Koľko ušetrí tepelné čerpadlo oproti plynu a elektrine

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Koľko ušetrí tepelné čerpadlo oproti plynu a elektrine

Otázka „koľko mi tepelné čerpadlo naozaj ušetrí" je jedna z najčastejších, aké nám ľudia pri rozhodovaní o výmene vykurovania kladú. Odpoveď nie je jedno číslo platné pre každý dom – závisí od toho, čím kúrite teraz, aká je tepelná strata domu, aký je vykurovací systém (radiátory alebo podlahovka) a aké sú aktuálne ceny energií vo vašom regióne. V tomto článku si prejdeme reálny výpočet krok po kroku, ukážeme si, prečo tepelné čerpadlo dokáže byť lacnejšie ako plyn aj napriek tomu, že elektrina je drahšia ako plyn na kilowatthodinu, a povieme si aj o situáciách, kde sa úspora oproti očakávaniam nedostaví.

Dôležité upozornenie na úvod: v tomto článku nenájdete konkrétnu ponuku tepelných čerpadiel ani ceny konkrétnych modelov – kategória Tepelné čerpadlá je aktuálne dočasne bez dostupného tovaru. Cieľom textu je dať vám nástroj na to, aby ste si vedeli sami spočítať, či a koľko by vám tepelné čerpadlo ušetrilo, keď sa rozhodnete pre nákup či už u nás, alebo inde.

Princíp úspory: prečo je tepelné čerpadlo lacnejšie, aj keď je elektrina drahšia ako plyn

Základ pochopenia úspory je jednoduchý fyzikálny fakt: tepelné čerpadlo nevyrába teplo priamou premenou elektriny na teplo (ako priamotop alebo elektrický kotol), ale prečerpáva teplo z okolia – zo vzduchu, zo zeme alebo z vody – a na to potrebuje len časť energie, ktorú by potrebovalo priame elektrické vykurovanie. Pomer medzi dodaným teplom a spotrebovanou elektrinou sa nazýva COP (Coefficient of Performance) pre okamžitý výkon, alebo SCOP (Seasonal COP) pre priemer za celú vykurovaciu sezónu, ktorý je pre reálne porovnanie dôležitejší.

Ak má tepelné čerpadlo sezónny SCOP 3,5, znamená to, že z 1 kWh elektriny dokáže vyrobiť 3,5 kWh tepla – zvyšné 2,5 kWh „vytiahne" zadarmo z okolitého prostredia. Toto je presne dôvod, prečo aj pri cene elektriny okolo 0,17 – 0,19 €/kWh dokáže byť výsledná cena tepla nižšia než pri zemnom plyne za 0,09 – 0,11 €/kWh.

Pri plynovom kotle je to naopak – účinnosť kondenzačného kotla je síce vysoká (typicky 90 – 94 %), ale všetka energia musí prísť priamo z paliva, žiadne „zadarmo" teplo z okolia sa nezíska. To je jadro celého porovnania.

Reálny príklad výpočtu pre bežný rodinný dom

Aby sme sa vyhli abstraktným percentám, poďme na konkrétny, bežný prípad: rodinný dom s podlahovou plochou približne 120 – 140 m², s ročnou potrebou tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody spolu 15 000 kWh za rok. Toto je celkom typická hodnota pre stredne zateplený dom staršej výstavby s bežnými oknami, nie pasívny štandard, ale ani nezateplená stavba.

Do výpočtu vstupujú tieto orientačné ceny energií (priemer, ktorý používame pre porovnanie – vo vašom konkrétnom prípade sa môžu líšiť podľa dodávateľa a regiónu, preto je namieste si dosadiť vlastné ceny z faktúry):

Zemný plyn: cca 0,10 €/kWh vrátane distribúcie
Elektrina bežná sadzba: cca 0,19 €/kWh
Elektrina pri sadzbe/tarife vhodnej pre tepelné čerpadlo (viď nižšie): cca 0,15 – 0,17 €/kWh

Variant A – zemný plyn (kondenzačný kotol, účinnosť 92 %)

Potrebné množstvo plynu = 15 000 kWh tepla ÷ 0,92 účinnosť = 16 304 kWh plynu.
Ročný náklad = 16 304 kWh × 0,10 €/kWh = približne 1 630 €/rok.

Variant B – priame elektrické vykurovanie (elektrokotol alebo priamotopy, účinnosť cca 99 %)

Potrebná elektrina = 15 000 kWh ÷ 0,99 = 15 152 kWh.
Ročný náklad = 15 152 kWh × 0,19 €/kWh = približne 2 879 €/rok.

Variant C – tepelné čerpadlo so sezónnym SCOP 3,5

Potrebná elektrina = 15 000 kWh ÷ 3,5 = 4 286 kWh.
Ročný náklad pri cene 0,17 €/kWh = 4 286 × 0,17 = približne 729 €/rok.

Výsledok tohto konkrétneho príkladu:

Tepelné čerpadlo oproti plynu: úspora cca 901 €/rok (1 630 € − 729 €), teda o cca 55 % nižší ročný náklad na teplo.
Tepelné čerpadlo oproti priamej elektrine: úspora cca 2 150 €/rok (2 879 € − 729 €), teda cca 75 % nižší náklad.

Prečo sa výsledky líšia dom od domu – čo najviac ovplyvňuje reálnu úsporu

Vyššie uvedené čísla sú modelový príklad. V praxi vídame výrazne odlišné výsledky a vieme, prečo – reálna úspora závisí od niekoľkých konkrétnych faktorov, ktoré treba pri rozhodovaní zohľadniť:

1. Teplotný spád vykurovacej sústavy (radiátory vs. podlahovka)

SCOP tepelného čerpadla nie je konštanta – závisí od toho, na akú teplotu vody musí čerpadlo ohrievať. Čím nižšia požadovaná teplota vykurovacej vody, tým vyšší SCOP a tým vyššia úspora:

Vykurovací systém	Typický teplotný spád	Typický SCOP	Ročný náklad (15 000 kWh, 0,17 €/kWh)
Podlahové/stenové kúrenie	30 – 35 °C	4,0 – 4,5	cca 567 – 638 €
Nízkoteplotné radiátory (novšie, predimenzované)	40 – 45 °C	3,3 – 3,7	cca 689 – 773 €
Staršie radiátory (pôvodné, poddimenzované)	55 – 65 °C	2,4 – 2,8	cca 911 – 1 063 €

Vidíte, že aj pri poslednom, najhoršom riadku (staré radiátory, vysoký spád) je tepelné čerpadlo stále lacnejšie ako plyn (1 630 €) – ale úspora je oveľa menšia, než pri podlahovke. Ak plánujete tepelné čerpadlo do domu so starými, poddimenzovanými radiátormi, je často výhodnejšie najprv aspoň čiastočne predimenzovať radiátory alebo prejsť na nižšiu vykurovaciu teplotu, než čakať zázrak od samotného čerpadla.

2. Kvalita zateplenia a skutočná tepelná strata domu

Ak je tepelná strata domu vyššia, než sme predpokladali (napr. 22 000 kWh/rok namiesto 15 000 kWh/rok pri nezateplenom dome so starými oknami), úspora v eurách sa úmerne zväčší, ale investícia do zateplenia sa spravidla oplatí spraviť súbežne alebo pred inštaláciou tepelného čerpadla – lacnejšie teplo neznamená, že sa oplatí ho míňať bez rozmyslu.

3. Sadzba a tarifa za elektrinu

Mnohí dodávatelia elektriny ponúkajú zvýhodnenú sadzbu pre odberné miesta s tepelným čerpadlom (často v kombinácii s dvojtarifovým meraním, kde je časť dňa lacnejšia elektrina vhodná napríklad na dohrev zásobníka teplej vody). Rozdiel medzi bežnou a zvýhodnenou sadzbou vie robiť v našom modelovom príklade rozdiel až 100 – 150 € ročne. Oplatí sa preto pri inštalácii tepelného čerpadla súčasne riešiť aj u dodávateľa elektriny vhodný tarifný produkt.

4. Vonkajšia teplota a typ tepelného čerpadla

Vzduchové tepelné čerpadlo (vzduch-voda) má nižší COP pri mrazivých dňoch (pri −15 °C môže COP klesnúť na 1,8 – 2,2), zatiaľ čo zemné (zem-voda) alebo vodné čerpadlo má stabilnejší výkon počas celej zimy, pretože zdrojová teplota (zem, spodná voda) sa počas roka mení oveľa menej. SCOP uvádzaný výrobcom už túto sezónnu premenlivosť priemeruje, ale v mimoriadne chladných regiónoch (horské oblasti Slovenska) môže byť reálny SCOP o niečo nižší, než katalógová hodnota pre stredoeurópske klimatické pásmo.

Návratnosť investície – kedy sa tepelné čerpadlo „zaplatí"

Úspora na prevádzke je len polovica rovnice – druhá je vstupná investícia. Obstarávacia cena kompletnej inštalácie vzduch-voda tepelného čerpadla (jednotka, montáž, prípadná úprava vykurovacej sústavy, zásobník TÚV) sa na slovenskom trhu bežne pohybuje v rozmedzí orientačne 8 000 – 16 000 € podľa výkonu, značky a náročnosti montáže; zemné čerpadlá so zemným kolektorom alebo vrtom bývajú drahšie o náklady na zemné práce alebo vrt. Tieto sumy sú len orientačný rozsah – presnú cenu vám vždy dá konkrétna cenová ponuka od realizačnej firmy pre váš dom.

Pri porovnaní s plynom (úspora cca 900 €/rok z nášho príkladu) a investícii napríklad 12 000 €, vychádza jednoduchá (nediskontovaná) návratnosť približne 13 – 14 rokov bez dotácie. Pri porovnaní s priamou elektrinou (úspora cca 2 150 €/rok) je návratnosť výrazne kratšia, približne 5,5 – 6 rokov. Reálna návratnosť sa dá skrátiť aj štátnou podporou – na Slovensku v minulosti fungovali a priebežne sa obnovujú programy ako Zelená domácnostiam alebo dotácie cez Obnov dom, ktoré vedia pokryť rádovo tisíce eur z investície. Keďže podmienky a výšky dotácií sa v čase menia, aktuálny stav si vždy overte priamo na stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) alebo u svojho dodávateľa pred podpisom zmluvy.

Tepelné čerpadlo vs. priama elektrina – prečo je tento rozdiel taký veľký

Mnoho ľudí, ktorí dnes kúria priamotopmi, akumulačnými kachľami alebo elektrickým kotlom, sa čuduje, prečo je rozdiel oproti tepelnému čerpadlu ešte väčší než oproti plynu. Odpoveď je jednoduchá – priama elektrina má „SCOP" prakticky rovný 1 (1 kWh elektriny = necelá 1 kWh tepla po odpočítaní strát), zatiaľ čo tepelné čerpadlo dodá z tej istej kilowatthodiny elektriny 3 až 4,5-násobne viac tepla. Ak teda dnes kúrite elektrinou priamo, tepelné čerpadlo je z ekonomického hľadiska takmer vždy jednoznačne najsilnejší argument spomedzi všetkých porovnaní v tomto článku.

Kedy sa úspora nemusí dostaviť podľa očakávania

Aby bol článok poctivý, treba spomenúť aj situácie, kde reálna úspora zaostáva za teoretickým výpočtom:

Poddimenzované vykurovacie telesá – ak tepelné čerpadlo musí kvôli starým malým radiátorom bežať na vysokú teplotu vody (60 °C a viac), SCOP výrazne klesá a úspora oproti plynu sa môže scvrknúť na 20 – 30 %.
Nesprávne nadimenzovaný výkon čerpadla – príliš malé čerpadlo bude častejšie dobiehať pomocou vstavaného elektrického dohrevu (bivalentný zdroj), ktorý má SCOP prakticky 1 – to vie výrazne zhoršiť ročný priemer.
Zanedbaná príprava teplej vody – ak má domácnosť vysokú spotrebu TÚV (veľká rodina, časté kúpele), treba počítať s tým, že príprava teplej vody má spravidla nižší SCOP než vykurovanie priestoru, pretože zásobník sa musí ohrievať na vyššiu teplotu (aspoň 50 – 55 °C kvôli prevencii légie).
Vysoká cena elektriny v danom regióne/u daného dodávateľa bez zvýhodnenej sadzby – ak platíte za elektrinu výrazne nad priemer bez tarify pre tepelné čerpadlo, časť úspory sa stráca.

Žiadny z týchto bodov neznamená, že sa tepelné čerpadlo „neoplatí" – len ukazuje, že skutočná úspora vždy závisí od kvality návrhu a realizácie, nie len od katalógového SCOP čísla na krabici.

Čo sa stane s úsporou, keď energie zdražejú alebo zlacnejú

Modelový výpočet vyššie počíta s cenami platnými v čase písania článku, ale ceny plynu aj elektriny sa v priebehu rokov menia – niekedy výrazne. Dobrá správa je, že tepelné čerpadlo je voči tomuto riziku prekvapivo odolné, pretože spotrebuje len zlomok energie oproti priamemu vykurovaniu. Pozrime sa, čo sa stane s ročným rozdielom nákladov, ak by sa ceny oboch energií pohli o rovnaké percento nahor:

Ak elektrina aj plyn zdražejú rovnako o 20 %, náklad na plyn narastie z 1 630 € na cca 1 956 €, náklad na tepelné čerpadlo z 729 € na cca 875 €. Absolútna úspora sa zväčší z 901 € na cca 1 081 € ročne – tepelné čerpadlo teda pri súbežnom raste cien energií svoju výhodu nielen udrží, ale typicky ju v eurách ešte zväčší, pretože spotrebúva menšie absolútne množstvo energie.
Opačný prípad – ak by elektrina zdražela výraznejšie než plyn (napríklad kvôli zmene distribučných taríf), rozdiel sa môže zúžiť. Preto sa oplatí sledovať aktuálne cenníky a pri väčšom rozdiele osloviť dodávateľa elektriny ohľadom výhodnejšieho tarifného produktu pre tepelné čerpadlo.
Historicky bola volatilita cien zemného plynu na veľkoobchodných trhoch v posledných rokoch výrazne vyššia než volatilita elektriny pre domácnosti, čo je jeden z ďalších (nefinančných, ale súvisiacich) argumentov v prospech tepelného čerpadla – menšia závislosť od jedného, cenovo nestabilného paliva.

Pri dlhodobom rozhodovaní (návratnosť investície sa počíta na 10 – 20 rokov) je preto rozumné nepozerať sa len na aktuálny cenový rozdiel, ale počítať aj s tým, že tepelné čerpadlo znižuje citlivosť domácnosti na výkyvy cien jednotlivých palív, keďže spotrebúva podstatne menej primárnej energie na rovnaké množstvo tepla.

Porovnanie aj s ďalšími zdrojmi tepla – kde je tepelné čerpadlo a kde nie

Pre úplnosť je dobré zaradiť tepelné čerpadlo aj do širšieho kontextu popri plyne a elektrine, hoci to nie sú hlavné porovnania tohto článku:

Tuhé palivo (drevo, uhlie, peletky) – cena tepla z kvalitného automatického peletkového kotla býva rádovo porovnateľná alebo o niečo vyššia než pri tepelnom čerpadle, ale s výrazne vyššími nárokmi na obsluhu, skladovanie paliva a údržbu spaľovacej komory. Drevo v piecke je najlacnejšie z hľadiska paliva, ale najnáročnejšie na obsluhu a najmenej komfortné.
Diaľkové teplo (centrálne zásobovanie) – cena sa líši mesto od mesta a dodávateľa od dodávateľa, porovnanie treba robiť individuálne podľa konkrétneho cenníka tepla v danej lokalite.

Toto porovnanie slúži len na orientáciu – hlavná téma článku, teda porovnanie voči plynu a elektrine, ostáva pre väčšinu domácností na Slovensku najrelevantnejšia, keďže práve tieto dva zdroje najčastejšie nahrádzajú.

Ako si spočítať vlastný odhad úspory

Ak chcete mať vlastný, na mieru spočítaný odhad, postupujte takto:

Zistite si ročnú spotrebu tepla vášho domu – najjednoduchšie z faktúry za plyn (spotreba v m³ × 10,55 kWh/m³ × účinnosť vášho kotla) alebo z faktúry za elektrinu, ak kúrite priamo.
Zistite alebo odhadnite predpokladaný SCOP pre váš typ vykurovacej sústavy (radiátory vs. podlahovka) podľa tabuľky vyššie – realizačná firma vám vie po obhliadke domu dať presnejší odhad na základe projektovej dokumentácie a tepelných strát.
Vydeľte ročnú potrebu tepla predpokladaným SCOP – dostanete odhadovanú ročnú spotrebu elektriny tepelného čerpadla.
Vynásobte cenou elektriny, ktorú budete reálne platiť (vrátane prípadnej zvýhodnenej tarify) – dostanete odhadovaný ročný náklad.
Porovnajte s vaším súčasným ročným nákladom na vykurovanie a ohrev vody.

Zhrnutie

Na modelovom, ale realistickom príklade rodinného domu s potrebou tepla 15 000 kWh/rok vychádza tepelné čerpadlo so SCOP 3,5 na náklad približne 729 € ročne, oproti 1 630 € pri zemnom plyne (úspora cca 55 %) a 2 879 € pri priamej elektrine (úspora cca 75 %). Skutočná úspora vo vašom konkrétnom dome sa môže líšiť podľa teplotného spádu vykurovacej sústavy, kvality zateplenia, ceny elektriny a tarify, aj podľa toho, ako presne je čerpadlo nadimenzované a nastavené. Práve preto sa oplatí počítať s vlastnými číslami z faktúr, nie len s všeobecným príkladom – a nechať si urobiť odbornú obhliadku a návrh od realizačnej firmy pred rozhodnutím.

Časté otázky

Oplatí sa tepelné čerpadlo aj v starom nezateplenom dome?

Áno, ale úspora oproti plynu bude spravidla nižšia než v zateplenom dome, pretože vyššia potrebná teplota vykurovacej vody znižuje SCOP. Vo väčšine prípadov je stále lacnejšie ako plyn aj priama elektrina, no ak je to finančne možné, kombinácia aspoň čiastočného zateplenia (strecha, okná) spolu s tepelným čerpadlom prináša najvýraznejší efekt.

Je tepelné čerpadlo vždy lacnejšie ako plyn?

Vo väčšine bežných prípadov áno, pokiaľ má čerpadlo primeraný SCOP (aspoň 3,0 a viac) a elektrina nie je výrazne drahšia než priemer. Pri extrémne vysokom teplotnom spáde (staré poddimenzované radiátory bez úpravy) a nevýhodnej sadzbe elektriny sa rozdiel môže zúžiť na desiatky eur ročne – vtedy treba urobiť presnejší individuálny výpočet.

Ako dlho trvá, kým sa tepelné čerpadlo zaplatí?

Pri porovnaní s plynom to v našom modelovom príklade vychádza na približne 13 – 14 rokov bez dotácie, pri porovnaní s priamou elektrinou približne 5,5 – 6 rokov. So štátnou dotáciou sa návratnosť skracuje. Životnosť kvalitného tepelného čerpadla (15 – 20 rokov) je pritom dlhšia než táto návratnosť, takže sa investícia počas prevádzky spravidla mnohonásobne vráti.

Má zmysel tepelné čerpadlo pri starých radiátoroch, alebo musím mať podlahovku?

Podlahovka nie je podmienkou, ale ak radiátory pôvodne počítali s vysokou vykurovacou teplotou (60 °C a viac), oplatí sa aspoň časť radiátorov predimenzovať alebo prejsť na nižšiu vykurovaciu teplotu, aby SCOP zostal čo najvyšší. Konkrétny stav vášho systému najlepšie posúdi realizačná firma priamo na mieste.

Ovplyvňuje ohrev teplej vody úsporu?

Áno – príprava teplej vody vyžaduje vyššiu teplotu (typicky aspoň 50 – 55 °C) než väčšina moderných vykurovacích sústav, takže SCOP pre TÚV býva nižší než pre vykurovanie priestoru. Pri domácnostiach s vysokou spotrebou teplej vody treba s touto nižšou efektivitou počítať pri odhade celkovej ročnej úspory.

Kde si môžem overiť aktuálnu výšku štátnej dotácie na tepelné čerpadlo?

Podmienky a výšky podpory (napríklad programy typu Zelená domácnostiam alebo Obnov dom) sa v čase menia, preto odporúčame vždy si aktuálny stav overiť priamo na stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) alebo sa informovať u realizačnej firmy pred podpisom zmluvy.

Súvisiace témy

Späť na kategóriu: Tepelné čerpadlá

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.