Montáž solárneho systému – postup krok za krokom

Solárny systém na ohrev vody patrí medzi investície, pri ktorých sa oplatí presne vedieť, čo vlastne kupujete a ako to bude na streche aj v technickej miestnosti vyzerať. Kým pri kotle alebo tepelnom čerpadle si väčšina domácností predstaví jedno zariadenie, solárna zostava je vždy súčet niekoľkých komponentov – kolektorov na streche, zásobníka, čerpadlovej jednotky, riadiacej jednotky a rozvodu potrubia medzi nimi. Každý z týchto komponentov má svoju úlohu a montáž má logický postup, ktorý sa dá rozdeliť do jasných krokov.

V tomto článku prejdeme montáž solárneho systému na ohrev teplej úžitkovej vody krok za krokom presne v poradí, v akom sa na stavbe reálne realizuje: od výberu a uchytenia kolektorov cez rozvod potrubia, zapojenie zásobníka, osadenie čerpadlovej a riadiacej jednotky až po plnenie okruhu a spustenie do prevádzky. Cieľom je, aby ste rozumeli, prečo sa jednotlivé kroky robia práve v tomto poradí a na čo si dať pozor pri každom z nich – bez ohľadu na to, či montáž zveríte odbornej firme, alebo si len chcete overiť, či vám bola vykonaná správne.

Dôležité je hneď na úvod povedať aj to, čo solárny systém nedokáže. Nie je náhradou hlavného zdroja tepla – kotla alebo tepelného čerpadla – ale jeho doplnkom. Najviac dokáže pokryť potrebu ohrevu teplej vody v letných mesiacoch, keď je slnečného žiarenia dostatok a teploty vonku vysoké. Na vykurovanie priestorov v zime alebo na plné pokrytie ohrevu vody počas celého roka sa nedá spoliehať výhradne naň. Túto tému rozoberá aj samostatný článok Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu, kde nájdete podrobnejšie porovnanie s hlavným zdrojom tepla.

Čo je solárny systém na ohrev vody a z čoho pozostáva

Solárny systém na ohrev vody, presnejšie teplovodná solárna zostava, pozostáva zo štyroch základných celkov. Prvým sú solárne kolektory umiestnené na streche alebo inej ožiarenej ploche, ktoré zachytávajú slnečné žiarenie a ohrievajú teplonosnú kvapalinu – zmes vody a nemrznúcej látky, ktorá je odolná voči mrazu aj vysokým teplotám v okruhu. Druhým celkom je solárny zásobník s výmenníkom tepla, v ktorom sa teplo z kolektorov odovzdáva úžitkovej vode. Tretím je čerpadlová jednotka, ktorá zabezpečuje obeh teplonosnej kvapaliny medzi kolektorom a zásobníkom, a štvrtým riadiaca jednotka, ktorá na základe teplôt rozhoduje, kedy má čerpadlo bežať.

Tieto štyri celky sú prepojené potrubím, ktoré vedie od kolektorov na streche až do technickej miestnosti, kde stojí zásobník aj čerpadlová jednotka. Celý okruh je uzavretý a tlakový, podobne ako klasický vykurovací okruh, a má vlastnú expanznú nádobu, ktorá kompenzuje objemovú rozťažnosť kvapaliny pri vysokých teplotách na kolektore.

Je dôležité mať realistické očakávania: solárny systém dopĺňa hlavný zdroj tepla, nenahrádza ho. V praxi to znamená, že v letných mesiacoch dokáže pokryť veľkú časť, často aj väčšinu potreby ohrevu teplej úžitkovej vody v domácnosti, no mimo sezóny, keď je slnečného svitu menej a teploty nižšie, musí ohrev prevziať kotol alebo iný zdroj tepla napojený na druhý výmenník v solárnom zásobníku. Ak si nie ste istí, aký typ zostavy a aká veľkosť zásobníka by vášmu domu vyhovovali, orientáciu uľahčí článok Ako vybrať solárny systém na ohrev vody.

Hlavné kroky montáže solárneho systému od výberu kolektorov až po spustenie do prevádzky.

Krok 1: Výber typu kolektorov – ploché alebo vákuové

Prvé rozhodnutie, ktoré ovplyvní celú ďalšiu montáž, je výber typu kolektora. Na trhu sa bežne stretnete s dvoma typmi – plochými a vákuovými (rúrkovými) kolektormi – a každý má iné nároky na uchytenie, priestor aj rozpočet.

Ploché kolektory majú absorpčnú plochu krytú tvrdeným sklom, uloženú v izolovanom hliníkovom ráme. Táto konštrukcia ich robí mechanicky odolnejšími – lepšie znášajú napríklad krupobitie alebo mechanické namáhanie pri montáži – a zároveň sú cenovo dostupnejšie. Pre bežný ohrev teplej úžitkovej vody v podmienkach strednej Európy spravidla plne postačujú a v praxi ide o najčastejšie volený typ kolektora pri rodinných domoch.

Vákuové, respektíve rúrkové kolektory pracujú na inom princípe – absorbér je uzavretý vo vákuovej sklenej rúrke, ktorá výrazne obmedzuje tepelné straty do okolia. Vďaka tomu dosahujú vyššiu účinnosť najmä pri nízkych vonkajších teplotách a pri nižšej intenzite slnečného žiarenia, teda typicky na jar, na jeseň alebo v zamračených dňoch. Táto výhoda má ale svoju cenu – vákuové kolektory sú drahšie a krehkejšie, čo sa prejaví aj na nárokoch na montáž a prípadný servis.

Ploché kolektory sú lacnejšie a odolnejšie, vákuové dosahujú vyššiu účinnosť pri nižších teplotách.

Voľba medzi oboma typmi by mala vychádzať predovšetkým z toho, akú sezónnosť využitia od systému očakávate – čisto letný ohrev TÚV, alebo čo najdlhšie obdobie v roku – a z dostupného rozpočtu. Podrobné porovnanie oboch typov nájdete v článku Ploché vs. vákuové solárne kolektory, kde sa dozviete aj ďalšie technické rozdiely.

Krok 2: Návrh uchytenia a montáž kolektorov na strechu

Keď je typ kolektora vybraný, nasleduje jeden z najdôležitejších krokov montáže – uchytenie na strechu alebo inú konštrukciu. Kolektory sa kotvia špecializovanou montážnou konštrukciou, ktorá sa volí podľa typu strechy a musí presne zodpovedať rozmerom konkrétneho modelu kolektora. Univerzálna konštrukcia, ktorá by sedela na všetko, neexistuje – práve preto sa montážne sady predávajú vždy ako súčasť konkrétneho typu kolektora a strechy.

Pri šikmej streche sa uchytenie líši aj podľa typu krytiny – iný systém kotvenia sa používa pri škridle, iný pri plechovej krytine a iný pri bobrovke. Háky alebo úchyty sa kotvia do krokvy strešnej konštrukcie, nie len do krytiny, aby uniesli hmotnosť kolektora aj zaťaženie vetrom a snehom počas celej životnosti systému.

Pri plochej streche je situácia iná – kolektor sa musí nakloniť do vhodného uhla, pretože naplocho položený panel by nedosahoval dostatočnú účinnosť a navyše by sa na ňom mohla dlhšie zdržiavať voda a nečistoty. Bežne sa používa nastaviteľný sklon od 15° vyššie, pričom minimálny sklon okolo 15° sa volí okrem iného aj kvôli samočisteniu – dažďová voda pri tomto sklone stihne z povrchu kolektora zmyť prach a nečistoty, čo pomáha udržať účinnosť systému bez potreby častého ručného čistenia. Práve na tento typ montáže je určená konkrétna montážna sada:

Pri montáži na fasádu alebo priamo na zem (napríklad pri samostatne stojacej konštrukcii na záhrade) platí podobný princíp – konštrukcia musí byť dimenzovaná na konkrétny typ a veľkosť kolektora a musí zohľadňovať aj miestne klimatické zaťaženie, teda vietor a sneh. Viac detailov o rozdieloch medzi jednotlivými typmi striech nájdete v článku Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda.

Až keď je konštrukcia pevne ukotvená a overená, že unesie hmotnosť aj zaťaženie počas celého roka, nasadzujú sa na ňu samotné kolektory. Tento krok sa vždy robí pred rozvodom potrubia, pretože presná poloha kolektora určuje, odkiaľ a akým smerom bude potrubie od kolektora viesť ďalej k technickej miestnosti.

Krok 3: Rozvod potrubia medzi kolektorom a technickou miestnosťou

Po ukotvení kolektorov nasleduje jeden z časovo najnáročnejších krokov – prepojenie kolektorov s technickou miestnosťou, kde je umiestnený zásobník a čerpadlová jednotka. Na tento rozvod sa v praxi používajú dva prístupy.

Prvým je klasické medené alebo nerezové potrubie, ktoré sa spája spájkovaním alebo lisovanými spojmi a následne sa dodatočne izoluje tepelnoizolačným návlekom odolným voči vysokým teplotám aj poveternostným vplyvom. Tento spôsob je overený a flexibilný pri neštandardných trasách, no montáž trvá dlhšie, pretože izolácia sa musí robiť ručne na streche aj v inštalačnej šachte.

Druhým, čoraz obľúbenejším riešením je predizolovaná flexi rúrka 2v1, ktorá má prívodné aj vratné potrubie zabudované v jednom ohybnom, už tepelne izolovanom plášti. Vďaka tomu, že izolácia je súčasťou rúrky už z výroby, sa výrazne skracuje čas montáže – inštalatér nemusí izolovať potrubie dodatočne na streche ani v šachte, stačí rúrku pretiahnuť pripravenou trasou a napojiť na oboch koncoch.

Priamo pri kolektore, v mieste, kde sa flexi rúrka alebo klasické potrubie napája na výstup a vstup kolektora, sa často používa krátky úsek ohybného nerezového potrubia, takzvaného vlnovca. Tento typ potrubia je vďaka svojej vlnitej štruktúre dostatočne pružný na to, aby vykompenzoval drobné dilatácie a nepresnosti pri montáži, a zároveň je odolný voči vysokým teplotám, ktoré teplonosná kvapalina v okruhu solárneho kolektora bežne dosahuje, najmä v letných mesiacoch pri plnom slnečnom žiarení.

Bez ohľadu na zvolený typ potrubia platí, že trasa by mala byť čo najkratšia a s čo najmenším počtom ohybov, pretože každý meter potrubia a každý spoj predstavuje potenciálne tepelné straty aj miesto možnej netesnosti. Podrobnejšie technické súvislosti rozvodu a princíp fungovania nerezových vlnovcov rozoberá článok Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú.

Krok 4: Zapojenie solárneho zásobníka

Kým vedie potrubie zo strechy do technickej miestnosti, súbežne sa pripravuje aj zásobník, do ktorého sa teplo z kolektorov bude odovzdávať. Solárny zásobník sa na prvý pohľad podobá klasickému bojleru, no má jeden zásadný rozdiel – navyše obsahuje aspoň jeden výmenník tepla, ktorý je napojený práve na solárny okruh. Vo väčšine prípadov má zásobník aj druhý výmenník, určený na dokurovanie z kotla alebo iného zdroja tepla, keď slnečné žiarenie nestačí na dosiahnutie požadovanej teploty vody.

Princíp ohrevu je nepriamy: teplonosná kvapalina zo solárneho okruhu cirkuluje oddelene, v uzavretom okruhu, a nikdy neprichádza do priameho kontaktu s úžitkovou vodou v zásobníku. Teplo sa odovzdáva výlučne cez stenu výmenníka. Toto oddelenie je dôležité jednak z hygienického hľadiska (úžitková voda, ktorú následne používate na kúpanie či umývanie, sa nemieša s nemrznúcou zmesou v solárnom okruhu), jednak preto, že to umožňuje, aby mal solárny okruh iný tlak aj iné prevádzkové parametre ako rozvod úžitkovej vody.

Pri montáži zásobníka je dôležité správne pripojiť dolný výmenník na solárny okruh (spravidla je konštrukčne umiestnený nižšie, keďže ohriata kvapalina z kolektora prúdi zhora nadol cez výmenník) a horný alebo druhý výmenník na okruh dokurovania kotlom, ak je zásobník takto vybavený. Zámena pripojenia by znížila účinnosť odovzdávania tepla a mohla by spôsobiť, že systém nebude fungovať tak, ako bol navrhnutý. Práve preto sa oplatí pri výbere zásobníka aj pri jeho zapojení riadiť odporúčaniami výrobcu k danému modelu. Orientáciu v tom, aký typ a veľkosť zásobníka zvoliť podľa počtu osôb v domácnosti a plochy kolektorov, ponúka článok Aký solárny zásobník potrebujem.

Krok 5: Osadenie čerpadlovej jednotky a riadiacej jednotky

Keď je potrubie natiahnuté a zásobník pripojený, prichádza na rad srdce celého riadenia – čerpadlová jednotka spolu s riadiacou (solárnou) jednotkou. Čerpadlová jednotka je kompaktný blok, ktorý v sebe spája obehové čerpadlo, uzatváracie ventily, teplomery či manometre a poistný ventil. Vďaka tomu, že všetky tieto komponenty sú zoskupené v jednom bloku, sa výrazne uľahčuje nielen samotná montáž, ale aj prípadný neskorší servis – všetko potrebné je na jednom mieste, prehľadne a s prístupom pre servisného technika.

Čerpadlová jednotka sama osebe ale nevie, kedy má bežať. Túto úlohu má na starosti riadiaca, respektíve solárna jednotka, ktorá pomocou teplotných čidiel neustále porovnáva teplotu na kolektore a teplotu v zásobníku. Keď je kolektor teplejší ako zásobník o vopred nastavený rozdiel (typicky niekoľko stupňov Celzia), riadiaca jednotka zapne obehové čerpadlo v čerpadlovej jednotke a teplonosná kvapalina začne prúdiť z kolektora do výmenníka v zásobníku. Keď sa rozdiel teplôt zníži pod nastavenú hranicu, napríklad keď zapadne slnko alebo sa zásobník už dostatočne ohrial, čerpadlo sa opäť vypne.

Pri montáži tejto dvojice je kľúčové správne umiestniť teplotné čidlá – jedno priamo na výstupe z kolektora (tam, kde je kvapalina najteplejšia) a druhé v zásobníku, v mieste solárneho výmenníka. Kabeláž medzi čidlami a riadiacou jednotkou sa vedie súbežne s potrubím, preto sa oplatí ju inštalovať v rovnakom kroku ako samotný rozvod, aby sa zbytočne neotvárali už uzavreté trasy. Podrobnejšie informácie o tom, ako presne riadiace jednotky a čerpadlové skupiny spolupracujú, nájdete v článku Riadiace jednotky a čerpadlové skupiny solárnych systémov.

Krok 6: Plnenie okruhu, odvzdušnenie a expanzomat

Posledným montážnym krokom, predtým než systém spustíte naostro, je naplnenie a odvzdušnenie solárneho okruhu. Ako už bolo spomenuté, ide o uzavretý, tlakový systém, ktorý má z konštrukčného hľadiska veľa spoločného s klasickým vykurovacím okruhom – aj tu je nevyhnutná vlastná expanzná nádoba.

Úlohou expanznej nádoby je kompenzovať objemovú rozťažnosť teplonosnej kvapaliny. Pri solárnom okruhu je táto rozťažnosť výraznejšia než pri bežnom kúrení, pretože kvapalina v kolektore môže počas slnečných letných dní dosahovať veľmi vysoké teploty. Bez správne dimenzovanej expanznej nádoby by v okruhu pri zahriatí narastal tlak nekontrolovane, čo by mohlo viesť k aktivácii poistného ventilu a úniku kvapaliny, alebo v horšom prípade k poškodeniu komponentov.

Samotné plnenie a odvzdušnenie okruhu sa robí cez plniace ventily, ktoré sú súčasťou čerpadlovej jednotky, pomocou ručnej alebo elektrickej plniacej pumpy – princíp je podobný ako pri plnení vykurovacieho okruhu. Teplonosná kvapalina (zmes vody a nemrznúcej látky) sa vháňa do okruhu pod tlakom, pričom sa súčasne vytláča vzduch, ktorý v systéme zostal po montáži. Vzduch v okruhu je nežiaduci, pretože bráni cirkulácii kvapaliny a môže spôsobiť takzvané „vzduchové vrecká“ v najvyšších bodoch potrubia, teda spravidla priamo pri kolektoroch na streche.

Po naplnení sa systém necháva niekoľko minút bežať s čerpadlom zapnutým a priebežne sa kontroluje, či z odvzdušňovacích ventilov už neuniká vzduch, ale iba kvapalina. Až keď je okruh úplne odvzdušnený a tlak v systéme zodpovedá hodnote predpísanej výrobcom (obvykle sa táto hodnota líši podľa výškového rozdielu medzi kolektorom a technickou miestnosťou), je systém pripravený na trvalú prevádzku. Kompletný postup plnenia, ako aj najčastejšie poruchy, ktoré môžu v tejto fáze alebo neskôr počas prevádzky nastať, opisuje článok Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov.

Krok 7: Uvedenie do prevádzky a čo sledovať v prvých dňoch

Po naplnení a odvzdušnení nasleduje záverečná kontrola celého systému. Skontroluje sa tesnosť všetkých spojov na potrubí, správne nastavenie teplotného rozdielu na riadiacej jednotke (teda pri akom rozdiele teplôt medzi kolektorom a zásobníkom sa má čerpadlo zapínať a vypínať) a funkčnosť poistného ventilu.

V prvých dňoch prevádzky sa oplatí systém priebežne sledovať – najmä to, či sa čerpadlo zapína a vypína v očakávaných intervaloch podľa slnečného svitu, či zásobník skutočne dosahuje očakávanú teplotu vody a či tlak v solárnom okruhu zostáva stabilný. Pokles tlaku v prvých týždňoch po montáži môže signalizovať drobnú netesnosť na niektorom zo spojov, ktorá sa pri prvom naplnení nemusela prejaviť, ale je jednoduchšie a lacnejšie ju odhaliť a doriešiť hneď na začiatku, než ju riešiť o niekoľko mesiacov neskôr.

Odporúča sa tiež zaznamenať si počiatočné nastavenia riadiacej jednotky a tlak v okruhu, aby ste mali referenčnú hodnotu pri prípadnej budúcej kontrole alebo servisnom zásahu. Solárne systémy vo všeobecnosti nevyžadujú náročnú pravidelnú údržbu, no orientačná ročná kontrola tesnosti, tlaku a stavu teplonosnej kvapaliny predlžuje ich životnosť a spoľahlivosť.

Reálne príklady z praxe

Porovnanie dvoch reálnych inštalácií opísaných v článku – existujúci dom a novostavba.

Rodinný dom so šikmou strechou, existujúci plynový kotol
Rodinný dom so škridlovou strechou orientovanou na juh a existujúcim plynovým kotlom, ktorý doteraz zabezpečoval ohrev teplej úžitkovej vody aj vykurovanie počas celého roka. Majiteľ sa rozhodol doplniť systém o dva ploché kolektory na streche s cieľom znížiť spotrebu plynu na ohrev vody najmä v letných mesiacoch. Montáž prebiehala v poradí zodpovedajúcom krokom vyššie: najprv sa na krokvy pod škridlou osadila montážna konštrukcia zodpovedajúca typu strechy a rozmerom zvolených kolektorov, následne sa nainštalovali kolektory a napojili krátkym úsekom nerezového vlnovca na hlavný rozvod. Rozvod medzi strechou a technickou miestnosťou v suteréne bol riešený predizolovanou flexi rúrkou 2v1, keďže trasa viedla cez už hotovú strešnú konštrukciu a dodatočná izolácia klasického potrubia na mieste by montáž zbytočne predĺžila. V technickej miestnosti bol osadený nový solárny zásobník s dvoma výmenníkmi – jeden napojený na solárny okruh, druhý na existujúci plynový kotol – čerpadlová jednotka a riadiaca jednotka. Po naplnení a odvzdušnení okruhu systém v lete pokrýval prevažnú väčšinu potreby ohrevu teplej vody, pričom kotol sa v tomto období prakticky nezapínal na ohrev TÚV a slúžil len ako záloha pri dlhšie zamračenom počasí.

Rodinný dom s plochou strechou, novostavba
Novostavba rodinného domu s plochou strechou, kde sa solárny systém plánoval už v projekte spolu s tepelným čerpadlom ako hlavným zdrojom tepla. Keďže plochá strecha si vyžaduje naklonenie kolektorov do vhodného uhla, použila sa nastaviteľná montážna konštrukcia pre plochú strechu so sklonom okolo 15°, ktorá zároveň zabezpečuje, že sa povrch kolektorov pri daždi prirodzene čistí od prachu a nečistôt. Vzhľadom na kratšiu trasu medzi strechou (dom mal len jedno podlažie) a technickou miestnosťou sa zvolilo kombinované riešenie – kratší úsek pri samotných kolektoroch bol vyriešený nerezovým vlnovcom kvôli jednoduchšej manipulácii pri finálnom napájaní na strešnú prestupovú konštrukciu, zvyšok trasy predizolovanou flexi rúrkou. Zásobník bol navrhnutý s výmenníkom pre solárny okruh aj výmenníkom, respektíve prípravou pre tepelné čerpadlo ako doplnkový zdroj tepla mimo letnej sezóny. Keďže išlo o novostavbu, elektroinštalácia pre čidlá riadiacej jednotky bola pripravená už v hrubej stavbe, čo montáž čerpadlovej a riadiacej jednotky výrazne zjednodušilo – zostalo len napojiť pripravené káble a nastaviť požadovaný teplotný rozdiel na riadiacej jednotke.

Orientačné ceny vybraných komponentov solárnej zostavy spomenutých v článku.

Časté otázky o montáži solárneho systému

Dá sa solárny systém domontovať k existujúcemu kotlu, alebo sa musí riešiť len pri novostavbe?
Áno, solárny systém sa bežne domontováva aj k existujúcemu kotlu bez nutnosti meniť samotný kotol. Podmienkou je vhodný solárny zásobník s dvoma výmenníkmi – jedným pre solárny okruh, druhým pre dokurovanie z existujúceho kotla – prípadne výmena pôvodného bojlera za takýto zásobník, ak dom doteraz solárny zásobník nemal.

Musím mať šikmú strechu orientovanú presne na juh, aby mal systém zmysel?
Presná orientácia na juh nie je nutnou podmienkou, ale platí, že čím bližšie k južnej orientácii a čím menej je plocha zatienená okolitými budovami či stromami počas dňa, tým vyšší je výkon systému. Pri plochej streche sa navyše dá orientácia kolektora nastaviť montážnou konštrukciou nezávisle od orientácie samotnej strechy.

Aký je rozdiel medzi klasickým potrubím a flexi rúrkou 2v1 z hľadiska montáže?
Klasické medené alebo nerezové potrubie sa musí po spojení dodatočne izolovať tepelnoizolačným návlekom priamo na mieste, čo predlžuje čas montáže najmä na streche a v šachtách. Predizolovaná flexi rúrka 2v1 má prívod aj spiatočku už zabudované v jednom izolovanom plášti, takže sa nemusí izolovať dodatočne – stačí ju pretiahnuť pripravenou trasou.

Prečo sa pri plochej streche používa sklon aspoň okolo 15°?
Tento sklon zabezpečuje, že dažďová voda dokáže z povrchu kolektora prirodzene zmyť prach a nečistoty (samočistiaci efekt), čo pomáha dlhodobo udržať účinnosť kolektora bez potreby častého ručného čistenia. Pri menšom sklone alebo pri naplocho položenom kolektore by sa nečistoty a voda mohli na povrchu zdržiavať dlhšie.

Ako riadiaca jednotka pozná, kedy má zapnúť čerpadlo?
Riadiaca jednotka porovnáva teplotu nameranú čidlom na kolektore s teplotou nameranou čidlom v solárnom zásobníku. Ak je kolektor teplejší ako zásobník o vopred nastavený rozdiel, jednotka zapne obehové čerpadlo v čerpadlovej jednotke. Keď sa rozdiel zníži pod nastavenú hranicu, čerpadlo sa vypne.

Prečo solárna kvapalina neprichádza priamo do kontaktu s teplou vodou, ktorú používam?
Solárny zásobník ohrieva úžitkovú vodu nepriamo, cez výmenník tepla. Teplonosná kvapalina cirkuluje v uzavretom solárnom okruhu oddelene od úžitkovej vody a odovzdáva jej teplo len cez stenu výmenníka, nikdy sa s ňou nemieša.

Čo sa stane, ak sa v solárnom okruhu po montáži zabudne odvzdušniť?
Nedostatočne odvzdušnený okruh môže obsahovať vzduchové vrecká, najčastejšie v najvyšších bodoch trasy pri kolektoroch. Tie bránia plynulej cirkulácii teplonosnej kvapaliny, znižujú účinnosť prenosu tepla a môžu spôsobiť aj hlučnosť čerpadla. Preto sa po naplnení okruhu vždy dôkladne kontroluje, či z odvzdušňovacích ventilov uniká už len kvapalina, nie vzduch.

Je potrebná elektrická prípojka priamo pri kolektoroch na streche?
Nie, elektricky napájané je len obehové čerpadlo v čerpadlovej jednotke a samotná riadiaca jednotka, ktoré sa nachádzajú v technickej miestnosti. Ku kolektoru vedie len kabeláž teplotného čidla, nie silové elektrické napájanie.

Súvisiace témy

• Ako vybrať solárny systém na ohrev vody
• Ploché vs. vákuové solárne kolektory
• Aký solárny zásobník potrebujem
• Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú
• Riadiace jednotky a čerpadlové skupiny solárnych systémov
• Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda
• Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu
• Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov
• Časté otázky o solárnych zostavách a kolektoroch

Máte otázku k solárnym systémom alebo kolektorom?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám – radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa