Aký výkon solárneho kolektora potrebujem – výpočet podľa počtu osôb a spotreby
Prečo je výkon kolektora dôležitejší než jeho počet
Keď sa zákazník rozhodne pre solárny ohrev vody, prvá otázka, ktorá mu napadne, býva: „Koľko kolektorov potrebujem?" Správna otázka je však iná – „Aký celkový výkon a plochu absorbéra potrebujem pre svoju domácnosť?" Počet kolektorov je potom len výsledok delenia: celková potrebná plocha delená plochou jedného kolektora. Tento zdanlivo malý rozdiel v myslení má obrovský praktický dopad – vidím to pri každej zákazke, kde zákazník prišiel s požiadavkou na „dve panely" a pritom mal päťčlennú rodinu s vírivkou.
V tomto článku sa pozrieme na celý výpočtový postup od základu: od dennej spotreby teplej vody cez tepelnú stratu zásobníka až po skutočnú potrebnú plochu kolektorov pre konkrétne podmienky na Slovensku. Pridám aj praktické scenáre, tabuľky a schémy, aby ste po prečítaní vedeli sami posúdiť, či vám predajca navrhol systém správne, prípadne si to spočítali sami.
Základné vstupy výpočtu – čo musíte vedieť ešte pred kalkuláciou
Pred tým, ako začnete počítať kolektory, potrebujete zhromaždiť niekoľko vstupných údajov. Bez nich je akýkoľvek výpočet len odhadom od boku.
1. Počet osôb v domácnosti a ich skutočná spotreba
Norma EN 15316 a praktické skúsenosti zo slovenského trhu uvádzajú priemernú dennú spotrebu teplej vody na osobu v rozmedzí 40 až 60 litrov pri teplote 45 °C. Pre výpočet dimenzujeme na teplotu 55 °C (legionelová ochrana), čo zodpovedá reálnej prevádzkovej teplote zásobníka.
V praxi sa hodnoty líšia podľa životného štýlu domácnosti:
- Úsporná domácnosť (sprcha, žiadna vaňa, efektívne batérie): 35–45 l/osobu/deň
- Bežná domácnosť (sprcha prevažne, príležitostná vaňa): 50–60 l/osobu/deň
- Komfortná domácnosť (časté kúpele, viacero kúpeľní): 65–80 l/osobu/deň
- Domácnosť s malými deťmi (časté kúpele, hygienická náročnosť): 55–70 l/osobu/deň
Pre výpočet odporúčam použiť hodnotu 55 l/osobu/deň ako kompromisný priemer pre bežnú rodinu. Ak máte dôvod myslieť si, že vaša spotreba je vyššia (veľká vaňa, jacuzzi, teplovzdušná sauna s parným generátorom), navýšte hodnotu podľa uváženia alebo si zmerajte skutočnú spotrebu cez vodomer.
2. Dostupnosť slnečného žiarenia na vašom mieste
Slovensko leží v miernom klimatickom pásme so značnými regionálnymi rozdielmi. Globálne horizontálne žiarenie (GHI) sa pohybuje od približne 1 050 kWh/m²/rok na severe (okolie Žiliny, Oravy) až po 1 250–1 300 kWh/m²/rok na juhu (Podunajská nížina, Záhorie). Pre kolektory sklopené pod uhlom 35–45° a orientované na juh je efektívne využiteľné žiarenie o 10–15 % vyššie než horizontálne meranie.
Pre praktické výpočty pri dimenzovaní solárneho systému na ohrev TV (teplej vody) používame zjednodušenú hodnotu počtu ekvivalentných plnohodnotných slnečných hodín (PSH – Peak Sun Hours) za rok. Na Slovensku sa pohybujeme v rozmedzí 1 100 až 1 400 PSH/rok podľa lokality.
3. Požadovaný solárny pokrytí (solar fraction)
Jeden z najdôležitejších parametrov návrhu je tzv. solárny podiel – teda koľko percent ročnej potreby tepla na ohrev vody pokryje solárny systém. Pre rodinné domy na ohrev TV je optimálny solárny podiel 55–70 %. Prečo nie 100 %? Pretože kolektor dimenzovaný na 100 % pokrytia v zime by bol v lete extrémne predimenzovaný, čo spôsobuje stagnáciu, prehrievanie a urýchlené starnutie systému. Systém dimenzovaný na 60–65 % pokrytia je ekonomicky aj technicky najoptimálnejší pre celoroční prevádzku.
Krok za krokom: výpočet potrebnej plochy kolektora
Teraz prejdeme k samotnej kalkulácii. Postup je systematický a zvládne ho každý, kto pozná základy aritmetiky.
Konkrétny výpočet pre 4-člennú rodinu
Ukážeme si postup na najčastejšom prípade: 4-členná rodina, bežná spotreba, lokalita Nitra (juhozápad, PSH ≈ 1 280/rok), inštalácia plochých kolektorov IVAR.SOLAR, orientácia juh, sklon 38°.
Krok 1 – Denná spotreba teplej vody:
4 osoby × 55 l = 220 l teplej vody za deň pri 55 °C
Krok 2 – Potrebný tepelný výkon na ohrev:
Studená voda vstupuje pri priemernej ročnej teplote siete cca 12 °C. ΔT = 55 – 12 = 43 °C.
Q = V × ΔT × 1,163 Wh/(l·K) = 220 × 43 × 1,163 = 10 997 Wh/deň ≈ 11,0 kWh/deň
Krok 3 – Ročná potreba a požadovaná solárna energia:
Ročná spotreba: 11,0 kWh × 365 = 4 015 kWh/rok
Solárny systém má pokryť 62 %: 4 015 × 0,62 = 2 489 kWh/rok
Krok 4 – Výpočet potrebnej plochy absorbéra:
Priemerná optická účinnosť plochého kolektora η₀ ≈ 0,78, systémová strata (potrubie, zásobník, regulácia) ≈ 15 %. Celková systémová účinnosť ≈ 0,78 × 0,85 = 0,663.
Využiteľná energia z 1 m² kolektora za rok: 1 280 PSH × 1 kW/m² × 0,663 = 848 kWh/m²/rok
Potrebná plocha: 2 489 ÷ 848 = 2,93 m² absorbéra
Krok 5 – Počet kolektorov:
Plochý rámový solárny kolektor IVAR.SOLAR 210 M5 má plochu absorbéra 2,09 m².
2,93 ÷ 2,09 = 1,40 → zaokrúhlime nahor → 2 kolektory
Skutočná plocha 2 × 2,09 = 4,18 m² → solárny podiel vzrastie na cca 70–72 %, čo je stále v poriadku.
Výpočet pre 3-člennú rodinu (severné Slovensko)
Lokalita: Dolný Kubín, PSH ≈ 1 090/rok, sklon strechy 32°, ploché kolektory.
Denná spotreba: 3 × 55 = 165 l; Q = 165 × 43 × 1,163 = 8 248 Wh/deň ≈ 8,25 kWh/deň
Ročná spotreba: 8,25 × 365 = 3 011 kWh; solárna časť (60 %): 1 807 kWh
Využiteľná energia z 1 m²: 1 090 × 0,663 = 723 kWh/m²/rok
Potrebná plocha: 1 807 ÷ 723 = 2,50 m²
Kolektory: 2,50 ÷ 2,09 = 1,19 → 2 kolektory (tu sa oplatí ísť na 2 kvôli horšej slnečnosti)
Pravidlo palca – rýchla orientačná tabuľka
Pre tých, čo nechcú ísť cez celý výpočet, slúži nasledujúca orientačná tabuľka. Platí pre ploché kolektory, priemerné slovenské podmienky (PSH ≈ 1 150–1 250), solárny podiel 60–65 %, zásobník primerane dimenzovaný.
| Počet osôb | Denná TV [l] | Potrebná plocha [m²] | Počet kolektorov (IVAR 2,09 m²) | Odporúčaný zásobník [l] |
|---|---|---|---|---|
| 1 – 2 osoby | 80–110 | 1,5 – 2,2 | 1 kolektor | 150 – 200 |
| 3 osoby | 165 | 2,2 – 2,8 | 1–2 kolektory | 200 – 250 |
| 4 osoby | 220 | 2,8 – 3,8 | 2 kolektory | 250 – 300 |
| 5 osôb | 275 | 3,5 – 4,5 | 2–3 kolektory | 300 – 400 |
| 6 osôb | 330 | 4,2 – 5,5 | 3 kolektory | 400 – 500 |
| 7–8 osôb | 385–440 | 5,5 – 7,0 | 3–4 kolektory | 500 – 600 |
Pozn.: Hodnoty v tabuľke sú orientačné. Pre presné dimenzovanie vždy použite výpočet podľa skutočnej lokality, sklonu a orientácie strechy.
Zásobník – skrytý kľúč k správnemu dimenzovaniu
Mnoho inštalatérov sa sústredí na kolektory a zásobník dimenzuje „od oka". To je chyba. Zásobník musí byť dostatočne veľký, aby dokázal pojať teplo nazbierané počas dlhého slnečného dňa a uvoľniť ho v čase, keď sa sprchujete (teda ráno a večer, keď slnko nesvieti alebo svieti slabo). Príliš malý zásobník spôsobuje predčasné prehrievanie kolektora a stagnáciu. Príliš veľký zásobník má zase veľké tepelné straty a solar sa ráno „rozbieha" neskôr, lebo musí dohriať väčší objem studenej vody.
Praktické pravidlo: zásobník = 1,5 až 2-násobok dennej spotreby. Pre 4-člennú rodinu (220 l/deň) teda 300–400 litrov. Zásobník musí mať solárny výmenník (hadica v spodnej časti) s dostatočnou plochou – minimálne 0,3 m² na 1 m² plochy kolektora.
Ako ovplyvňuje sklon a orientácia strechy výkon systému
Z diagramu je vidieť niekoľko dôležitých záverov pre prax:
- Optimálny sklon pre ročný ohrev TV je 35–45°, nie 90° (fasáda) a nie 0° (vodorovne).
- Odklon od juhu o ±30° (teda JV alebo JZ) znižuje výnos len o 3–8 % – to je prijateľný kompromis.
- Odklon na čistý východ alebo západ znamená pokles výnosu o 20–25 %. V takomto prípade treba plochu kolektora navýšiť o rovnaké percento.
- Sklon 90° (zvislá montáž na fasádu alebo stenu) je vhodnejší pre zimné mesiace, ale v lete je výnos slabší. Celkový ročný výnos je pri fasádnej montáži o 25–35 % nižší než pri optimálne sklonenom kolektore.
Korekciu pre neoptimálnu orientáciu alebo sklon jednoducho zohľadníte navýšením vypočítanej plochy kolektorov. Napríklad pre JZ stranu pri sklone 30° navýšite počítanú plochu o 8 %, teda z 2,93 m² na 3,16 m² – v praxi to stále znamená 2 kolektory, ale viete, že ste dimenzovali korektne.
Rola regulácie a čerpadlovej jednotky pri výkone systému
Správne dimenzovaný kolektor je len časťou rovnice. Ak regulácia správne nezistí teplotu v kolektore a zásobníku, celý systém funguje neefektívne. Diferenciálna regulácia štartuje čerpadlo vtedy, keď je teplota kolektora o nastavených 5–8 °C vyššia než teplota spodnej časti zásobníka, a zastaví ho pri rozdiele 2–3 °C. Ak regulácia nie je správne nakalibrovaná alebo má chybné čidlá, systém buď nečerpá energiu zo slnka, alebo čerpadlo beží zbytočne a vytvára tepelné straty.
Pre spoľahlivú reguláciu sa využívajú ponorné čidlá teploty do jímky – napríklad Čidlo teploty do jímky 180 °C s káblom 2 m pre snímanie teploty kolektora (kde teploty dosahujú aj 150–170 °C pri stagnácii), alebo Snímač do jímky s PVC káblom 4 m a rozsahom 95 °C pre meranie teploty zásobníka, kde teploty nepresahujú 90 °C. Toto rozlíšenie nie je len formálne – použitie nevhodného čidla s nižším teplotným rozsahom na kolektore môže skončiť jeho znehodnotením pri prvej stagnácii.
Čerpadlová jednotka musí byť dimenzovaná na správny prietok – pre ploché kolektory je odporúčaný prietok 15–25 l/hod na m² plochy absorbéra. Pre náš príklad s 4,18 m² absorbéra teda 62–104 l/hod, čo je štandardný rozsah pre kompaktnú čerpadlovú jednotku. Čerpadlová solárna jednotka IVAR.SOLAR K s reguláciou IVAR.SOLAR IMTDC pokrýva tieto parametre a má integrovanú reguláciu, prietokomer aj expanzný ventil – pre inštaláciu v rodinnom dome je to praktické riešenie, ktoré eliminuje potrebu navrhovať každú súčasť zvlášť.
Potrubie a straty – na čo nezabudnúť pri dimenzovaní
Dlhé alebo zle izolované potrubie medzi kolektorom a zásobníkom môže zničiť aj najlepšie dimenzovaný systém. Tepelné straty v potrubí priamo znižujú efektívny výnos systému. Pre solárny okruh sa používa meď alebo nerezová oceľ – plast nie, pretože teploty pri stagnácii môžu prerásť 150 °C a väčšina plastových hadíc to jednoducho nevydrží.
Dôležitá je aj kvalitná izolácia potrubia s UV odolnosťou (kaučuk triedy solárneho použitia, hrúbka min. 19–25 mm). Nerezové potrubie v kaučukovej izolácii dvojité s káblom, 2× priemer 16 mm, dĺžka 10 m je príkladom riešenia, ktoré v jednom kuse kombinuje oba smery okruhu aj kábel pre čidlo, čím sa minimalizuje počet prestupov cez strechu a zjednodušuje celá inštalácia.
Pre minimalizáciu tepelných strát v potrubí platí: čím kratšia trasa medzi kolektorom a zásobníkom, tým lepšie. Každý meter potrubia navyše znamená tepelné straty aj v zimných mesiacoch, kedy je systém v pohotovostnom režime a noční chlad môže potrubie zbytočne ochladzovať.
Kombinovaný ohrev – solár plus dohrevový zdroj
Solárny systém nikdy nefunguje ako jediný zdroj tepla – vždy potrebuje záložný (dohrevový) zdroj na obdobia bez slnka. Bivalentný zásobník má dva výmenníky: spodný pre solárny okruh a horný pre kotol alebo tepelné čerpadlo. Logika je jednoduchá: solar plní zásobník zdola nahor, dohrev dogrieva len hornú tretinu, keď solar nestačí.
Toto usporiadanie je kľúčové pre správne fungovanie – ak zásobník nemá oddelené zóny a kotol ohrieva celý objem naraz, potlačí solárny efekt, pretože kolektor nespustí čerpadlo, kým je zásobník „celkovo teplý" od kotla. V praxi som videl systémy, kde zákazník tvrdil, že solár nefunguje, a problém bol práve v tom, že zásobník bol bez vrstvenia a kotol s termostatom na 65 °C neustále udržiaval teplotu, na ktorú kolektory nemohli „dosiahnuť".
Špeciálne prípady – kedy počítať inak
Solár na podporu vykurovania
Ak chcete využiť solár nielen na TV, ale aj na podporu vykurovacieho systému (kombinácia TV + vykurovanie), potrebujete výrazne väčšiu plochu kolektorov – typicky 1,5- až 2-násobok plochy pre samotné TV. Pre 4-člennú rodinu by to znamenalo 6–8 m² absorbéra (3–4 kolektory). Zásobník musí byť kombináciou zásobníka TV a pufrovacieho zásobníka s objemom 400–800 litrov. Toto riešenie má ekonomický zmysel len pri nízkoteplotných vykurovacích systémoch (podlahové kúrenie, nízkoteplotné radiátory), kde stačí teplota 35–45 °C. Pre článok o detailnom dimenzovaní pre vykurovanie odkazujem na tému Dimenzovanie solárneho potrubia a čerpadlovej jednotky – ako na to v tomto Vedomostnom centre.
Chaty a rekreačné objekty
Pre chatu s nepravidelným využívaním je dimenzovanie iné – nepozeráme sa na dennú spotrebu, ale na maximálny víkendový nápor. Ak chatu navštevuje 6 osôb cez víkend, ale vo všedné dni stojí prázdna, zásobník sa počas týždňa nahreje a pokryje víkendovú spotrebu. V tomto prípade môže stačiť menší kolektor (1–1,5 m²) s väčším zásobníkom (200–250 l). Regulácia by mala mať funkciu ochrany pred zamrznutím a letovým prehriatím.
Systémy s tepelným čerpadlom
Kombinácia tepelného čerpadla a solárnych kolektorov je z pohľadu dimenzovanie najkomplexnejší prípad. Kolektor tu môže plniť zásobník priamo v teplom období, a tepelné čerpadlo preberá v zime. V tomto prípade nie je nutné dimenzovať kolektory na vysoký solárny podiel – stačí 40–50 %, pretože tepelné čerpadlo má nízke prevádzkové náklady aj v zime. Dôsledkom je možnosť zmenšiť plochu kolektorov a ušetriť na investícii.
Najčastejšie chyby pri dimenzovaní – z reálnej praxe
Z desiatok zákaziek, kde som riešil buď slabo fungujúci systém, alebo optimalizoval existujúcu inštaláciu, sa opakovane vracali tieto problémy:
- Jeden kolektor pre 5-člennú rodinu – neúmerne malá plocha, solárny podiel len 20–25 %, zákazník bol sklamaný z „nefungujúceho" solárneho systému.
- Zásobník príliš malý – 150 l pre 4 osoby. Zásobník sa prehreje do obeda a zvyšok dňa kolektor stagnuje. Teplá voda potom nestačí na večer.
- Ignorovanie orientácie strechy – kolektory na čisto severnej streche (sklon 30°) produkujú v lete ešte nejakú energiu, ale ročný výnos je o 50–60 % nižší ako na juhozápadnej streche. To sa vypočíta v zmluve inak, ako to potom reálne funguje.
- Chybne osadené čidlo kolektora – čidlo mimo oblasť absorbéra alebo v tieni nosnej konštrukcie. Regulácia si myslí, že kolektor je chladný, a nespúšťa čerpadlo ani počas plného slnečného svitu.
- Nízka kvalita tesnení a straty cez prestup strechy – tepelné mosty v oblasti prestupu potrubia cez strešnú konštrukciu spôsobujú kondenzáciu a tepelné straty. Správna inštalácia vyžaduje solárnu prestupu tesnenia s UV odolnosťou.
- Príliš vysoký prietok v okruhu – zvyšuje tlakové straty a znižuje teplotu výstupu kolektora. Systém síce dopraví viac kvapaliny, ale s nižšou teplotou, čím sa zhoršuje stratifikácia v zásobníku.
Ak chcete rozumieť aj strane regulácie a čidiel, odporúčam si prečítať článok Čidlá a regulácia solárneho systému – ako fungujú a kedy ich vymeniť v tomto Vedomostnom centre.
Ekonomická návratnosť v závislosti od správneho dimenzovanie
Správne dimenzovaný systém pre 4-člennú rodinu ušetrí ročne cca 2 400–2 800 kWh tepelnej energie. Pri ohrevu plynovým kotlom (účinnosť 92 %, cena plynu 0,08 €/kWh) je ročná úspora na energii 180–240 €. Pri elektrickom ohreve (cena 0,20 €/kWh) je úspora výrazne vyššia – 480–560 €/rok.
Návratnosť investície (bez dotácie) pre systém 2 kolektory + zásobník + čerpadlová jednotka + inštalácia (celkovo cca 3 500–5 000 € podľa kvality komponentov) je:
- Pri plynovom dohreve: 14–22 rokov (bez dotácie) / 8–12 rokov (so štátnou dotáciou do 30 %)
- Pri elektrickom dohreve: 6–10 rokov (bez dotácie) / 4–7 rokov (so dotáciou)
Predimenzovaný systém (napr. 3 kolektory pre 2-člennú domácnosť) má nielen vyššiu investíciu, ale aj väčší počet stagnačných hodín a rýchlejšie starnutie nemrznúcej zmesi a tesnení. Výsledná návratnosť je horšia, nie lepšia. Toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré treba zákazníkovi vysvetliť – viac neznamená lepšie.
Časté otázky (FAQ)
Koľko kolektorov potrebujem pre 4-člennú rodinu na Slovensku?
Pre priemernú 4-člennú rodinu so spotrebou 55 l teplej vody na osobu a deň, pri strednej slnečnosti (okolie Bratislavy, Nitry alebo Trnavy) a solárnom podiele 60–65 %, vychádzajú potrebné 2 ploché kolektory s plochou absorbéra okolo 2,0–2,2 m² každý. Pre horšiu lokalitu (sever Slovenska) alebo komfortnú spotrebu (vaňa, jacuzzi) môžu byť potrebné 3 kolektory. Výpočet podľa krokov uvedených v tomto článku vám dá presné číslo pre vaše konkrétne podmienky.
Môžem mať príliš veľa kolektorov?
Áno, a je to problém, na ktorý sa v praxi zabúda. Predimenzovaný systém v lete stagnuje – kvapalina v kolektore sa priblíži k bodu varu, tlak v okruhu stúpa, nemrznúca zmes sa degraduje rýchlejšie a tesnenia strácajú životnosť. Ak vaša strecha neumožňuje zatienenie ani odvod prebytočného tepla, príliš veľa kolektorov skráti životnosť celého systému. Optimálny solárny podiel pre celoročné TV je 60–70 %, nie 100 %.
Aký zásobník mám kombinovať s 2 kolektormi?
Pre 2 ploché kolektory s celkovou plochou okolo 4,2 m² je vhodný zásobník 250–300 litrov pre 3–4 osoby. Zásobník musí byť bivalentný (s dvoma výmenníkmi) alebo mať minimálne solárny výmenník v spodnej časti a elektrické / kotlové dohrevové teleso v hornej časti. Objem výmenníka musí byť minimálne 0,3 m² na každý m² plochy kolektora, inak nie je dostatočný prenos tepla.
Ako výrazne ovplyvní orientácia strechy na juhozápad výnos systému?
Orientácia juhozápad (JZ) pri sklone 35–40° znižuje ročný výnos o cca 5–8 % oproti čistému juhu. To je v praxi zanedbateľné – rozdiel medzi 2 a 2,1 kolektormi, čiže aj tak idete na 2 kusy. Problematickejšia je orientácia na západ alebo severozápad, kde strata dosahuje 20–30 % a kde treba plochu kolektora reálne navýšiť o ten istý percentuálny podiel.
Môžem pridať kolektor neskôr, ak sa ukáže, že systém nestačí?
Áno, ale len ak bola celá hydraulika (čerpadlo, regulácia, potrubie, expanzná nádoba) dimenzovaná s rezervou. Pri inštalácii s výhľadom na rozšírenie treba zvolili čerpadlovú jednotku s vyšším prietokom a expanznú nádobu s väčším objemom. Zásobník musí mať dostatočnú plochu solárneho výmenníka pre väčší počet kolektorov. Ak bol systém dimenzovaný „natvrdo" na 2 kolektory, pridanie tretieho si môže vyžiadať výmenu čerpadlovej jednotky a expanznej nádoby.
Aká je minimálna plocha kolektora, pri ktorej má systém vôbec ekonomický zmysel?
Z ekonomického pohľadu má solárny systém zmysel už od 1 kolektora pre 1–2 osoby, najmä pri elektrickom dohreve. Pre domácnosť na plyn je hranica rentability o niečo vyššia, ale stále platí, že aj 1 kolektor ušetrí ročne 100–180 € na energii. Dôležitejší ako minimálna plocha je pomer ceny inštalácie k ušetrenej energii – a tu platí, že systém so 2 kolektormi má lepší pomer než systém s jedným, pretože fixné náklady (zásobník, regulácia, inštalácia) sa rozpočítajú na väčší výkon.
Záver – správny výpočet je základ, nie formalita
Dimenzovanie solárneho kolektora nie je žiadna raketová veda, ale vyžaduje si systematický prístup a zohľadnenie skutočných parametrov domácnosti a lokality. Pravidlo „2 kolektory stačia vždy" je mýtus – môžu stačiť, ale môžu aj nestačiť alebo byť predimenzované. Výpočet v 5 krokoch uvedený v tomto článku je zvládnuteľný pre každého a dá vám solídny základ pre rozhovor s inštalatérom alebo predajcom.
Ak plánujete inštaláciu a chcete prejsť aj ďalšie súvisiace témy, odporúčam si prečítať články Ako vybrať solárny systém na ohrev vody pre rodinný dom a Montáž solárneho systému krok za krokom – od kolektora po zásobník, kde nájdete pokračovanie celého procesu od výpočtu až po spustenie systému do prevádzky. Pre tých, čo chcú porozumieť aj mechanickej stránke inštalácie, je užitočný článok Ako správne umiestniť a uchytiť solárne kolektory na strechu.
Správne dimenzovaný systém funguje ticho, efektívne a bez problémov roky. Nesprávne dimenzovaný systém komplikuje obsluhu, skráti životnosť komponentov a sklamaného zákazníka, ktorý prestane veriť solárnym technológiám úplne. Venujte výpočtu 30 minút vopred – ušetríte si roky starostí potom.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.