Riadiace jednotky a čerpadlové skupiny solárnych systémov

Solárny kolektor na streche je najviditeľnejšou súčasťou solárneho systému na ohrev vody, no bez riadiacej jednotky a čerpadlovej skupiny by zostal len plechom pod sklom, ktorý sa vie sám od seba iba zohriať a ochladiť. Práve riadiaca jednotka a čerpadlová skupina rozhodujú o tom, či sa teplo z kolektora naozaj dostane tam, kde ho treba – do solárneho zásobníka, kde sa uskladní ako teplá úžitková voda. V praxi ide o dve súčasti, ktoré sa bežne dodávajú aj montujú spolu, hoci majú odlišnú funkciu: jedna „rozhoduje", druhá „koná".

Solárny systém na ohrev vody (teplovodná solárna zostava) vo všeobecnosti pozostáva zo solárnych kolektorov na streche, ktoré ohrievajú teplonosnú kvapalinu (zmes vody a nemrznúcej látky), solárneho zásobníka s výmenníkom, čerpadlovej jednotky a riadiacej jednotky. Je dôležité mať realistické očakávania – takýto systém dopĺňa, nenahrádza plnohodnotne hlavný zdroj tepla (kotol, tepelné čerpadlo), a najviac pokryje práve ohrev teplej úžitkovej vody v letných mesiacoch, kedy je slnečného žiarenia dostatok a spotreba tepla na vykurovanie je minimálna alebo žiadna.

V tomto článku sa podrobne pozrieme práve na tú časť systému, ktorá sa najčastejšie podceňuje pri výbere, hoci má priamy vplyv na to, koľko tepla sa reálne využije: riadiacu (solárnu) jednotku, čerpadlovú skupinu, prepojenie s potrubím a zásobníkom, ako aj na súvisiace komponenty ako expanznú nádobu. Ak riešite kompletný výber solárneho systému od základu, odporúčame najprv článok Ako vybrať solárny systém na ohrev vody, kde nájdete širší kontext výberu jednotlivých komponentov.

Riadiaca jednotka neustále porovnáva teploty a spína čerpadlo len vtedy, keď má zmysel prenášať teplo do zásobníka.

Ako funguje riadiaca (solárna) jednotka

Riadiaca jednotka je „mozgom" celého solárneho okruhu. Jej úlohou je neustále porovnávať teplotu na kolektore a teplotu v zásobníku pomocou čidiel (teplotných snímačov) umiestnených na oboch miestach. Keď je kolektor teplejší ako zásobník o vopred nastavený rozdiel, riadiaca jednotka zapne obehové čerpadlo solárnej skupiny a teplonosná kvapalina začne cirkulovať – teplo sa tak prenesie z kolektora do zásobníka. Keď rozdiel klesne pod nastavenú hranicu (napríklad večer, alebo keď sa zásobník už dostatočne nahrial), jednotka čerpadlo vypne, aby sa teplo naopak nevracalo späť do kolektora a nevyžarovalo sa von zo systému cez chladnejúci kolektor.

Táto logika znie jednoducho, ale v reálnej prevádzke rieši množstvo situácií súčasne – rannú rozbehovú fázu, keď je kolektor ešte studený, prechodnú oblačnosť, kedy sa teplota kolektora rýchlo mení, aj ochranu proti prehriatiu, keď je zásobník už plný a kolektor ďalej produkuje teplo bez toho, aby ho mal kam odviesť. Kvalitná riadiaca jednotka preto nie je len jednoduchý termostat s dvoma čidlami, ale zariadenie, ktoré dokáže vyhodnocovať viacero prevádzkových stavov naraz a chrániť tak systém aj čerpadlo pred zbytočným opotrebovaním.

Príkladom takejto riadiacej jednotky je Euroster 813 Solar – solárna regulácia určená priamo na riadenie čerpadla podľa teplotného rozdielu medzi kolektorom a zásobníkom. Ide o typického predstaviteľa kategórie: kompaktná elektronika, ktorá sa napojí na čidlá a na obehové čerpadlo čerpadlovej skupiny, a od tej chvíle automaticky rozhoduje, kedy sa má systém spustiť a kedy zastaviť.

Pri výbere riadiacej jednotky sa oplatí myslieť aj na to, že ide o súčasť, ktorá sa dá v prípade poruchy pomerne jednoducho vymeniť samostatne, bez zásahu do zvyšku okruhu – práve preto sa v praxi často predáva aj ako samostatná náhrada, nielen ako súčasť kompletnej zostavy. Ak riešite poruchu existujúceho systému, viac k tejto téme nájdete v článku Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov.

Čerpadlová jednotka – srdce solárneho okruhu

Zatiaľ čo riadiaca jednotka rozhoduje, čerpadlová jednotka (čerpadlová skupina) fyzicky zabezpečuje samotný obeh teplonosnej kvapaliny. Nejde len o čerpadlo samotné – čerpadlová jednotka obsahuje čerpadlo, uzatváracie ventily, teplomery a manometre (na kontrolu teploty a tlaku v okruhu priamo na mieste) a poistný ventil. Všetky tieto prvky sú spojené v jednom kompaktnom bloku, čo výrazne uľahčuje montáž aj následný servis – namiesto viacerých samostatných komponentov rozmiestnených po technickej miestnosti má inštalatér jeden kompaktný celok, ktorý sa jednoducho napojí na potrubie z kolektora a na zásobník.

Toto riešenie má praktický význam aj z hľadiska budúcej údržby. Ak treba niekedy vymeniť čerpadlo alebo skontrolovať tlak v okruhu, uzatváracie ventily na čerpadlovej jednotke umožňujú odizolovať daný úsek okruhu bez toho, aby sa musel vypúšťať celý systém. Manometer priamo na jednotke zároveň slúži ako rýchla vizuálna kontrola – ak tlak v uzavretom solárnom okruhu klesne pod bežnú prevádzkovú hodnotu, je to prvý signál, že niekde môže byť netesnosť alebo že treba okruh doplniť.

Riadiaca jednotka a čerpadlová jednotka sa v praxi takmer vždy kupujú a montujú ako dvojica – jedna bez druhej nedáva zmysel, keďže riadiaca jednotka potrebuje čerpadlo, ktoré bude spínať, a čerpadlová skupina potrebuje riadiacu jednotku, ktorá jej povie, kedy má bežať. Pri plánovaní rozpočtu na solárny systém preto počítajte s oboma položkami ako s jedným funkčným celkom.

Prepojenie s potrubím a rozvodom medzi kolektorom a technickou miestnosťou

Čerpadlová jednotka je zvyčajne umiestnená v technickej miestnosti, hneď vedľa zásobníka, zatiaľ čo kolektory sú na streche – medzi nimi teda musí viesť potrubný rozvod, ktorým prúdi teplonosná kvapalina tam a späť. Tento rozvod má dve bežné realizácie. Prvou je klasické medené alebo nerezové potrubie, ktoré sa na streche aj v šachte dodatočne izoluje tepelnou izoláciou odolnou voči vonkajším vplyvom. Druhou, čoraz obľúbenejšou možnosťou je predizolovaná flexi rúrka 2v1 – ohybný plášť, v ktorom je prívodné aj vratné (spiatočkové) potrubie spojené do jedného celku a už vopred izolované z výroby.

Výhoda flexi rúrky 2v1 je predovšetkým v čase montáže – keďže je už izolovaná, inštalatér ju nemusí dodatočne oplášťovať izoláciou priamo na streche alebo v úzkej šachte, kde sa s tuhým potrubím a izolačným materiálom pracuje podstatne horšie. Ohybnosť rúrky zároveň uľahčuje vedenie cez stavebné prestupy a rohy, kde by tuhé potrubie vyžadovalo viac spojov a tvaroviek.

Priamo pri napojení kolektora, kde je potrubie vystavené vysokým teplotám a musí zároveň zniesť pohyb spôsobený tepelnou rozťažnosťou strešnej konštrukcie, sa bežne používa krátky úsek ohybného nerezového potrubia – takzvaný vlnovec. Ide o flexibilné nerezové potrubie, ktoré je odolné voči vysokým teplotám solárnej kvapaliny a zároveň dokáže kompenzovať drobné pohyby v mieste pripojenia, kde by tuhé potrubie mohlo časom prasknúť alebo sa uvoľniť zo spoja.

Podrobnejšie porovnanie oboch typov rozvodu, vrátane toho, kedy sa oplatí siahnuť po flexi rúrke a kedy po klasickom potrubí s vlnovcom, nájdete v samostatnom článku Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú.

Orientačné ceny hlavných komponentov solárneho okruhu spomínaných v článku.

Uchytenie kolektorov a jeho vplyv na montáž čerpadlovej skupiny

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať priamo súvisiace, spôsob uchytenia kolektorov na streche má vplyv aj na to, ako sa bude viesť potrubie k čerpadlovej jednotke a aké nároky bude mať montáž na dĺžku a trasu rozvodu. Kolektory sa kotvia špecializovanou montážnou konštrukciou podľa typu strechy – šikmá strecha (s rôznymi krytinami ako škridla, plech alebo bobrovka), plochá strecha (kde sa používa konštrukcia s nastaviteľným sklonom, zvyčajne 15° alebo viac, kvôli samočisteniu dažďom) alebo prípadne uchytenie na fasádu či na zem. Konštrukcia musí vždy presne zodpovedať rozmerom konkrétneho typu kolektora, ktorý sa na ňu montuje.

Pri plochej streche je typickým riešením napríklad upevňovacia sada s nastaviteľným sklonom, ktorá zabezpečí, že kolektor bude mať aj na inak vodorovnej streche potrebný sklon minimálne 15° – nielen kvôli optimálnemu uhlu dopadu slnečného žiarenia, ale aj preto, aby sa dažďová voda dokázala z povrchu kolektora sama zosunúť a odplavila nečistoty a prach, ktoré by inak znižovali účinnosť.

Voľba typu uchytenia sa robí vždy na začiatku projektu, keďže určuje presnú polohu kolektora na streche a tým aj dĺžku trasy potrubia (či už klasického, alebo flexi rúrky 2v1) smerom do technickej miestnosti k čerpadlovej jednotke. Kompletný prehľad možností uchytenia podľa typu strechy nájdete v článku Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda, kde je aj konkrétny príklad upevňovacej sady pre plochú strechu s kolektorom KS 2100F.

Solárny zásobník a jeho prepojenie s riadiacou jednotkou

Riadiaca jednotka a čerpadlová skupina by boli zbytočné bez správneho zásobníka na druhej strane okruhu. Solárny zásobník má oproti bežnému bojleru navyše aspoň jeden výmenník tepla napojený na solárny okruh – často aj druhý výmenník určený na dokurovanie kotlom. Vďaka tomu sa voda v zásobníku ohrieva nepriamo: solárna kvapalina cirkuluje oddelene vo vlastnom uzavretom okruhu (poháňaná práve čerpadlovou jednotkou a riadená solárnou reguláciou) a nikdy neprichádza do priameho kontaktu s úžitkovou vodou, ktorú neskôr použijete napríklad v sprche alebo na umývanie.

Práve na dolnej časti tohto výmenníka býva umiestnené jedno z čidiel riadiacej jednotky – sníma teplotu vody v zásobníku a porovnáva ju s teplotou na kolektore. Ak zásobník nie je vhodne dimenzovaný alebo nemá solárny výmenník na správnom mieste, riadiaca jednotka nemá k dispozícii presné údaje a systém nemusí fungovať efektívne, aj keď sú samotná regulácia aj čerpadlo v poriadku. Výber vhodného zásobníka je preto rovnako dôležitý ako výber riadiacej jednotky – detailne sa mu venujeme v článku Aký solárny zásobník potrebujem.

Expanzomat, plnenie a odvzdušnenie solárneho okruhu

Solárny okruh je uzavretý, tlakový systém, ktorý pri prevádzke prechádza výraznými teplotnými výkyvmi – od chladnej noci až po vysoké teploty teplonosnej kvapaliny počas slnečného letného dňa. Táto kvapalina sa pri zahriatí objemovo rozťahuje, a keďže je okruh uzavretý, potrebuje niekde tento nadbytočný objem kompenzovať. Presne na to slúži vlastná expanzná nádoba (expanzomat) solárneho okruhu, samostatná od expanznej nádoby vykurovacieho systému.

Systém sa plní a odvzdušňuje ručnou alebo elektrickou plniacou pumpou cez plniace ventily, podobným spôsobom, ako sa plní a odvzdušňuje bežný vykurovací okruh. Vzduch, ktorý by v okruhu zostal po naplnení, by totiž bránil plynulému obehu kvapaliny a mohol by spôsobovať hlučnosť čerpadla alebo nerovnomerné ohrievanie kolektora. Práve preto sú na čerpadlovej jednotke k dispozícii aj plniace a odvzdušňovacie ventily priamo v kompaktnom bloku spolu s manometrom – vďaka nim vie technik počas plnenia priebežne sledovať, ako sa tlak v okruhu vyvíja, a rozpoznať, kedy je systém správne naplnený a odvzdušnený.

Kontrola tlaku v solárnom okruhu (podobne ako pri vykurovacom okruhu) patrí medzi základné úkony pravidelnej údržby – výrazný pokles tlaku medzi kontrolami zvyčajne signalizuje netesnosť, ktorú je lepšie riešiť skôr, než sa prejaví ako výpadok obehu alebo porucha čerpadla. Viac o typických poruchách a o tom, ako často má zmysel systém kontrolovať, sa dočítate v článku Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov.

Vplyv typu kolektora na nastavenie riadiacej jednotky

Riadiaca jednotka pracuje principiálne rovnako bez ohľadu na to, aký typ kolektora je na streche – vždy porovnáva teplotu na kolektore s teplotou v zásobníku a podľa toho spína čerpadlo. Typ kolektora však ovplyvňuje, ako rýchlo a ako výrazne sa jeho teplota mení počas dňa, čo sa nepriamo prejavuje aj na tom, ako často riadiaca jednotka spína a vypína čerpadlo.

Ploché kolektory majú absorpčnú plochu krytú tvrdeným sklom v izolovanom ráme – sú lacnejšie, mechanicky odolnejšie (napríklad voči krupobitiu) a v našich klimatických podmienkach bežne postačujú na ohrev teplej úžitkovej vody. Vákuové (rúrkové) kolektory majú vyššiu účinnosť najmä pri nízkych vonkajších teplotách a nižšej intenzite slnečného žiarenia, sú však drahšie a krehkejšie. Bez ohľadu na to, ktorý typ kolektora zvolíte, riadiaca jednotka a čerpadlová skupina zostávajú prakticky rovnaké – rozdiel je najmä v tom, že vákuové kolektory dokážu produkovať teplo aj v menej priaznivých podmienkach, takže riadiaca jednotka bude v týchto obdobiach spínať čerpadlo častejšie ako pri plochom kolektore. Podrobné porovnanie oboch typov nájdete v článku Ploché vs. vákuové solárne kolektory.

Solárny systém ako doplnok ku kotlu – úloha riadiacej jednotky pri prepínaní zdrojov

Ako už bolo spomenuté v úvode, solárny systém dopĺňa, ale plnohodnotne nenahrádza hlavný zdroj tepla, akým je kotol alebo tepelné čerpadlo. V praxi to znamená, že zásobník má často aj druhý výmenník napojený na kotol – ten dohrieva vodu vo chvíľach, keď slnečného žiarenia nie je dosť (napríklad v zamračených dňoch, skoro ráno alebo počas zimy). Riadiaca jednotka solárneho okruhu sa pritom stará výhradne o solárnu časť – rozhoduje o chode čerpadla medzi kolektorom a zásobníkom – zatiaľ čo dokurovanie kotlom rieši samostatná regulácia kotla, ktorá zvyčajne sníma teplotu v hornej časti zásobníka a podľa potreby dokuruje, ak solárny zisk sám osebe nestačí.

Tieto dva riadiace okruhy (solárny a kotlový) tak fungujú vedľa seba nezávisle, ale koordinovane vďaka tomu, že obidva majú svoje čidlo v zásobníku na inom mieste – solárne čidlo pri solárnom výmenníku dole, kotlové čidlo bližšie k hornej časti zásobníka. Vďaka tomuto usporiadaniu sa kotol zapája do ohrevu až vtedy, keď solárny zisk skutočne nestačí, čo v praxi najviac šetrí energiu práve v letných mesiacoch. Širší kontext toho, ako solárny systém spolupracuje s existujúcim kotlom, nájdete v článku Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu.

Montáž – kde v postupe nastupuje riadiaca a čerpadlová jednotka

Pri montáži kompletného solárneho systému sa riadiaca a čerpadlová jednotka zapájajú až v neskoršej fáze, po tom, čo sú kolektory upevnené na streche pomocou vhodnej montážnej konštrukcie a je pripravený rozvod potrubia (klasického alebo flexi rúrky 2v1) smerom do technickej miestnosti. Následne sa čerpadlová jednotka napojí na potrubie a na zásobník, osadia sa čidlá na kolektor a do zásobníka, k nim sa pripojí riadiaca jednotka a napokon sa celý okruh naplní a odvzdušní cez plniace ventily čerpadlovej jednotky.

Až po naplnení a nastavení riadiacej jednotky (napríklad nastavenie požadovaného teplotného rozdielu, pri ktorom sa má čerpadlo zapnúť) je možné systém spustiť do skúšobnej prevádzky a overiť, či čerpadlo reaguje na zmeny teploty tak, ako má. Kompletný postup montáže krok za krokom, vrátane poradia jednotlivých krokov od kolektora až po zásobník, nájdete v článku Montáž solárneho systému – postup krok za krokom.

Reálne príklady z praxe

Dva reálne prípady – doplnenie kotla solárom a výmena poruchovej riadiacej jednotky.

Rodinný dom so šikmou strechou a existujúcim plynovým kotlom

Rodinný dom so štvorčlennou domácnosťou a plynovým kondenzačným kotlom rieši vysokú spotrebu plynu na ohrev teplej úžitkovej vody najmä v lete, keď sa kotol prakticky nevyužíva na vykurovanie a napriek tomu beží len kvôli ohrevu vody. Pri obhliadke strechy (klasická škridlová krytina, sklon vhodný na priame uchytenie) sa ako riešenie navrhne doplnenie existujúceho bojlera o solárny zásobník s dvomi výmenníkmi – jeden pre solárny okruh, druhý zostáva napojený na pôvodný kotol ako záložný zdroj dokurovania.

Kolektory sa upevnia na šikmú strechu montážnou konštrukciou zodpovedajúcou danému typu krytiny, rozvod medzi kolektormi a technickou miestnosťou sa rieši predizolovanou flexi rúrkou 2v1, keďže trasa vedie cez pomerne úzku strešnú konštrukciu, kde by sa s klasickým potrubím a dodatočnou izoláciou pracovalo podstatne pomalšie. V technickej miestnosti sa k novému zásobníku osadí čerpadlová jednotka spolu s riadiacou jednotkou, ktorá preberá riadenie solárneho čerpadla nezávisle od pôvodnej regulácie kotla. Výsledkom je, že počas letných mesiacov beží ohrev teplej vody prevažne zo slnka a kotol sa zapája do dokurovania len v prípade dlhšie trvajúceho zamračeného počasia.

Chata s plochou strechou a poruchovou pôvodnou reguláciou

Pri rekreačnej chate s plochou strechou bol solárny systém na ohrev vody inštalovaný už pred rokmi, no pôvodná riadiaca jednotka začala mať poruchy – čerpadlo občas nereagovalo na zmeny teploty, systém sa nespúšťal ani za slnečného počasia, alebo naopak bežal aj vtedy, keď to nemalo zmysel. Keďže samotné kolektory, ich uchytenie na plochej streche aj potrubný rozvod boli funkčné a v dobrom stave, ako riešenie sa zvolila výmena samotnej riadiacej jednotky za novú, bez zásahu do zvyšku systému.

Pri tejto príležitosti sa skontrolovala aj čerpadlová jednotka – uzatváracie ventily umožnili odizolovať príslušný úsek okruhu, skontrolovať manometer a overiť, že tlak v okruhu je v poriadku a že samotné čerpadlo je funkčné. Po výmene riadiacej jednotky a krátkom prenastavení teplotného rozdielu, pri ktorom sa má čerpadlo spúšťať, systém opäť spoľahlivo reaguje na slnečné žiarenie. Tento prípad ukazuje, že riadiaca jednotka je typická súčasť, ktorá sa dá vymeniť samostatne, bez nutnosti zasahovať do kolektorov, potrubia alebo zásobníka, pokiaľ sú tieto časti v poriadku.

FAQ – časté otázky o riadiacich jednotkách a čerpadlových skupinách

Ako viem, že solárna riadiaca jednotka funguje správne?
Základným prejavom správnej funkcie je, že čerpadlo sa spúšťa vtedy, keď je kolektor citeľne teplejší ako zásobník (typicky počas slnečného dňa) a vypína sa, keď teplotný rozdiel klesne alebo keď je zásobník už dostatočne nahriaty. Ak čerpadlo nereaguje na zmeny počasia vôbec, alebo naopak beží nepretržite bez ohľadu na slnko, je to signál, že treba skontrolovať nastavenie alebo funkčnosť riadiacej jednotky a čidiel.

Riadiaca jednotka rozhoduje, čerpadlová jednotka fyzicky zabezpečuje obeh kvapaliny.

Aký je rozdiel medzi riadiacou jednotkou a čerpadlovou jednotkou?
Riadiaca jednotka je elektronika, ktorá vyhodnocuje teploty z čidiel na kolektore a v zásobníku a rozhoduje, kedy má bežať čerpadlo. Čerpadlová jednotka je mechanický blok, ktorý fyzicky zabezpečuje obeh kvapaliny – obsahuje samotné čerpadlo, uzatváracie ventily, teplomery, manometre a poistný ventil. Riadiaca jednotka teda „rozhoduje", čerpadlová jednotka „vykonáva".

Musí mať čerpadlová jednotka poistný ventil?
Áno, poistný ventil je štandardnou súčasťou čerpadlovej jednotky, keďže ide o uzavretý, tlakový systém vystavený vysokým teplotným výkyvom. Poistný ventil chráni okruh pred nadmerným pretlakom, ktorý by mohol vzniknúť napríklad pri poruche expanznej nádoby alebo pri extrémnom prehriatí kolektora.

Dá sa čerpadlová jednotka domontovať k staršiemu solárnemu systému?
Ak sú kolektory, potrubný rozvod aj zásobník funkčné a v dobrom technickom stave, samostatná výmena čerpadlovej jednotky alebo riadiacej jednotky je bežným riešením, ako sme si ukázali aj v druhom praktickom príklade vyššie. Netreba kvôli poruche jednej súčasti automaticky meniť celý systém.

Ako často treba kontrolovať tlak v solárnom okruhu?
Manometer na čerpadlovej jednotke umožňuje rýchlu vizuálnu kontrolu tlaku kedykoľvek, no oplatí sa ju robiť pravidelne ako súčasť bežnej údržby technickej miestnosti. Výrazný pokles tlaku medzi kontrolami je zvyčajne prvým príznakom netesnosti v okruhu.

Prečo čerpadlo nebeží, hoci slnko svieti?
Najčastejším dôvodom je, že zásobník je už dostatočne teplý a rozdiel oproti teplote kolektora klesol pod nastavenú hranicu, takže riadiaca jednotka čerpadlo zámerne nezapína – nemá zmysel prečerpávať teplo do už nahriateho zásobníka. Ďalšou možnosťou je porucha čidla, riadiacej jednotky alebo samotného čerpadla, prípadne nedostatočný tlak v okruhu.

Môžem riadiacu jednotku naprogramovať aj na iné funkcie, napríklad na dokurovanie?
Riadiaca jednotka solárneho okruhu sa stará výhradne o solárnu časť systému – teda o chod čerpadla medzi kolektorom a zásobníkom. Dokurovanie kotlom rieši samostatná regulácia kotla, napojená na vlastné čidlo v hornej časti zásobníka, nezávisle od solárnej riadiacej jednotky.

Je potrebný odborník na montáž čerpadlovej skupiny a riadiacej jednotky?
Montáž zahŕňa prácu s tlakovým okruhom, teplonosnou kvapalinou aj elektrickým zapojením čidiel a čerpadla, preto sa odporúča zveriť ju odborníkovi so skúsenosťami so solárnymi systémami – rovnako ako pri kotvení kolektorov na strechu alebo pri napájaní na existujúci zásobník či kotol.

Súvisiace témy

• Ako vybrať solárny systém na ohrev vody
• Ploché vs. vákuové solárne kolektory
• Aký solárny zásobník potrebujem
• Solárne potrubie a nerezové vlnovce – ako fungujú
• Uchytenie kolektorov – šikmá strecha, plochá strecha, fasáda
• Solárny ohrev ako doplnok ku kotlu
• Montáž solárneho systému – postup krok za krokom
• Servis, plnenie a časté poruchy solárnych systémov
• Časté otázky o solárnych zostavách a kolektoroch

Máte otázku k solárnym systémom alebo kolektorom?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám – radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa