Montáž solárneho systému krok za krokom – od kolektora po zásobník

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Montáž solárneho systému krok za krokom – od kolektora po zásobník

Solárny systém na ohrev teplej vody patrí k investíciám, ktoré sa pri správnej inštalácii splácajú spoľahlivo a dlhodobo. Problém však býva v tom, že väčšina ľudí vidí len kolektor na streche a zásobník v kotolni – a všetko medzi tým pokladá za „nejakú inštalatérsku prácu". V skutočnosti je montáž solárneho systému sled presne nadväzujúcich krokov, kde každá chyba v poradí alebo v detaile môže znamenať buď nefunkčný systém, alebo vážnu poruchu po niekoľkých sezónach. Tento článok preto rozoberá celý postup – od prípravných prác, cez uchytenie kolektorov, vedenie potrubia, inštaláciu čerpadlovej jednotky, napojenie zásobníka, až po napustenie, odvzdušnenie a uvedenie do prevádzky. Vychádza z bežnej praxe rodinnodomovej inštalácie, teda 2–4 ploché kolektory, zásobník 200–400 litrov, typická sedlová strecha.

Príprava a projektová dokumentácia – čo musí byť hotové predtým, než otvoríte batoh s náradím

Prvá a najčastejšie podceňovaná fáza. Mnoho montérov príde na stavbu s materiálom, len aby zistili, že nevedia kde presne prejde potrubie, aký je sklon strechy v skutočnosti (nie podľa projektu), kde je rozvádzač alebo kde je zásobník. To predlžuje prácu a vedie k improvizovaným riešeniam, ktoré neskôr robia problémy.

Ešte pred objednávkou materiálu je nutné vedieť:

Orientácia a sklon strechy – ideál je juh ±30°, sklon 30–50°. Odchýlky sú možné, ale menia výpočet výkonu a v niektorých prípadoch aj spôsob uchytenia.
Zaťaženie strešnej konštrukcie – plochý kolektor s plochou ~2 m² váži 30–45 kg, k tomu treba prirátať sneh. Staré domy s ľahkou väznicovou konštrukciou si niekedy vyžadujú statické posúdenie.
Trasa potrubia od kolektora po zásobník – dĺžka, počet kolien, prestupy cez konštrukcie (strecha, strop, steny). Ideálna trasa je čo najkratšia a s čo najmenším počtom kolien.
Umiestnenie zásobníka – zásobník musí byť nižšie než kolektory (pri termosifónovom systéme o minimálne 0,5 m, pri čerpadlovom to nie je podmienka, ale ovplyvňuje hydrauliku).
Elektrická prípojka – čerpadlová jednotka potrebuje 230 V/50 Hz, regulátor tiež.
Dimenzovanie – počet kolektorov, objem zásobníka, priemer potrubia. Ak ste ešte neriešili dimenzovanie, prečítajte si najprv náš článok Aký výkon solárneho kolektora potrebujem – výpočet podľa počtu osôb a spotreby a tiež Dimenzovanie solárneho potrubia a čerpadlovej jednotky – ako na to.

Výstupom prípravy je jednoduchý náčrt – strecha s polohou kolektorov, trasa potrubia s dĺžkami jednotlivých úsekov a výkresbom prestupov, poloha zásobníka a čerpadlovej jednotky v kotolni. Nemusí to byť výkres na autoCAD, ale musí to byť na papieri pred začatím práce.

Montáž kolektorov na strechu – uchytenie, sklon a orientácia

Fyzická montáž začína na streche. Táto fáza je náročná z hľadiska bezpečnosti práce (zaistenie výstupu, poistné laná, prípadne lešenie pri väčšom počte kolektorov) a vyžaduje minimálne dvoch pracovníkov – kolektor s plochou 2 m² váži 35–45 kg a jeho manipulácia na šikmej streche osamote je nebezpečná.

Kotvenie nosnej konštrukcie

Pred akýmkoľvek uchytením je nutné nájsť polohu krokiev – buď pomocou detektora kovov (skrutky/klince), alebo vizuálne z podkrovia. Uchytenie do krokvičky cez škridlu pomocou strešného háku je štandardné riešenie pri šikmých strechách s hákovou krytinou (betónová škridla, keramická škridla). Pri plochej plechovej alebo falcovanej streche sa používajú svorky na falc alebo lepené konzoly.

Strešné háky sa umiestňujú vždy priamo do krokvy, nie do latoviny samotnej. Minimálna hĺbka zapustenia skrutky do krokvy je 50 mm, odporúčané je 70–80 mm. Háky musia byť v zvislom rade (zhora nadol), nie posunuté do strán – inak sa koľajnica nebude dať rovnomerne osadiť.

Koľajnice (hliníkový alebo oceľový profil) sa pripevnia k hákom a tvoria základ, na ktorý sa kolektor uchytí svorkami. Dĺžka koľajnice závisí od počtu a šírky kolektorov. Pri 2 kolektoroch o šírke 1,23 m uložených horizontálne vedľa seba potrebujete koľajnicu minimálne 2,6 m, aby bol presah na každej strane aspoň 5–10 cm. Kolektory sú spojené hydraulicky sériovo alebo paralelne – pri viac ako dvoch kusoch je paralelné zapojenie lepšie pre vyváženú cirkuláciu. Viac o tomto téme nájdete v článku Ako správne umiestniť a uchytiť solárne kolektory na strechu.

Zapojenie kolektorov medzi sebou

Moderné ploché kolektory, ako je plochý rámový solárny kolektor IVAR.SOLAR 210 M5 (1230×1696×86 mm, plocha 2,09 m²), majú prípojky na bočných stranách rámu s vonkajším závitom, spravidla ¾". Na tieto prípojky sa nasadí šróbenie s tesnením odolným voči glykolu a teplotám do 200 °C – to je podmienka, štandardné gumové tesnenia tu nemajú miesto.

Pri sériovom zapojení dvoch kolektorov sa výstup prvého prepojí so vstupom druhého pomocou krátkej spojky (zvyčajne súčasť montážnej sady kolektora). Vstup a výstup celého poľa kolektorov ostávajú otvorené – to sú body, kde sa napojí solárne potrubie smerujúce dolu do kotolne.

Solárne potrubie – výber, izolácia a vedenie trasy

Solárne potrubie nie je bežná inštalatérska trubka. Primárny okruh pracuje s teplotami, ktoré za plného slnečného žiarenia a pri stagnácii (zastavené čerpadlo) môžu presiahnuť 150–180 °C. Štandardné mäkké medené potrubie alebo plastové rúry (PEX, PPR) nie sú na tieto podmienky stvorené. Bežne sa používajú:

Tvrdá meď R220 (Ø 15 mm alebo 18 mm) spájaná spájkovaním (nie lisovaním, resp. len s prípojkami certifikovanými pre glykol a vysoké teploty)
Nerezové vlnité potrubie – flexibilné, odolné voči vysokým teplotám, ľahšie inštalovateľné v obmedzených priestoroch
Predizolované dvojité potrubie – ideálne pre dlhé trasy vonku alebo cez nevykurované priestory

Pre solárnu inštaláciu je veľmi praktickým riešením nerezové potrubie v kaučukovej izolácii dvojité s káblom (2× Ø 16, 10 m). Toto riešenie kombinuje oba primárne kanály (výstup + návrat) v jednom balíku s kaučukovou izoláciou odolnou voči UV žiareniu a zároveň obsahuje kábel pre teplotné čidlo kolektora. To výrazne zjednodušuje inštaláciu a eliminuje potrebu separátne riešiť ochranu kábla čidla na trase zo strechy.

Izolácia potrubia – prečo a ako

Solárne potrubie v exteriéri musí mať izoláciu odolnú voči UV žiareniu, teplotám minimálne 150 °C a mechanickému namáhaniu. Kaučuková izolácia (napr. Armaflex HT, Aeroflex) spĺňa tieto podmienky – štandardná PE izolácia sa na solárne potrubie v exteriéri nehodí, pri dlhodobom slnečnom žiarení praská. Minimálna hrúbka izolácie je 19 mm pre potrubie do Ø 18 mm, v chladenejších oblastiach odporúčam 25 mm.

Potrubie v interiéri (od vstupu do budovy po čerpadlovú jednotku a zásobník) môže byť izolované bežnou EPDM izoláciou, ale tepelná odolnosť stále musí byť aspoň 100 °C. Tesnenia, lepidlo na izoláciu a páska – všetko musí byť certifikované pre tento teplotný rozsah.

Prestupy cez strechu a steny

Každý prestup cez strešný plášť je potenciálne miesto zatekania. Na trhu sú gumové tesnenia – tzv. „kelmáky" alebo solárne priechodky – ktoré sa navlečú cez potrubie ešte pred samotnou inštaláciou potrubia a utesnia miesto prestupu. Kotvenie priechodky musí byť vodotesné a dlhodobo odolné. Nikdy nezalepiť priechodku len tmelom alebo silikónom – tieto materiály nestarnú dobre pri teplotných šokoch.

Prestup cez stenu do kotolne sa utesní minerálnou vatou a trvalo elastickým tmelom (nie akrylátom). Potrubie v mieste prestupu nesmie byť fixované tuhým spôsobom – musí mať možnosť tepelnej dilatácie (cca 1,2 mm/m potrubia pri Δt = 100 °C pre meď).

Inštalácia čerpadlovej jednotky a expanznej nádoby

Čerpadlová jednotka je srdce systému. Obsahuje obehové čerpadlo, regulátor prietoku (prietozkomer), poistný ventil, guľové ventily na servis, odvzdušňovač a pripojenie pre expanznú nádobu. V moderných jednotkách je regulátor priamo integrovaný v tele.

Dobrým príkladom z praxe je čerpadlová solárna jednotka IVAR.SOLAR K s reguláciou IVAR.SOLAR IMTDC. Ide o kompaktnú jednotku s integrovanou diferenciálnou reguláciou, ktorá ovláda čerpadlo na základe teplotného rozdielu medzi kolektorom a zásobníkom. Regulátor IMTDC umožňuje nastaviť hodnoty ΔT spustenia (typicky 6–10 °C) a ΔT vypnutia (typicky 3–4 °C), čo je základ správnej funkcie systému.

Umiestnenie čerpadlovej jednotky

Čerpadlová jednotka sa umiestňuje:

Vždy na návratovej línii (studená strana z pohľadu kolektora, teplá strana z pohľadu zásobníka) – takto čerpadlo nepracuje s najvyššími teplotami a má dlhšiu životnosť
Čo najbližšie k zásobníku, aby bol návratový okruh krátky
V ľahko prístupnej polohe pre servis – nie za zásobníkom, nie pod stropom bez rebríka
Hriadeľ čerpadla vždy v horizontálnej polohe (čerpadlá série s mokrým rotorom nie sú určené na prevádzku s vertikálnym hriadeľom)

Expanzná nádoba

Expanzná nádoba je bezpečnostný prvok – zachytáva objem kvapaliny, ktorý vznikne tepelnou rozťažnosťou zmesi glykol/voda pri zahriatí. Objem expanznej nádoby sa vypočíta z objemu systémovej kvapaliny (objem potrubí + objem výmenníka v zásobníku + objem kolektora) a maximálneho prevádzkového tlaku. Pre bežný 2-kolektorový systém s ~15–20 m potrubí vychádza expanzná nádoba na 8–12 litrov.

Predtlak dusíka v expanznej nádobe (nastavuje sa pred napustením!) musí zodpovedať hydrostatickému tlaku stĺpca kvapaliny od miesta osadenia nádoby po najvyšší bod systému (kolektory). Jednoduchý výpočet: výška h [m] × 0,1 = tlak [bar]. Ak je výška od nádoby po kolektor 8 m, predtlak je 0,8 bar. V praxi sa zaokrúhľuje nahor na 1,0 bar a pridáva sa bezpečnostná rezerva 0,2–0,3 bar, teda predtlak = 1,0–1,1 bar.

Napojenie na zásobník – solárny výmenník a sekundárny okruh

Zásobník pre solárny systém sa líši od bežného bojlera tým, že má druhý výmenník tepla (hadicu alebo plášťový výmenník) v dolnej časti nádrže. Tento výmenník tvorí prepojenie medzi primárnym solárnym okruhom (glykol) a sekundárnym okruhom (pitná voda). Oba okruhy sú hydraulicky oddelené – glykol sa nikdy nesmieša s pitnou vodou.

Zapojenie je jednoduché, ale poradie prípojok je dôležité:

Výstup (horúce médium z kolektora) ide do dolného vstupu výmenníka zásobníka – teda teplé médium vstupuje zdola nahor a ohrieva vodu v zásobníku od spodku
Návrat (ochladené médium) odchádza z horného výstupu výmenníka späť do čerpadlovej jednotky (návratná línia)

Tento protiprúdový princíp (teplé médium zdola, studené médium zvrchu) maximalizuje efektivitu tepelného výmeny.

Čidlá teploty – správne umiestnenie je základ regulácie

Solárna regulácia porovnáva teplotu na kolektore (T1) s teplotou v zásobníku (T2). Bez správne umiestneného a funkčného čidla systém nevie, kedy čerpadlo spustiť alebo zastaviť. Čidlo kolektora (T1) je spravidla umiestnené v jímke privarnej k absorbéru kolektora – táto poloha je špecifická pre každý typ kolektora a je určená výrobcom.

Čidlo zásobníka (T2) sa umiestňuje do jímky na zásobníku. Správna výška je dolná tretina zásobníka, aby regulácia reagovala na skutočnú teplotu studenej vody (nie na horúcu vrstvu navrchu). Na tento účel sú vhodné napríklad čidlo teploty do jímky 180 °C; kábel 2 m alebo pre menej náročné aplikácie snímač do jímky – PVC kábel 4 m; 95 °C. Pri výbere čidla zásobníka pozor: čidlo s max. teplotou 95 °C je vhodné len pre zásobník, nie pre kolektor (tam teploty pri stagnácii prekračujú 150 °C).

Kábel čidla T1 (kolektor) ide rovnakou trasou ako solárne potrubie – pri použití predizolovaného dvojitého potrubia s káblom je kábel čidla integrovaný a chránený izoláciou. Kábel čidla T2 (zásobník) je krátky a vedie priamo do regulátora v čerpadlovej jednotke.

Napustenie, odvzdušnenie a tlaková skúška

Toto je fáza, kde sa väčšina problémov objaví – a ak sa vykonáva nesprávne, problémy sa objavia až o sezónu neskôr. Postup je nasledovný:

Príprava zmesi glykolu

Primárny okruh sa plní zmesou propylénglykolu a vody (nikdy etylénglykolu, ten je jedovatý a nevhodný do solárnych systémov s prienikom do pitnej vody). Pomer závisí od požadovanej mrazuvzdornosti:

40 % glykol / 60 % voda → ochrana do -25 °C (bežná slovenská zima)
50 % glykol / 50 % voda → ochrana do -35 °C (horské oblasti)

Zmes sa vopred pripraví do kanistera. Nikdy neplníme systém čistou vodou – v prípade neplánovanej stagnácie by voda vykypela a potrubný systém by bol vystavený teplotám, na ktoré voda nestačí.

Napúšťacie zariadenie

Na napustenie solárneho systému sa používa membránová tlaková pumpa (ručná alebo elektrická) s manometrom. Postup:

Všetky odvzdušňovacie ventily a vypúšťacie kohouty zatvoriť
Pripojiť pumpu na plniaci kohút (spravidla na spodnej strane čerpadlovej jednotky)
Otvoriť guľový ventil na výstupe čerpadlovej jednotky smerom ku kolektoru
Pomaly pumpovať – systém plníme zdola nahor, aby vzduch unikal do najvyššieho bodu (kolektor)
Na najvyššom bode (zvyčajne na kolektore alebo na odvzdušňovacom ventile pri kolektore) postupne otvárať odvzdušnenie – kým nepriteká kvapalina bez bubliniek
Tlaková skúška: nafúknuť systém na 1,5× prevádzkový tlak (ak je prevádzkový tlak 3 bar, skúška je na 4,5 bar), nechať 30 minút – tlak nesmie klesnúť
Znížiť tlak na prevádzkový (typicky 2,5–3 bar za studena)

Vzduch v systéme je najčastejšia príčina slabého alebo nerovnomerného prietoku po spustení. Ak po napustení čerpadlo beží, ale prietok je nízky alebo nulový, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o vzduchové vrecko v systéme. O tom viac v článku Zaseknuté alebo slabo čerpajúce solárne čerpadlo – príčiny a riešenia.

Prvé spustenie a nastavenie regulátora

Po napustení a tlakovej skúške nasleduje prvé spustenie. Ide o okamih, keď vidíte, či všetko funguje správne:

Zapnite čerpadlovú jednotku manuálne (bypass regulátora) a sledujte prietok na prietozkomer – pri správnom dimenzovaní by mal byť 60–120 l/hod. pre 2-kolektorový systém
Prietok regulujte škrtiacim ventilom na čerpadlovej jednotke – príliš vysoký prietok znižuje teplotu výstupu, príliš nízky prietok zvyšuje teplotu, ale znižuje množstvo odovzdaného tepla
Nastavte parametre regulátora: ΔT spustenia 6–8 °C, ΔT zastavenia 3–4 °C, maximálna teplota zásobníka 60–65 °C (proti legionelle je potrebné aspoň raz mesačne ohriať na 65 °C)
Skontrolujte všetky spoje na úniky – po zahriatí systému pri prvom slnečnom dni sa spoje môžu trocha pohnúť

Elektrické zapojenie regulátora a čidiel

Elektrické zapojenie musí byť v súlade s návodom výrobcu regulátora. Základné pravidlá:

Regulátor sa napája z 230 V/50 Hz – fáza, nula, ochranný vodič (PE)
Čerpadlo je zapojené cez relé regulátora – nikdy priamo do siete
Káble čidiel sú nízkonapäťové (typicky NTC termistor, odpor 10 kΩ pri 25 °C) – vedú sa separátne od silnoprúdu, max. dĺžka kábla čidla je spravidla 30 m bez zosilňovača
Kábel čidla kolektora sa nesmie viesť v spoločnej chráničke so silovým potrubím – tepelné žiarenie potrubí by mohlo kábel poškodiť
Všetky spoje v externom prostredí musia byť v krytí minimálne IP54

Typické chyby z praxe – čomu sa vyhnúť

Za roky inštalácií sa určité chyby opakujú. Tu sú tie najčastejšie:

Poistný ventil orientovaný nesprávne – poistný ventil na primárnom okruhu musí byť schopný odvádzať kvapalinu. Ak je výpustná hadica poistného ventilu vedená dolu a zaslepená, pri jeho otvorení môže prísť k nebezpečnému vystreknutiu horúceho glykolu.
Čidlo zásobníka umiestnené príliš vysoko – čidlo merá teplotu horúcej vrstvy navrchu a regulátor si „myslí", že zásobník je horúci, hoci väčšina vody je ešte studená. Systém vypína skoro a energetický výnos je nízky.
Nesprávny predtlak expanznej nádoby – ak je predtlak príliš nízky, membrána v nádobe je neustále stlačená a nádoba plní svoju funkciu len čiastočne. Pri teplotnej expanzii poistný ventil otvára skôr, než by mal, a systém stráca kvapalinu.
Izolácia potrubia prerezaná pri prestupe – na miestach prestupov cez konštrukcie sa izolácia často odreže alebo stlačí. Toto miesto potom kondenzuje vlhkosť a koroduje.
Zapojenie kolektorov v sérii pri 3+ kusoch – pri sériovom zapojení troch a viac kolektorov je teplotný rozdiel medzi prvým a posledným kolektorom príliš veľký, čo znižuje celkový výkon. Odporúčaný limit pre sériu sú 2 kolektory.
Zásobník bez magnetickej anódy – solárny zásobník pracuje s vyššími teplotami ako bežný bojler. Bez funkčnej anódy sa jeho životnosť dramaticky skracuje. Anódu treba kontrolovať každé 2 roky.

Záverečná kontrola a odovzdanie systému

Pred odovzdaním zákazníkovi spíšte protokol z odovzdania, kde zaznamenáte:

Tlak v systéme za studena (napr. 2,5 bar)
Predtlak expanznej nádoby (napr. 1,1 bar)
Typ a koncentrácia nemrznúcej zmesi (napr. propylénglykol 40 %, ochrana do -25 °C)
Nastavenia regulátora (ΔT spustenia, ΔT zastavenia, max. teplota zásobníka)
Nastavený prietok (l/hod.)
Výrobné čísla čerpadlovej jednotky, zásobníka a kolektorov
Dátum montáže a dátum prvej plánovanej kontroly

Zákazník by mal byť poučený o tom, ako systém funguje, ako rozoznať bežný stav od poruchy, a kedy volať servis. Dobrým doplnkovým čítaním pre zákazníka je článok Údržba a servis solárneho systému – čo kontrolovať každý rok.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Musím mať na solárny systém stavebné povolenie?

V prevažnej väčšine prípadov nie. Montáž solárnych kolektorov na rodinný dom patrí podľa slovenského stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) medzi ohlasované stavby alebo dokonca nevyžadujú ani ohlásenie, pokiaľ kolektory nepresahujú plochu strechy, nemenia tvar strechy a sú umiestnené v súlade s územným plánom. Konkrétne podmienky sa môžu líšiť podľa obce a lokality (pamiatková zóna). Pred začatím montáže vždy overte situáciu na miestnom stavebnom úrade.

Ako dlho trvá montáž solárneho systému na bežnom rodinnom dome?

Skúsená dvojica montérov zvládne inštaláciu 2-kolektorového systému s jednoduchým zásobníkom za 1–2 pracovné dni. Prvý deň: uchytenie kolektorov, vedenie potrubia, osadenie zásobníka a čerpadlovej jednotky. Druhý deň: elektrické zapojenie, napustenie, tlaková skúška, nastavenie a spustenie. Komplikovanejšie trasy potrubia, väčší počet kolektorov alebo rekonštrukcia existujúcej kotolne môžu čas predĺžiť.

Čo sa stane so solárnym systémom v zime, keď je mráz?

Správne dimenzovaný a napustený systém s propylénglykol-vodnou zmesou (min. 40 % glykol) bez problémov prežije bežné slovenské zimy. Kolektory nie sú citlivé na mráz – sklená krytina odolá mechanickým namáhaniam. Problém nastáva len vtedy, ak systém stratil kvapalinu (napr. po úniku) a zostal v ňom iba vzduch a zvyšky vody. Preto je dôležitá každoročná kontrola tlaku a koncentrácie glykolu.

Môžem pripojiť solárny systém aj na kúrenie, nielen na ohrev vody?

Áno, ale je to podstatne komplexnejšia inštalácia. Solárny systém na podporu kúrenia vyžaduje väčší počet kolektorov (min. 6–10 m²), veľký kombinovaný zásobník (pufrovacia nádrž 500–1 000 l), správne hydraulické prepojenie so zdrojom tepla (kotol, tepelné čerpadlo) a inteligentnejší regulátor. Táto aplikácia má zmysel hlavne u dobre zateplených domov s podlahovým kúrením (nízka teplota odovzdávaného tepla). Viac informácií nájdete v článku Ako vybrať solárny systém na ohrev vody pre rodinný dom.

Ako dlho vydrží nemrznúca zmes v solárnom systéme?

Propylénglykol degraduje vplyvom vysokých teplôt a oxidácie. Pri solárnych systémoch, kde pri stagnácii teploty dosahujú 150–180 °C, by sa zmes mala kontrolovať každé 2 roky a vymeniť každých 4–6 rokov alebo skôr, ak pH klesne pod 7 (zmes kyslí a začína korodovať kovové časti). Kontrola sa robí refraktometrom (meranie koncentrácie = mrazuvzdornosť) a lakmusovým testom (pH). O tomto viac v článku Údržba a servis solárneho systému – čo kontrolovať každý rok.

Je rozdiel medzi plochým a trubicovým kolektorom z hľadiska montáže?

Áno. Ploché kolektory sa montujú ako kompaktný celok – sú ťažšie a objemnejšie, ale jednoduchšie na hydraulické zapojenie (pripojenie na bočných stranách). Trubicové vakuové kolektory sa montujú po trubiciach – rám je relatívne ľahký, trubice sa zasúvajú osobitne, čo uľahčuje manipuláciu na streche, ale samotné zapojenie môže byť zložitejšie. Pri plochom kolektore, ako je IVAR.SOLAR 210 M5, je postup montáže štandardizovaný a väčšina montérov s ním má viac skúseností. Porovnanie oboch typov nájdete v článku Plochý vs. trubicový solárny kolektor – porovnanie typov pre slovenské podmienky.

Záver

Montáž solárneho systému je technicky náročná práca, ktorá si vyžaduje prípravu, správny materiál a dodržanie presného postupu. Každá fáza – od uchytenia kolektorov na strechu, cez vedenie izolovaného potrubia, inštaláciu čerpadlovej jednotky, správne umiestnenie čidiel, až po napustenie a nastavenie regulátora – má svoje pravidlá a časté chyby. Dobrá správa je, že ak je systém správne navrhnutý a nainštalovaný, pracuje spoľahlivo desiatky rokov s minimálnymi nárokmi na údržbu. Prvá ročná kontrola po sezóne vám ukáže, či je všetko v poriadku – a od tej chvíle vám solárne kolektory ticho a spoľahlivo robia to, čo majú: menia slnečné žiarenie na teplú vodu.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.