Časté otázky o tepelných čerpadlách

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Časté otázky o tepelných čerpadlách

Tepelné čerpadlo je dnes najčastejšie odporúčaným zdrojom vykurovania pre novostavby aj rekonštrukcie na Slovensku, no zároveň je to zariadenie, o ktorom koluje najviac polopravd a mýtov. Majitelia domov sa pýtajú, či im čerpadlo naozaj ušetrí peniaze, či bude fungovať aj pri mrazoch pod mínus desať stupňov, či je hlučné, koľko vydrží a či sa oplatí aj v staršom dome s radiátormi. V tomto článku sme zozbierali otázky, ktoré nám najčastejšie kladiete cez poradňu, do formulárov aj priamo v predajni, a odpovedáme na ne poctivo - vrátane situácií, kedy sa tepelné čerpadlo naopak neoplatí alebo kedy je potrebné počítať s kompromisom. Kategória tepelných čerpadiel je u nás momentálne dočasne bez tovaru na sklade, preto v článku nenájdete konkrétne modely ani ceny produktov - ide čisto o poradenský obsah, ktorý vám pomôže urobiť si jasný obraz pred tým, ako sa rozhodnete osloviť dodávateľa alebo montážnu firmu.

Ako tepelné čerpadlo vlastne funguje

Predtým, než sa pustíme do konkrétnych otázok, je dobré rozumieť základnému princípu - väčšina nedorozumení totiž vzniká práve z toho, že si ľudia predstavujú tepelné čerpadlo ako elektrický kotol, ktorý len inak vyzerá. Nie je to tak. Tepelné čerpadlo neverí energiu, ono ju prenáša z jedného miesta na druhé - z vonkajšieho prostredia (vzduch, zem, spodná voda) do vykurovacej sústavy domu. Robí to pomocou chladiaceho okruhu, ktorý poznáte aj z chladničky, len obrátene: chladnička odoberá teplo z vnútra a vyhadzuje ho von, tepelné čerpadlo odoberá teplo z vonkajšieho prostredia a vháňa ho do domu.

Celý cyklus má štyri základné kroky, ktoré sa donekonečna opakujú:

Vyparovač - chladivo s veľmi nízkym bodom varu preberá teplo z vonkajšieho vzduchu, zeme alebo vody a vyparuje sa už pri nízkych teplotách.
Kompresor - plynné chladivo sa stlačí, čím sa výrazne zvýši jeho teplota (toto je jediný krok, ktorý reálne spotrebúva elektrinu).
Kondenzátor - horúce chladivo odovzdá teplo do vykurovacej vody (radiátory, podlahovka, zásobník TÚV) a samo skondenzuje späť na kvapalinu.
Expanzný ventil - tlak chladiva prudko klesne, ochladí sa a celý cyklus sa opakuje od začiatku.

Práve preto, že elektrina sa spotrebúva iba na pohon kompresora a nie na priamu výrobu tepla, dokáže tepelné čerpadlo z jednej kilowatthodiny elektriny „vyrobiť" tri až päť kilowatthodín tepla. Tomuto pomeru sa hovorí výkonové číslo alebo COP (coefficient of performance) a je to kľúčové číslo, ku ktorému sa v článku ešte niekoľkokrát vrátime.

Aký je rozdiel medzi vzduch-voda, zem-voda a voda-voda

Toto je pravdepodobne najčastejšia otázka, ktorú dostávame - podrobne sa jej venujeme aj v samostatnom článku Tepelné čerpadlo vzduch-voda vs. zem-voda, tu si však zhrňme kľúčové čísla, ktoré rozhodujú pri výbere.

Vzduchové čerpadlá (vzduch-voda) odoberajú teplo priamo z okolitého vzduchu. Sú najlacnejšie na obstaranie, najjednoduchšie na montáž (netreba zemné práce ani vrty) a preto aj najrozšírenejšie - tvoria drvivú väčšinu inštalácií v rodinných domoch na Slovensku. Ich nevýhodou je, že s klesajúcou vonkajšou teplotou klesá aj ich výkonové číslo, o čom podrobne píšeme nižšie.

Zemné čerpadlá (zem-voda) odoberajú teplo z pôdy pomocou plošného kolektora uloženého v hĺbke asi 1,2 až 1,5 metra, alebo pomocou vertikálnych vrtov do hĺbky 80 až 150 metrov. Teplota zeme je v priebehu roka oveľa stabilnejšia než teplota vzduchu (typicky 8 až 12 °C aj v zime), preto tieto čerpadlá dosahujú vyššie a stabilnejšie výkonové číslo. Nevýhodou sú vysoké vstupné náklady na zemné práce alebo vrty a nutnosť dostatočne veľkého pozemku pri plošnom kolektore.

Čerpadlá voda-voda odoberajú teplo zo spodnej vody pomocou sacej a vsakovacej studne. Dosahujú spravidla najvyššie a najstabilnejšie výkonové číslo zo všetkých troch typov, pretože teplota spodnej vody je počas celého roka takmer konštantná (7 až 12 °C), no vyžadujú dostatočnú vydatnosť a kvalitu vody a povolenie od príslušného úradu.

Orientačné priemerné ročné výkonové číslo (SCOP) pri bežnej prevádzke s podlahovým vykurovaním sa pohybuje takto: vzduch-voda 3,2 až 3,8, zem-voda 4,3 až 4,8, voda-voda 4,5 až 5,2. Tieto rozdiely sa priamo premietajú do prevádzkových nákladov - čím vyššie výkonové číslo, tým menej elektriny čerpadlo spotrebuje na rovnaké množstvo tepla.

Ktorý typ je pre mňa ten pravý?

Ak máte bežný pozemok v zástavbe bez veľkej záhrady a chcete rýchlu montáž bez zemných prác, vzduchové čerpadlo je prakticky jediná reálna voľba a pre väčšinu domácností je aj ekonomicky zmysluplné. Ak máte väčší pozemok, plánujete novostavbu s podlahovým vykurovaním a chcete najnižšie možné prevádzkové náklady, oplatí sa zvážiť zemný kolektor alebo vrt - vyššia vstupná investícia sa vám v priebehu 8 až 12 rokov vráti na nižšej spotrebe elektriny. Podrobný postup výberu nájdete v článku Ako vybrať tepelné čerpadlo a k výpočtu potrebného výkonu v článku Aký výkon tepelného čerpadla potrebujem.

Funguje tepelné čerpadlo aj pri veľkých mrazoch?

Toto je otázka, ktorá odrádza najviac ľudí od kúpy - a je úplne oprávnená, pretože fyzikálne je pravda, že s klesajúcou vonkajšou teplotou klesá aj výkon a účinnosť vzduchového tepelného čerpadla. Moderné čerpadlá s takzvaným striekaním chladiva (EVI technológia alebo dvojstupňová kompresia) však dnes bežne fungujú aj pri teplotách okolo mínus dvadsať až mínus dvadsaťpäť stupňov Celzia, len s nižšou účinnosťou.

Konkrétne orientačné hodnoty výkonového čísla (COP) pre bežné vzduchové čerpadlo v závislosti od vonkajšej teploty vyzerajú približne takto: pri plus sedem stupňoch COP okolo 4,0, pri nule stupňov COP okolo 3,2, pri mínus sedem stupňoch COP okolo 2,4, a pri mínus pätnástich stupňoch COP klesá na približne 1,8. Aj pri COP 1,8 je čerpadlo stále efektívnejšie ako priame elektrické kúrenie (kde je pomer vždy 1:1), no rozdiel oproti letným mesiacom je citeľný.

Práve preto sa pri návrhu vždy počíta s takzvaným bivalentným bodom - vonkajšou teplotou, pod ktorú čerpadlo samo osebe už nestíha pokryť celú tepelnú stratu domu a nastupuje záložný zdroj (najčastejšie vstavaná elektrická špirála v čerpadle). Pri správne navrhnutom systéme sa tento záložný zdroj v našich klimatických podmienkach spúšťa len pár desiatok hodín do roka, spravidla počas najsilnejších mrazov, a na celkovej ročnej spotrebe sa prakticky neprejaví.

Koľko naozaj ušetrím oproti plynu alebo priamej elektrine

Presnému porovnaniu nákladov sa venujeme do hĺbky v článku Koľko ušetrí tepelné čerpadlo oproti plynu a elektrine, tu uvedieme aspoň orientačný prehľad pre bežný rodinný dom s tepelnou stratou zodpovedajúcou ročnej spotrebe tepla približne 12 až 15 megawatthodín (typický zateplený dom okolo 120 až 150 m² úžitkovej plochy).

Pri takejto spotrebe sa ročné náklady na vykurovanie orientačne pohybujú takto: zemný plyn (vrátane paušálu a účinnosti kotla) približne 1 050 eur ročne, priame elektrické kúrenie (akumulačné pece alebo priamovýhrevné panely) približne 2 000 eur ročne, tepelné čerpadlo s priemerným SCOP okolo 3,8 a pri zvýhodnenej sadzbe za elektrinu pre tepelné čerpadlá približne 550 eur ročne. Tieto čísla sú, samozrejme, len orientačné - reálna spotreba závisí od kvality zateplenia domu, veľkosti radiátorov alebo podlahovky, nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach a od aktuálnych cien energií, ktoré sa menia.

Dôležité je nezabúdať, že tepelné čerpadlo má oproti plynovému kotlu aj vyššiu vstupnú investíciu (samotné zariadenie, montáž, prípadne úprava vykurovacej sústavy). Návratnosť tejto rozdielovej investície sa pri prechode z plynu na tepelné čerpadlo pri súčasných cenách energií pohybuje typicky medzi 6 až 10 rokmi, pri prechode z priameho elektrického kúrenia je návratnosť podstatne rýchlejšia, spravidla do 4 až 6 rokov.

Je tepelné čerpadlo hlučné?

Vonkajšia jednotka vzduchového tepelného čerpadla je v podstate ventilátor a kompresor v skrini a určitú hlučnosť teda vždy produkuje - fyzikálne to inak nejde. Moderné jednotky určené do obytných zón sa však pri bežnom výkone pohybujú v hladine akustického tlaku približne 35 až 45 decibelov meraných vo vzdialenosti troch metrov, čo sa dá prirovnať k tichému rozhovoru alebo šumu chladničky. Pri plnom výkone počas najväčších mrazov môže hlučnosť krátkodobo stúpnuť na 50 až 55 decibelov.

V praxi je oveľa dôležitejšie správne umiestnenie jednotky než jej samotný technický údaj o hlučnosti. Časté chyby, s ktorými sa stretávame: jednotka umiestnená tesne pod oknom spálne, jednotka postavená do rohu medzi dvoma múrmi (zvuk sa odráža a zosilňuje), alebo jednotka pripevnená priamo na fasádu bez antivibračných podložiek, čím sa hluk prenáša do konštrukcie domu a je počuť aj vo vnútri. Pri návrhu odporúčame vždy počítať s odstupom aspoň dva až tri metre od okien obytných miestností a od hranice susedného pozemku, ideálne aj s konzultáciou hlukovej štúdie, ak je jednotka blízko susedovi.

Ako dlho tepelné čerpadlo vydrží a čo obnáša servis

Životnosť kvalitného tepelného čerpadla sa pri pravidelnej údržbe pohybuje spravidla medzi 15 až 20 rokmi, kompresor ako najnamáhanejšia súčiastka sa pri poctivom prevedení a správnom dimenzovaní dožíva podobného veku ako celé zariadenie. Kratšia životnosť je zvyčajne dôsledkom nesprávneho dimenzovania (príliš malé alebo príliš veľké čerpadlo voči tepelnej strate domu, časté zapínanie a vypínanie) alebo zanedbanej údržby.

Bežná ročná údržba zahŕňa kontrolu tlaku chladiva, čistenie výparníka a vonkajšieho výmenníka od nečistôt a lístia, kontrolu elektrických spojov a poistných prvkov, a u čerpadiel so zemným kolektorom aj kontrolu nemrznúcej zmesi v primárnom okruhu. Podrobný prehľad nájdete v samostatnom článku Údržba a servis tepelného čerpadla. Pokiaľ ide o poruchovosť, najčastejšie problémy, s ktorými sa v praxi stretávame, zhŕňame v článku Najčastejšie poruchy tepelných čerpadiel - typicky ide o zamŕzanie vonkajšej jednotky pri nesprávne nastavenom rozmrazovacom cykle, pokles tlaku chladiva pri netesnosti, alebo chybu obehového čerpadla vo vnútornej jednotke.

Dá sa tepelné čerpadlo použiť aj so starými radiátormi?

Toto je otázka, ktorá rozdeľuje odbornú aj laickú verejnosť najviac. Krátka odpoveď znie: áno, ale s výhradami. Tepelné čerpadlo pracuje najúčinnejšie pri nízkej teplote výstupnej vody (typicky 30 až 40 °C), zatiaľ čo staré radiátory boli navrhované na prevádzkovú teplotu 70/55 °C alebo dokonca 90/70 °C pri starších sústavách. Ak sa tepelné čerpadlo napojí na pôvodné, poddimenzované radiátory bez akejkoľvek úpravy, buď nebude schopné dosiahnuť požadovanú tepelnú pohodu pri väčších mrazoch, alebo bude musieť pracovať pri vyššej výstupnej teplote, čím sa výrazne zníži jeho výkonové číslo a teda aj úspora.

V praxi existujú tri riešenia: výmena časti radiátorov za väčšie alebo nízkoteplotné (s väčšou plochou výmeny), doplnenie ventilátorových konvektorov (fan-coilov) do najnáročnejších miestností, alebo kombinácia radiátorov s čiastočnou podlahovkou v novopristavaných či rekonštruovaných priestoroch. Téme sa podrobne venujeme v článku Tepelné čerpadlo a podlahové kúrenie alebo radiátory. Vo všeobecnosti platí, že čím lepšie je dom zateplený a čím väčšia je vykurovacia plocha (podlahovka, veľkoplošné radiátory), tým nižšiu teplotu vody čerpadlo potrebuje a tým vyššiu účinnosť dosahuje.

Aké sú podmienky montáže a čo všetko treba zariadiť

Montáž tepelného čerpadla nie je len o postavení vonkajšej jednotky - ide o zásah do celej vykurovacej sústavy a často aj do elektrickej prípojky domu. Kompletný postup s poradím krokov rozoberáme v článku Montáž tepelného čerpadla - čo treba vedieť, v skratke ide o tieto kroky: výpočet tepelnej straty domu a návrh výkonu čerpadla, voľba umiestnenia vonkajšej jednotky s ohľadom na hluk a prístup vzduchu, prípadná úprava elektrickej prípojky (mnohé čerpadlá potrebujú trojfázové pripojenie a vlastný istič), zapojenie do vykurovacej sústavy a zásobníka teplej úžitkovej vody, sprevádzkovanie a nastavenie ekvitermickej krivky, a napokon revízia elektroinštalácie.

Pri väčších inštaláciách (najmä pri zemných vrtoch) treba počítať aj s ohlásením geologických prác a v niektorých prípadoch aj s vyjadrením vodohospodárskeho orgánu. Pri čerpadlách voda-voda je potrebné povolenie na odber a vsakovanie podzemnej vody. Odporúčame tieto kroky riešiť ešte pred objednaním zariadenia, nie až po ňom, aby ste sa vyhli zbytočným prieťahom.

Existuje dotácia alebo príspevok na tepelné čerpadlo?

Áno, na Slovensku sa priebežne otvárajú rôzne dotačné programy na výmenu vykurovacieho zdroja za tepelné čerpadlo, najmä v rámci programov na zníženie energetickej náročnosti domácností. Podmienky, výšky príspevku aj to, kedy sú výzvy práve otvorené, sa však menia pomerne často, preto aktuálny stav a presné podmienky prehľadne zhŕňame v samostatnom, priebežne aktualizovanom článku Dotácie a podpora na tepelné čerpadlá. Odporúčame si pred podaním žiadosti overiť aktuálne podmienky priamo na stránke príslušného ministerstva alebo implementačnej agentúry, keďže výzvy majú spravidla obmedzenú kapacitu a presné termíny.

Najčastejšie mýty o tepelných čerpadlách

Na záver tejto časti zhrňme niekoľko rozšírených omylov, s ktorými sa v poradni stretávame opakovane.

Mýtus: Tepelné čerpadlo nefunguje pod nulou. Nepravda - ako sme ukázali vyššie, moderné čerpadlá fungujú aj pri mínus dvadsať a viac stupňoch, len s nižším výkonovým číslom.

Mýtus: Čím väčší výkon čerpadla, tým lepšie. Naopak - predimenzované čerpadlo sa bude častejšie zapínať a vypínať (takzvané cyklovanie), čo skracuje jeho životnosť a zvyšuje spotrebu. Správne dimenzovanie na presnú tepelnú stratu domu je kľúčové, viac v článku o výbere výkonu.

Mýtus: Tepelné čerpadlo je bezúdržbové. Ako každé technické zariadenie potrebuje pravidelnú ročnú kontrolu - zanedbaná údržba je najčastejšou príčinou predčasných porúch aj poklesu účinnosti.

Mýtus: Tepelné čerpadlo sa oplatí každému. Pri veľmi malej spotrebe tepla, výborne zateplenom pasívnom dome s nízkymi nákladmi na plyn, alebo naopak pri nutnosti drahej rekonštrukcie celej vykurovacej sústavy, môže byť návratnosť neúmerne dlhá. Vždy sa oplatí urobiť si reálny prepočet konkrétneho domu, nie sa spoliehať na všeobecné čísla z internetu.

Časté otázky

Musím pri tepelnom čerpadle vymeniť aj zásobník teplej vody?

Vo väčšine prípadov áno, alebo je to aspoň silne odporúčané. Tepelné čerpadlo potrebuje zásobník s väčšou teplovýmennou plochou (väčší alebo dvojitý výmenník), pretože ohrieva vodu pri nižšej teplote výstupu ako plynový kotol. Pôvodný malý zásobník napojený na plynový kotol spravidla nedokáže efektívne využiť nižšiu teplotu z čerpadla a ohrev teplej vody by trval neúmerne dlho alebo by bol nedostatočný.

Dá sa tepelné čerpadlo skombinovať s existujúcim plynovým kotlom?

Áno, takéto riešenie sa nazýva bivalentná alebo hybridná prevádzka. Tepelné čerpadlo pokrýva vykurovanie počas väčšiny roka, keď sú vonkajšie teploty miernejšie a jeho výkonové číslo vysoké, a pri extrémnych mrazoch alebo pri špičkovom odbere teplej vody preberá časť záťaže pôvodný plynový kotol. Toto riešenie sa oplatí najmä pri rekonštrukciách, kde sa nechce meniť celá vykurovacia sústava naraz.

Ako dlho trvá montáž tepelného čerpadla?

Pri jednoduchšej inštalácii vzduchového čerpadla na existujúcu vykurovaciu sústavu ide zvyčajne o dva až štyri pracovné dni vrátane elektroinštalačných prác a sprevádzkovania. Pri zemných vrtoch sa doba predlžuje o dodatočný týždeň až dva na samotné geologické práce, ktoré prebiehajú nezávisle od montáže samotnej jednotky.

Potrebujem stavebné povolenie na tepelné čerpadlo?

Pri bežnej výmene zdroja vykurovania v existujúcom rodinnom dome sa spravidla stačí ohlásenie stavebnému úradu (drobná stavba alebo stavebná úprava), nie plnohodnotné stavebné povolenie. Pri zemných vrtoch je navyše potrebné ohlásenie geologických prác. Presné požiadavky sa môžu líšiť podľa obce, preto odporúčame si to overiť priamo na miestnom stavebnom úrade ešte pred začatím prác.

Zvládne tepelné čerpadlo aj chladenie v lete?

Väčšina modernejších tepelných čerpadiel vzduch-voda dokáže pracovať aj v reverznom režime a v kombinácii s podlahovým vykurovaním alebo fan-coilmi tak môže v lete mierne chladiť interiér. Nejde o plnohodnotnú klimatizáciu s intenzívnym ochladením ako pri splitovej jednotke, ale o príjemné zníženie teploty o niekoľko stupňov, ktoré mnohým domácnostiam plne postačuje.

Čo sa stane, ak tepelné čerpadlo vypadne z prevádzky počas mrazov?

Kvalitné čerpadlá majú vstavanú zálohu v podobe elektrickej vykurovacej špirály, ktorá pri poruche alebo pri extrémnych mrazoch preberá vykurovanie automaticky, takže dom nezostane bez tepla. Pri bivalentnej prevádzke s plynovým kotlom preberá záložnú funkciu práve kotol. V každom prípade odporúčame mať v systéme nastavenú funkčnú zálohu už od začiatku, nie ju riešiť až po prvej poruche.

Súvisiace témy

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.