ kolektorov (ploché vs. vákuové) výber zásobníka?
Priamo áno, keďže zásobník má byť dimenzovaný k ploche a typu kolektorov tak, aby dokázal efektívne akumulovať teplo, ktoré kolektory reálne dodajú. Podrobné rozdiely medzi oboma typmi kolektorov nájdete v samostatnom článku Ploché vs. vákuové solárne kolektory.

Čo presne robí riadiaca jednotka solárneho systému?
Porovnáva teplotu na kolektore a v zásobníku pomocou čidiel. Keď je kolektor teplejší ako zásobník o nastavený rozdiel, zapne obehové čerpadlo solárnej skupiny, aby sa teplo prenieslo do zásobníka. Keď je rozdiel nedostatočný, čerpadlo vypne.

Čo všetko obsahuje čerpadlová jednotka a prečo je v jednom bloku?
Obsahuje obehové čerpadlo, uzatváracie ventily, teplomery, manometre a poistný ventil. Zoskupenie do jedného kompaktného bloku uľahčuje montáž aj neskorší servis, keďže všetky kontrolné a bezpečnostné prvky sú prehľadne na jednom mieste.

Aký je rozdiel medzi klasickým potrubím a predizolovanou flexi rúrkou 2v1?
Klasické medené alebo nerezové potrubie sa na mieste montáže musí dodatočne izolovať. Predizolovaná flexi rúrka 2v1 spája prívod aj spiatočku v jednom ohybnom, už izolovanom plášti, čo skracuje čas montáže, keďže sa nemusí izolovať dodatočne na streche ani v šachte.

Prečo majú konštrukcie na uchytenie kolektorov na plochej streche nastaviteľný sklon?
Pretože plochá strecha sama osebe nemá dostatočný spád. Nastaviteľný sklon, zvyčajne aspoň 15°, zabezpečuje, že dažďová voda z povrchu kolektora odtečie a čiastočne ho aj samočistí, čím sa udržiava jeho účinnosť v prevádzke.

Prečo solárny okruh potrebuje vlastnú expanznú nádobu (expanzomat)?
Pretože ide o uzavretý, tlakový systém a teplonosná kvapalina sa pri vysokých teplotách na kolektore objemovo rozťahuje. Expanzná nádoba túto rozťažnosť kompenzuje, aby tlak v okruhu neprekročil bezpečnú hranicu.

Musí montážnu konštrukciu kolektora vyberať presne podľa modelu kolektora?
Áno. Montážna konštrukcia musí zodpovedať presne rozmerom konkrétneho typu kolektora a typu strechy (šikmá s danou krytinou, plochá, prípadne fasáda alebo zem) – nejde o univerzálny diel, ktorý by pasoval na akýkoľvek kolektor.

Súvisiace témy

Ak vás táto téma zaujala, odporúčame pokračovať aj v ďalších súvisiacich článkoch z nášho Vedomostného centra:

• Ako vybrať solárny systém na ohrev vody
• Ploché vs. vákuové solárne kolektory
• Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú
• Riadiace jednotky a čerpadlové skupiny solárnych systémov
• Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda
• Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu
• Montáž solárneho systému – postup krok za krokom
• Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov
• Časté otázky o solárnych zostavách a kolektoroch

Máte otázku k solárnym systémom alebo kolektorom?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám – radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa