Časté otázky o solárnych systémoch na ohrev vody
Časté otázky o solárnych systémoch na ohrev vody – odborné odpovede z praxe
Za roky, čo sa pohybujeme v oblasti predaja a montáže solárnych systémov, sme si všimli, že zákazníci sa opakovane pýtajú tých istých dvadsať otázok. Niektoré sú jednoduché, iné naopak celkom technicky sofistikované. V tomto článku sme zhromaždili tie najdôležitejšie a odpovedali na ne tak, ako by sme odpovedali priamo pri osobnom stretnutí – konkrétne, bez zbytočného obchádzania a s reálnymi číslami, na ktoré sa v praxi môžete oprieť.
Ak hľadáte konkrétnejší pohľad na výber systému, odporúčame aj článok Ako vybrať solárny systém na ohrev vody pre rodinný dom, alebo ak chcete hneď počítať výkon, pozrite si Aký výkon solárneho kolektora potrebujem – výpočet podľa počtu osôb a spotreby. Tu sa zameriavame čisto na odpovede na konkrétne otázky, ktoré nám zákazníci kladú najčastejšie.
Ako vlastne solárny systém na ohrev vody funguje?
Základný princíp je jednoduchý: solárny kolektor na streche zachytáva tepelnú energiu slnka a odovzdáva ju teplonosnej kvapaline (zmesi vody a nemrznúcej zmesi), ktorá cirkuluje cez uzavretý okruh do zásobníka teplej vody v dome. Tam odovzdá teplo cez výmenník a vracia sa späť do kolektora ochladená.
Celý okruh je tlakom uzavretý a pracuje ako termosifón riadený regulátorom. Regulátor meria teplotu na kolektore (pomocou snímača umiestneného priamo na absorpčnej ploche) a teplotu v zásobníku (pomocou čidla v jímke zásobníka). Keď je kolektor o stanovený počet stupňov teplejší ako zásobník – typicky o 5 až 8 °C – zapne sa obehové čerpadlo. Keď sa rozdiel znižuje pod spodnú hranicu (napríklad 2 °C), čerpadlo sa vypne, aby sa energia zbytočne nestrácala spätným prenosom.
Prakticky to znamená, že v letných mesiacoch môžete mať solárnu prípravu teplej vody takmer 100 %, zatiaľ čo v zime systém prispieva len čiastočne a dobiehajúci zdroj (plynový kotol, tepelné čerpadlo, elektrokúrenie) pokrýva zvyšok.
Je solárny ohrev vody vhodný aj pre slovenské podmienky?
Toto je najčastejšia pochybnosť, ktorú počúvame, a je úplne pochopiteľná. Slovensko leží v strednej Európe a naše podnebie nie je rovnaké ako v Španielsku alebo Grécku. Ale – a to je kľúčové – ročný solárny potenciál Slovenska je dostatočný na to, aby sa solárny systém ekonomicky oplatil aj bez akéhokoľvek dotačného zvýhodňovania.
Konkrétne čísla: priemerný ročný úhrn slnečného žiarenia na horizontálnu plochu sa pohybuje na Slovensku od asi 1 050 kWh/m² (Orava, severné oblasti) po 1 250 kWh/m² (juhozápadné Slovensko, Podunajská nížina). Na južných svahoch pri sklone 35–45° a juhovýchodnej až juhozápadnej orientácii dokáže plochý kolektor s plochou 2 m² zachytiť ročne 800–1 100 kWh využiteľného tepla. Pre domácnosť so 4 osobami, ktorá spotrebuje ročne okolo 2 800–3 200 kWh na ohrev teplej vody, to znamená solárne pokrytie 30–40 % bez letníckeho prebytku a až 55–70 % v kombinácii s letnou prevádzkou.
Podrobné porovnanie výkonu plochých a trubicových kolektorov pre naše podmienky nájdete v článku Plochý vs. trubicový solárny kolektor – porovnanie typov pre slovenské podmienky.
Koľko kolektorov potrebujem a aké veľké?
Základné pravidlo, ktoré funguje v drvivej väčšine prípadov: 1,5 až 2 m² apertúrnej plochy kolektora na jednu osobu, zásobník 50–70 litrov na osobu. Pre 4-člennú rodinu teda potrebujete 6–8 m² kolektorovej plochy a zásobník 200–300 litrov.
V praxi to znamená, že pre 4-člennú rodinu v bežnom rodinnom dome na Strednom Slovensku odporúčame dve jednotky plochého rámového solárneho kolektora IVAR.SOLAR 210 M5, čo dáva spolu cca 4,2 m² apertúrnej plochy na začiatok. Ak máte väčšiu spotrebu alebo nižšiu základnú teplotu vstupnej vody (studená podzemná voda), volíme tri panely.
Nespoliehajte sa slepé na internetové kalkulačky, ktoré vám povedia „stačia vám 2 panely." Každá zákazka je iná. Na výsledok vplýva sklon strechy, orientácia, zatienenie susednou budovou, stromami alebo komínom, nadmorská výška, typ zásobníka aj to, či rodina chodí sprchovať ráno alebo večer (výrazne to mení dennú krivku potreby).
Oplatí sa investícia? Aká je návratnosť?
Ekonomická návratnosť závisí od ceny energie, ktorú solárny systém nahradí, a od celkových nákladov na inštaláciu. Typická inštalácia pre 4-člennú rodinu (2–3 kolektory, zásobník 300 l, čerpadlová jednotka, potrubie, montáž) vyjde v súčasnosti na 2 500–4 500 € vrátane DPH, podľa kvality komponentov a prístupnosti strechy.
Ak nahradíte ohrev elektrickým bojlerom pri cene elektriny 0,22 €/kWh a ušetríte ročne 1 200 kWh, ušetríte cca 264 € ročne. Návratnosť = 3 500 / 264 = 13,3 roka. Ak nahradíte plyn (0,09–0,12 €/kWh, ale s účinnosťou kotla 90 %), ušetríte menej – okolo 110–160 €/rok, čo návratnosť predlžuje na 22–32 rokov. Preto je solárny ohrev najrýchlejšie rentabilný tam, kde nahradí elektrickú energiu, alebo pri domácnostiach s tepelným čerpadlom, kde cena tepla je nižšia, ale systémy sa navzájom dobre doplňujú.
Dôležité: do výpočtu treba započítať aj predpokladaný rast cien energií (historicky 4–7 % ročne) a životnosť kolektorov (20–30 rokov s bežnou údržbou). Pri takejto analýze vychádza solárny ohrev takmer vždy pozitívne.
Čo je to solárna kvapalina a treba ju meniť?
Teplonosná kvapalina v solárnom okruhu nie je čistá voda. Je to spravidla zmes propylénglykolová (menej toxická) alebo etylénglykolová s inhibítormi korózie, v pomere, ktorý zaistí ochranu pred zamrznutím do –28 °C až –35 °C. Táto zmes je nevyhnutná z dvoch dôvodov:
- Ochrana pred mrazom: v zime klesajú teploty v kolektore hlboko pod nulu, pri bežnej vode by potrubie prasklo.
- Ochrana pred varom (stagnácia): v lete, keď zásobník dosiahne maximálnu teplotu a čerpadlo sa zastaví, môže teplota v kolektore stúpnuť na 180–200 °C. Špeciálna kvapalina to zvládne bez trvalého poškodenia.
Solárna kvapalina sa časom degraduje: oxiduje, stráca inhibítory, klesá jej pH a stáva sa korozívnou. Pravidlo z praxe: kontrolovať každé 2 roky, vymeniť každých 5–7 rokov – alebo skôr, ak pH klesne pod 7 alebo glykol stmavne. Kontrola je jednoduchá pomocou pH prúžkov a refraktometra na meranie koncentrácie.
Prečo je dôležitá správna regulácia a čidlá?
Regulácia je srdcom celého systému. Ak čidlá merajú nepresne alebo sú umiestnené zle, systém buď nečerpá vtedy, keď by mal (premeškáte solárny zisk), alebo čerpá zbytočne (čerpadlo ochladí zásobník). V oboch prípadoch sa zákazník sťažuje na „zlý solárny systém," hoci problém je inde.
Čidlo na kolektore musí byť umiestnené na najhorúcejšom mieste – na výstupnom potrubí kolektora, alebo priamo v špeciálnej jímke na kolektore. Čidlo zásobníka musí byť v dolnej tretine zásobníka, v blízkosti výstupu zo solárneho výmenníka. Ak je čidlo zásobníka príliš vysoko, systém meraní teplú vodu, ktorú ešte nevyhrela solárom, ale starou dobiehajúcou energiou z kotla, a čerpadlo sa zbytočne zastaví.
Pre správnu funkciu odporúčame používať kvalitné čidlá s dostatočnou odolnosťou – napríklad čidlo teploty do jímky odolné do 180 °C s káblom 2 m, ktoré bez problémov prežije aj stagnačné teploty v kolektore. Pre zásobníky s dlhšou vzdialenosťou od regulátora je vhodný snímač do jímky s PVC káblom 4 m odolný do 95 °C – ten je dimenzovaný na teploty zásobníka, kde sa nad 95 °C nedostaneme.
Viac o regulácii, funkciách regulátorov a o tom, kedy treba čidlá vymeniť, nájdete v článku Čidlá a regulácia solárneho systému – ako fungujú a kedy ich vymeniť.
Aké potrubie použiť pre solárny okruh?
Toto je oblasť, kde zákazníci často šetria na nesprávnom mieste. Bežné medenené potrubie s plastovou izoláciou nie je pre solárny okruh ideálne – plast degraduje pri vysokých teplotách a UV žiarení, a vo vonkajšom prostredí (na streche, pod krytinou) bežná izolácia vydrží 5–8 rokov. Po jej rozpadnutí tepelné straty vzrastú natolko, že systém stráca až 30–40 % celkového ročného zisku.
Odporúčame predizolované nerezové potrubie v kaučukovej izolácii dvojité s káblom (2× pr. 16, dĺžka 10 m). Kaučuková izolácia (EPDM) odolá teplotám do 150–180 °C a UV žiareniu bez degradácie po celú dobu životnosti systému. Nerezová rúrka je odolná voči glycolovej zmesi aj voči stagnačným teplotám. Kábel priamo v izolácii umožní viesť vedenie pre čidlá bez nutnosti kladenia samostatnej trasy – čo šetrí čas pri montáži a zabraňuje zatekaniu cez dodatočné prievlaky cez strechu.
Priemer potrubia závisí od výkonu systému a dĺžky trasy. Pre systémy s 2–4 kolektormi a dĺžkou trasy do 15 m zvyčajne postačuje DN 16 (vonkajší priemer 16 mm). Pre dlhšie trasy alebo väčšie kolektorové zostavy je vhodné DN 20. Podrobnejší výpočet nájdete v článku Dimenzovanie solárneho potrubia a čerpadlovej jednotky – ako na to.
Čo je čerpadlová solárna jednotka a prečo nestačí bežné čerpadlo?
Solárna čerpadlová jednotka je kompaktný blok, ktorý integruje viaceré prvky do jedného celku: obehové čerpadlo, poistný ventil, tlakomery, spiatočný ventil, odvzdušňovač, plniaci/vypúšťací ventil a často aj prietokomer. Všetky tieto prvky sú nevyhnutné pre spoľahlivú prevádzku uzavretého solárneho okruhu.
Bežné obehové čerpadlo (aké sa používa v ústrednom vykurovaní) nie je pre solárny okruh vhodné z niekoľkých dôvodov:
- Tesnenia a plastové diely sú dimenzované na maximálne 110–120 °C, nie na stagnačné 180–200 °C.
- Nie je odolné voči glycolovej zmesi (niektoré plastové typy napúčajú).
- Chýba integrácia bezpečnostných prvkov – poistný ventil, odvzdušňovač.
- Nemá regulačný vstup pre solárny regulátor (PWM alebo on/off ovládanie).
Dobrým príkladom kompletného riešenia je čerpadlová solárna jednotka IVAR.SOLAR K s reguláciou IVAR.SOLAR IMTDC. Táto jednotka má integrovanú reguláciu priamo v tele – nie je teda potrebné kupovať regulátor zvlášť a riešiť kabeláž medzi jednotkou a externým regulátorom. Regulátor IMTDC podporuje diferenciálnu reguláciu (T1 vs. T2), maximálnu teplotu zásobníka, funkciu ochrany kolektora pred mrazom aj funkciu nočného chladenia zásobníka.
Čo sa deje so systémom v zime? Nezamrzne?
Toto je jedna z najčastejších obáv, a naša odpoveď je: pri správne navrhnutom a naplnenom systéme nehrozí zamrznutie. Solárna kvapalina (propylénglykolová zmes) je dimenzovaná na ochranu do –28 až –35 °C, čo na Slovensku s rezervou postačuje aj v najchladnejších lokalitách. Každopadne je potrebné koncentráciu kontrolovať – v priebehu rokov môže kvapalina pomaly strácať na koncentrácii (napríklad pri dopĺňaní systému čistou vodou po úniku).
Moderné regulátory majú aj funkciu mrazovej ochrany kolektora: ak teplota na kolektore klesne pod nastavenú hranicu (napríklad +4 °C), regulátor nakrátko spustí čerpadlo a preoženie teplejšiu kvapalinu zo zásobníka do kolektora. Toto je záchranná funkcia – nenahradí správnu koncentráciu kvapaliny, ale zabráni poškodeniu v hraničných situáciách.
V zime je systém aktívny vždy, keď svitá slnko. Aj v januári, pri teplotách –10 °C, môže kolektor pri jasnom počasí dosiahnuť 40–60 °C a odovzdať do zásobníka 2–4 kWh tepla denne. Nie je to veľa, ale je to zadarmo a systém pracuje bez vašej účasti.
Musím mať na montáž stavebné povolenie?
Podľa slovenského stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) a vyhlášky č. 453/2000 Z. z. sú malé solárne systémy na rodinných domoch (kolektory na existujúcej streche, bez zmeny konštrukcie budovy) zvyčajne klasifikované ako „jednoduchá stavba" alebo „drobná stavba" a nepodliehajú stavebného povoleniu, ale len ohláseniu stavebnému úradu. V praxi to závisí od konkrétneho stavebného úradu a od toho, či ide o pamiatkovú zónu. Vždy odporúčame situáciu vopred overiť na miestnom stavebnom úrade – konzultácia je bezplatná a ušetrí vám problémy neskôr.
Ak chcete ísť na istotu, požiadajte montážnu firmu o vyjadrenie, keďže skúsení montéri majú s vaším úradom skúsenosti a vedia vám povedať, aký postup sa v danej obci štandardne vyžaduje.
Môžem solárny systém pripojiť priamo k existujúcemu zásobníku ohrievača vody?
V zásade nie – aspoň nie bez úpravy. Štandardný zásobník teplej vody na ohrev elektrickým topným telesom alebo kotlom nemá solárny výmenník (had v spodnej časti zásobníka). Solárny systém potrebuje zásobník s dvoma výmenníkmi alebo aspoň so solárnym výmenníkom v dolnej zóne.
Existujú tri bežné riešenia:
- Nový bivalentný zásobník: zásobník s dvoma výmenníkmi – dolný pre solárny okruh, horný pre kotol alebo elektrický dohrev. Najčistejšie a najefektívnejšie riešenie.
- Externý výmenník (desková výmena): solárna kvapalina prechádza cez externý doskový výmenník, ktorý ohrieva okruh pitnej vody z existujúceho zásobníka. Menej efektívne (väčšie teplotné straty na výmenníku), ale použiteľné pri retrofit inštaláciách.
- Otvorená nádoba: pri niektorých starých systémoch s atmosférickým bojlerom sa využíva priame dopojenie – to je však hygienicky a bezpečnostne nevhodné a v nových inštaláciách sa nepovoľuje.
Čo je stagnácia a je nebezpečná?
Stagnácia nastáva vtedy, keď zásobník dosiahol maximálnu teplotu, regulátor zastaví čerpadlo, ale slnko stále svieti na kolektor. Teplota v kolektore začne rýchlo stúpať – pri plochom kolektore typicky na 160–200 °C, pri trubicovom až na 250–300 °C. Solárna kvapalina začne viaciac vrieť a meniť sa na paru (respektíve pary glykolu), ktorá tlačí kvapalinu späť do expanznej nádoby.
Stagnácia nie je okamžite nebezpečná, ale opakovaná stagnácia (každý deň celé leto) degraduje kvapalinu, spôsobuje usadeniny v potrubí, skracuje životnosť tesnení čerpadla a môže viesť k mikroúnikom. Riešením je správne nastavenie maximálnej teploty zásobníka (70 °C), zapnutie funkcie chladenia zásobníka (nočné chladenie – regulátor nechá čerpadlo bežať v noci a odovzdá prebytočné teplo do kolektora, kde sa stratí do okolia) alebo nastavenie funkcie „antileg" (antilegionelový ohrev na 70 °C raz týždenne, čo však nevyrieši letný prebytok).
Ako dlho trvá montáž solárneho systému?
Bežná inštalácia pre rodinný dom (2–3 kolektory, zásobník 200–300 l, čerpadlová jednotka) trvá pri skúsenej dvoj-trojčlennej partie 1–2 pracovné dni. Prvý deň sa zvyčajne inštalujú nosné konštrukcie a kolektory na streche, kladie sa potrubie. Druhý deň sa dokončuje vnútorná inštalácia: zásobník, čerpadlová jednotka, prepojenie, naplnenie systému, odvzdušnenie, nastavenie regulátora a skúšobná prevádzka.
Komplikácie, ktoré predlžujú montáž: prístup na strechu (strmé sedlové strechy, chýbajúce lešenie), dlhá trasa potrubia cez obytné miestnosti, súbeh s ďalšími rekonštrukčnými prácami alebo nutnosť čakať na murárske práce (prechody cez obvodové murivo). Viac o celom postupe nájdete v článku Montáž solárneho systému krok za krokom – od kolektora po zásobník.
Potrebuje solárny systém pravidelnú údržbu?
Áno, a táto otázka je dôležitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Solárny systém je dlhoročne investícia a jeho spoľahlivosť závisí od pravidelnej kontroly. Odporúčaná frekvencia:
- Ročne: vizuálna kontrola kolektorov (prasknuté sklo, korózia rámu, poškodené tesnenia), kontrola tlaku v okruhu (správny tlak 1,5–3 bar pri studenej sústave), kontrola stavu izolácii potrubia.
- Každé 2 roky: chemická kontrola solárnej kvapaliny (pH, koncentrácia, farba, obsah inhibítorov), kontrola expanznej nádoby (pretlakovanie dusíkom).
- Každých 5–7 rokov: výmena solárnej kvapaliny, kontrola tesnení čerpadla, prípadne výmena čerpadla.
Kompletný prehľad všetkých kontrol nájdete v článku Údržba a servis solárneho systému – čo kontrolovať každý rok.
Môžem solárny systém použiť aj na podporu vykurovania?
Technicky áno, ale ekonomicky a výkonnostne je to kompromis. Solárne kombisystémy (kombinácia ohrevu vody a podpory vykurovania) vyžadujú väčšiu kolektorovú plochu (spravidla 8–15 m² pre rodinný dom), väčší zásobník (400–1 000 l) a zložitejšiu hydrauliku. Problém je, že keď je vykurovania najvyššia potreba (november–február), je solárny potenciál najnižší. V prechodnom období (október, november, apríl) systém môže výrazne pomôcť, ale nemalo by to byť primárny argument pre kúpu.
Pre väčšinu slovenských domácností je ekonomicky výhodnejšie inštalovať solárny systém primárne na ohrev teplej vody (s možnosťou letného prebytku na plávajúci bazén) a vykurovanie riešiť tepelným čerpadlom alebo kondenzačným kotlom. Ak vás kombisystém zaujíma, odporúčame konzultáciu s projektantom, ktorý vypracuje energetickú bilanciu konkrétne pre vaše podmienky.
Aký je rozdiel medzi plochým a trubicovým kolektorom?
Plochý kolektor (plochý rámový) má absorpčnú plochu chránenú sklennou pokrývkou v rámovom tele. Je robustnejší, odolnejší voči krupobitiu, ľahšie integrovateľný do strechy a cenovo prístupnejší. Trubicový kolektor (vakuové trubice) má vyššiu účinnosť pri nízkych teplotách a difúznom žiarení, ale je drahší, krehkejší a pri stagnácii dosahuje extrémne vysoké teploty.
Pre bežný ohrev teplej vody v rodinnom dome na Slovensku vychádza plochý kolektor v porovnávacej analýze veľmi dobre – jednoduchšia montáž, nižšia cena, menej problémov so stagnáciou. Podrobné porovnanie s číslami pre naše podmienky nájdete v článku Plochý vs. trubicový solárny kolektor – porovnanie typov pre slovenské podmienky.
Časté otázky (FAQ)
Oplatí sa solárny systém aj vtedy, keď mám plynový kotol a plyn je lacný?
Pri súčasných cenách zemného plynu na Slovensku (0,08–0,12 €/kWh) je návratnosť solárneho systému ako doplnku k plynovému kotlu dlhšia – pohybuje sa okolo 18–28 rokov. To je na hranici ekonomickej atraktivity, ak neberieme do úvahy dotácie a predpokladané zvyšovanie cien plynu. Ak je však primárnym motívom ekologickosť (zníženie emisií CO₂) alebo energetická nezávislosť, oplatí sa aj pri plyne. Situácia sa tiež mení, ak uvažujete o solárnom systéme ako doplnku pri výmene existujúceho zásobníka, keďže zásobník by ste menili tak či onak.
Môžem solárny systém nainštalovať sám, bez odborníka?
Mechanická montáž (nosné konštrukcie, kolektory, potrubie) nie je technicky nedostupná šikovnému domáclemu majstrovi. Problematickejšie sú práce na tlakovom okruhu (plnenie, tlakové skúšky) a elektroinštalácia regulátora – tieto by mal vykonávať alebo aspoň skontrolovať odborník s príslušnou kvalifikáciou. Z pohľadu záruky výrobcov komponentov: väčšina výrobcov podmieňuje záruku odbornou montážou s dokladom. Ak teda chcete mať plnú záruku na kolektory a čerpadlovú jednotku, montáž by mal urobiť certifikovaný inštalatér.
Čo sa stane, keď je dlhodobo zamračené – bude mi chýbať teplá voda?
Nie, ak je systém správne navrhnutý s dobiehajúcim zdrojom (zálohovanie). Solárny systém je vždy dimenzovaný ako doplnkový – existujúci kotol, tepelné čerpadlo alebo elektrické topné teleso v zásobníku pokrýva to, čo soláre nestíhajú. Zásobník bivalentného typu má v hornej zóne elektrické alebo kotlové dohrevacie teleso, ktoré sa zapne automaticky, keď teplota vody klesne pod nastavenú hranicu (spravidla 50–55 °C). Vy rozdiel ani nezaznamenáte.
Ako zistím, že môj solárny systém správne funguje a neprichádzam o výkon?
Najspoľahlivejší spôsob je merač tepelnej energie (kalorimeter) na solárnom okruhu – zaznamenáva prietok a teplotný rozdiel medzi prívodom a spätom a počíta odovzdané kWh. Porovnaním s predpokladanými hodnotami (podľa veľkosti kolektorovej plochy a ročného solárneho potenciálu pre váš región) viete zistiť, či systém pracuje správne. Lacnejšie, ale menej presné je sledovanie rozdielu teplôt: ak regulátor zobrazuje T1 (kolektor) výrazne vyšší ako T2 (zásobník) počas slnečného dňa a čerpadlo nebeží, je niečo zle. Môže ísť o zaseknuté čerpadlo, výpadok regulátora alebo poruchu čidla. Viac o príčinách a riešeniach nájdete v článku Zaseknuté alebo slabo čerpajúce solárne čerpadlo – príčiny a riešenia.
Môžem k solárnym kolektorom pripojiť aj bazén?
Áno, a to je jeden z najchytrejších spôsobov, ako využiť letný prebytok solárnej energie, ktorý by inak spôsoboval stagnáciu. Bazénový okruh sa zapája prostredníctvom trojcestného ventilu a špeciálneho hydraulického obvodu tak, aby mal nižšiu prioritu ako zásobník teplej vody – bazén sa ohrieva len vtedy, keď zásobník dosiahol požadovanú teplotu a kolektor stále produkuje teplo. Výhodou je, že bazénovú vodu možno viesť priamo cez kolektor (bez výmenníka, ak je bazén s úpravou vody vhodný pre nízkolegovanú oceľ), čo zvyšuje účinnosť. Solárne pokrytie bazéna 3–4 mesiace v roku je reálne bez akýchkoľvek ďalších nákladov.
Je nutné meniť kvapalinu v systéme, ak systém stále funguje?
Áno, aj keď systém navonok „funguje". Degradovaná kvapalina s nízkym pH koroduje kovové časti systému (absorbér kolektora, výmenník zásobníka, telo čerpadla) a usadeniny z korózie upchávajú jemné prierezy systému. Výsledkom je znížený prietok, nižší výkon a v krajnom prípade prasknutý absorbér alebo výmenník. Cena výmeny kvapaliny je 80–150 € vrátane práce – pri porovnaní s cenou nového zásobníka alebo kolektora je to banálna investícia. Nevynechávajte ju len preto, že regulátor stále zobrazuje správne hodnoty.
Záver: čo si z tohto článku odniesť
Solárne systémy na ohrev vody sú overená a pomerne jednoduchá technológia, ktorá pri správnom návrhu a montáži spoľahlivo funguje 20–30 rokov s minimálnou údržbou. Väčšina problémov, s ktorými sa zákazníci stretávajú, pramení nie z chyby samotných kolektorov, ale z podceňovanej regulácie, zlých čidiel, nevhodného potrubia alebo zanedbanej údržby kvapaliny.
Ak ste sa rozhodli pre investíciu do solárneho systému, nešetrite na komponentoch, ktoré rozhodujú o spoľahlivosti – teda na čerpadlovej jednotke, regulácii, čidlách a potrubí. Na kolektoroch je v rozumnom rozsahu zmysluplné hľadať pomer cena/výkon, ale ostatné komponenty systému by mali byť dimenzované s rezervou a z overených materiálov.
Ďalšie podrobnosti o konkrétnych témach nájdete v ostatných článkoch Vedomostného centra – odporúčame začať článkom Ako vybrať solárny systém na ohrev vody pre rodinný dom, ak ste na začiatku rozhodovania, alebo Ako správne umiestniť a uchytiť solárne kolektory na strechu, ak riešite konkrétnu montáž.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.