Internetový veľkoobchod

Legislatíva a Kjótsky protokol

V posledných desaťročiach sa významne zvýšila celková spotreba energie: v roku 1971 to bolo 97 miliónov ton ropného ekvivalentu (toe) a v roku 2002 narástla spotreba na 135,7 miliónov toe, čo znamená celkový nárast cca 40%. Z týchto 135,7 miliónov to je 40 miliónov ton určených pre občiansky sektor (oproti 30 miliónom v roku 1971 ). Vyše polovicu tejto spotreby pokrýva zemný plyn. Uvedené fakty jasne zdôvodňujú, prečo sa priemysel už takmer dvadsať rokov v európskom meradle snaží o vyvinutie a zavedenie technológií, ktoré znížia spotrebu energie, nutnej pre priemyselné aktivity i občiansky život.

 

Tieto snahy sú zamerané dvoma smermi:

    •  na obmedzenie plytvania energiou

    •  na zavedenie technológií s efektívnejšou transformáciou energie

 

V oblasti úspory energií boli zavedené veľmi početné opatrenia:

    •  viac alebo menej jednoduché zariadenia, ako sú termostatické ventily,

    •  sofistikované termoregulačné zariadenia, ako sú klimatické regulátory alebo systémy PIO regulácie,

    •  oveľa "prácnejšie" riešenia, ako je výmena starých okenných rámov, starých kotlov za kondenzačné kotly, izolácia stien a podobne.

 

Nárast efektivity okamžite vyvoláva otázku účinnosti. Pri premene energie je termodynamická účinnosť vyjadrená pomerom získanej užitočnej energie (práce) k množstvu privedenej energie. Ako je známe, účinnosť možno vyjadriť ako absolútnu hodnotu od O do l, alebo v percentách. Konkrétne, pokiaľ ide o tepelný zdroj, je tento parameter daný pomerom tepelného výkonu odovzdaného kotlom teplonosnému médiu a tepelným výkonom vyrobeným z dodaného objemu paliva.

 

V prípade vykurovacej sústavy sa efektívnosť určitého konkrétneho riešenia stanovuje za určité časové obdobie, počas ktorého bola sústava v prevádzke, čiže za celý rok sa berie do úvahy vykurovacie obdobie.

 

Definícia časového obdobia, za ktoré sa bude robiť analýza, je teda dôležitým prvkom hodnotenia: samozrejme, že sa to neobmedzuje len na jednoduché zrátanie počtu dní, počas ktorých sústava pracovala. Ako je známe, ide o faktor, ktorý závisí od klimatických podmienok v mieste nainštalovania vykurovacej sústavy, pretože od nich závisí:

 

1. dĺžka trvania vykurovacieho obdobia

2. spotrebná krivka vykurovacej sústavy

 

U tej poslednej je potrebné si pamätať, že spotreba paliva sa mení (a to významne) v závislosti od časového obdobia, tak aj v závislosti od zemepisnej lokality. Preto bolo vhodné zaviesť pojem spotrebná krivka.

 

Ďalším významným aspektom je usporiadanie vykurovacej sústavy: z energetického hľadiska možno prácu sústavy opísať ako súslednosť transformácií, teda premien určitej formy energie na inú. Je zrejmé, že premeny, pri ktorých sa plyn (alebo všeobecnejšie: palivo) mení na užitočné teplo ktoré slúži na ohrev určitého priestoru, nie sú energeticky "hermetické".

 

Projektanti musia pomocou platných právnych predpisov sledovať tieto ciele:

1. čo najviac znížiť potrebné množstvo energie

2. čo najviac znížiť straty

3. rekuperovať a opäť vrátiť do vykurovacej sústavy stratenú energiu

 

Z uvedeného vyplýva, že pri navrhovaní vykurovacej sústavy sa všetky tieto faktory musia brať do úvahy.

 

Aj analytické vyjadrenie relatívnej účinnosti bude zložitejšie. Tento fakt zohľadňujú ako právne predpisy v oblasti energetickej úspory, tak aj technické normy.

 

 

Kjótsky protokol

medzinárodná dohoda o znížení emisií

 

Historicky najvýznamnejším krokom svetovej spoločnosti v oblasti úspory energii je Kjótsky protokol. Bolo to doplnenie Rámcovej konferencie OSN v otázke zmeny klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change) a súčasné doplnenie medzinárodnej dohody o boji proti globálnemu otepľovaniu. Bol podpísaný na konferencii v Kjóte v decembri 1997. Zmluva nadobudla platnosť dňa 16. februára 2005, tri mesiace po jeho ratifikácii Ruskom 4. novembra 2004.

 

Základné ustanovenia

Podľa ustanovenia protokolu, krajiny ktoré sa rozhodli pre jeho ratifikáciu, sa zaväzujú, že do roku 2012 znížia svoje emisie (o aspoň 5% emisií z roku 1990) oxidu uhličitého, metánu, oxidu dusného, HFC a PFC- skleníkové plyny. V prípade nedostatku alebo prebytku emisie týchto plynov, sa strany dohody zaviazali, že sa zapoja do "obchodu", zahŕňajúceho predaj alebo odkúpenie kvóty od iných krajín. Ak ustanovenie Kjótskeho protokolu budú realizované v plnom rozsahu, tak sa očakáva zníženie priemernej globálnej teploty v rozmedzí od 0,02 °C až 0,28 °C do roku 2050. Kjótsky protokol je právne záväzná dohoda, podľa ktorej sú priemyselné krajiny povinné znížiť celkové emisie skleníkových plynov o 5,2% do roku 2012 v porovnaní s rokom 1990. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na už predtým očakávanú úroveň zníženia emisií skleníkových plynov je plánovaná úroveň až 29%. Jednotlivé stupne zníženia sú od 8% pre Európsku úniu, 7% pre Spojené štáty, 6% pre Japonsko, 0% pre Rusko a prípadné zvýšenie Austrália o 8% a 10% na Islande. Kjótsky protokol taktiež doplňuje ustanovenia Rámcovej konferencie OSN v otázke zmeny klímy, ktorá bola prijatá predtým na Summite Zeme v Riu de Janeiro v roku 1992. To znamená, že určité právne obmedzenia môžu zmeniť len tie krajiny, ktoré už ratifikovali vyššie uvedený protokol. V prílohe č. 1 UNFCCC sú vymenované väčšinou vysoko rozvinuté krajiny sveta, ktoré nesú morálnu zodpovednosť za súčasnú situáciu.

 

Protokol tiež opätovne potvrdzuje zásadu, že rozvinuté krajiny sú povinné podporovať technologický rozvoj najmenej rozvinutých krajín a štúdie a projekty týkajúce sa štúdia klímy, orientovane najmä na rozvoj alternatívnych zdrojov energie, ako je vietor, slnečná alebo jadrová energia. Takéto proekologické investície v chudobnejších krajinách sú priaznivé pre vysoko rozvinuté krajiny, pretože umožňujú získať právo na ďalšie emisie skleníkových plynov.

 

Nedodržanie povinností

Krajiny, ktoré po roku 2012 budú naďalej produkovať väčšie množstvo skleníkových plynov, než by mohli podľa limitov, budú musieť plniť svoje povinnosti v nasledujúcom období s tým, že ich povolené kvóty emisií budú znížené o 30%.

 

Vytvořil Shoptet | Design Shoptetak.cz.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie